
Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie stala súčasťou jednotného trhu, čo si vyžiadalo úpravu pravidiel spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločnosti pôsobiace v oblasti finančného sprostredkovania, ako napríklad poisťovne, využívajú na svoju činnosť finančných agentov. Vzťah medzi spoločnosťou a finančným agentom je často upravený zmluvou, ktorá definuje ich práva a povinnosti. Tento článok sa zameriava na zmluvu medzi spoločnosťou a zodpovednou osobou finančného agenta, pričom zohľadňuje legislatívny rámec, ochranu osobných údajov a praktické aspekty fungovania finančného sprostredkovania.
Daň z pridanej hodnoty (DPH) je v práve Európskych spoločenstiev upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členské štáty. Tieto smernice nezaväzujú priamo fyzické a právnické osoby, ale vyžadujú transpozíciu do vnútroštátneho práva. Základným predpokladom efektívneho fungovania komunitárneho práva je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem, čo zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Európsky súdny dvor.
Pri vzniku jednotného trhu nebolo možné prijať princíp pôvodu, teda zdanenia tovaru alebo služby dodávateľom v členskom štáte dodávateľa. Pre dodávky tovarov a služieb medzi registrovanými platiteľmi dane sa prijal princíp určenia, teda zdanenie tovaru a služby v členskom štáte príjemcu.
Predaj tovaru podnikateľom registrovaným pre daň do iného členského štátu podnikateľovi registrovanému pre daň sa nazýva intrakomunitárne dodanie tovaru. Kúpa tovaru podnikateľom registrovaným pre daň z iného členského štátu od podnikateľa registrovaného pre daň sa nazýva nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Pri tomto intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru je potrebné uplatniť daň, teda vypočítať daň na výstupe z nadobudnutia tovaru podľa sadzby dane platnej pre tento tovar v tuzemsku.
Príklad: Podnikateľ v Nemecku predáva tovar podnikateľovi na Slovensku. Cena tovaru bez dane je 50 000 EUR. Obaja podnikatelia sú registrovaní. Nemecký podnikateľ neuplatní daň z predaja tovaru, pretože ide o export tovaru do tretieho štátu. Nemecký podnikateľ musí mať zaznamenané vo svojich záznamoch identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty pridelené slovenskému podnikateľovi daňovým úradom na Slovensku a uviesť na faktúre svoje identifikačné číslo pre daň a taktiež identifikačné číslo pre daň slovenského podnikateľa. Slovenský podnikateľ uplatní daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) 50 000 EUR x 40 Sk/1 EUR x 19 % (sadzba dane platná v SR) = 380 000 Sk.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Postavenie zákazníka v dani z pridanej hodnoty je dôležitou informáciou podmieňujúcou daňové zaobchádzanie pri intrakomunitárnom obchodovaní s tovarmi a službami. Daňové orgány v každom členskom štáte vytvorili systém, prostredníctvom ktorého je možné overiť registráciu zákazníka pre daň z pridanej hodnoty v ktoromkoľvek členskom štáte.
Zdaniteľnou osobou je každá fyzická osoba a každá právnická osoba, ktorá nezávisle podniká bez ohľadu na to, aký je účel jej podnikania alebo výsledky jej podnikania. Podnikanie je samostatne definované ako každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ide hlavne o činnosť výrobcov, obchodníkov, osôb poskytujúcich rôzne služby, výkon slobodných povolaní.
Z definície podnikania je zrejmé, že ide o činnosť sústavnú. Za sústavnú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá sa týka iba časti kalendárneho roka alebo sezóny a ktorá sa v iných obdobiach roka nevykonáva, pretože nie sú podmienky na vykonávanie tejto činnosti.
Osoba, ktorá zatiaľ neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak už sa pripravuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti a v rámci toho nakupuje tovary, resp. služby, sa má považovať za osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť (podnikanie). Európsky súdny dvor vyslovil názor, že ekonomická činnosť zahŕňa akékoľvek prípravné práce na výkon zdaniteľných obchodov, a teda aj prvé investičné náklady, ktoré vzniknú za účelom a s cieľom podnikať, sa musia považovať za hospodársku (ekonomickú) činnosť.
Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu. Ak je majetok, ktorý sa využíva na dosahovanie príjmu z neho (napr. prenájom nehnuteľného majetku), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa to za podnikanie oboch manželov v rovnakom pomere.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Príklad: Manželia vlastnia rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento dom prenajali obchodnej spoločnosti na podnikanie. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 150 tis. Sk. Každému z manželov sa však do obratu na účely registrácie pre daň započítava z tejto čiastky iba polovica, čo znamená, že manžel dosiahne za zákonom predpísané sledované obdobie 12 mesiacov obrat 900 tis. Sk (12 x 75 tis. Sk) a manželka taktiež obrat 900 tis. Sk.
V záujme zjednodušenia uplatňovania zákona v praxi sa v zákone umožňuje, aby sa manželia dohodli inak, napríklad, že využívanie majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, môže byť podľa dohody podnikaním, a tým aj predmetom dane len u jedného z manželov.
Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie, ako aj iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sú vylúčené zo zdaniteľných osôb v rozsahu činnosti vykonávanej v rámci hlavnej činnosti pri plnení úloh, na ktoré boli zriadené, ak skutočnosť, že sa nepovažujú za zdaniteľné osoby nenarušuje hospodársku súťaž.
Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1,5 mil. Sk, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň. Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná osoba dosiahla obrat 1,5 mil. Sk.
Na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je prevádzkarňou stále miesto podnikania, v ktorom má zdaniteľná osoba personálne a materiálne vybavenie na výkon svojej činnosti. Zahraničná osoba má v tuzemsku prevádzkareň, ak má v tuzemsku priestory, v ktorých alebo z ktorých dodáva tovary alebo služby na pokračujúcej báze a má na túto činnosť ľudské zdroje - zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V kontexte finančného sprostredkovania, zmluva medzi spoločnosťou (napr. poisťovňou) a zodpovednou osobou finančného agenta (PFA) upravuje ich vzájomné práva a povinnosti. Táto zmluva musí zohľadňovať legislatívny rámec, ochranu osobných údajov a ďalšie relevantné aspekty.
Poisťovňa, ako prevádzkovateľ poisťovacej činnosti, využíva samostatného finančného agenta (SFA) na sprostredkovanie poistenia. SFA spolupracuje s podriadenými finančnými agentmi (PFA), ktorí sú vo vzťahu k SFA. SFA spracúva osobné údaje klientov prostredníctvom PFA zaregistrovaných v registri Národnej banky Slovenska a ukladá PFA rovnaké povinnosti týkajúce sa ochrany osobných údajov, ako má on sám a zaväzuje ho povinnosťou mlčanlivosti.
Spoločnosť PARTNERS poisťovňa, a.s., dbá na ochranu osobných údajov a spracúva ich v súlade s platnými právnymi predpismi a najvyššími štandardmi. Osobné údaje sú spracúvané na konkrétny vopred stanovený účel, pričom každý účel spracúvania si vyžaduje iba niektoré osobné údaje.
Medzi spracúvané osobné údaje patria:
Osobné údaje sú spracúvané na základe:
Osobné údaje sú uchovávané po dobu trvania zmluvy a následne ešte počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, kedy došlo k zániku/splneniu zmluvy (podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 186/2009 Z. z.).
Dotknutá osoba má právo na:
Prevádzkovateľ je oprávnený z času na čas zmeniť znenie zásad spracúvania osobných údajov, najmä za účelom zapracovania legislatívnych zmien, či zmien účelu a prostriedkov spracúvania.
tags: #zmluva #medzi #spoločnosťou #a #zodpovednou #osobou