Zmluva v prospech tretej osoby: Podmienky platnosti a aspekty zriadenia vecného bremena

Zmluva v prospech tretej osoby je právny inštitút, ktorý umožňuje, aby zmluvné strany dohodli plnenie pre tretiu osobu, ktorá nie je priamym účastníkom zmluvy. Tento článok sa zameriava na podmienky platnosti takejto zmluvy, ako aj na špecifické aspekty zriadenia vecného bremena, ktoré sú v právnej praxi pomerne časté.

Zmluva v prospech tretej osoby: Všeobecný rámec

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa (oferenta), v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo aj viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasne urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá.

So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V tých prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.

Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• o prevodoch nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatných (napr. darovacia zmluva),
• pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon (napr. zmluva o budúcej zmluve),
• pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov.

V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).

Zmluvné strany môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.

Zmluva v prospech tretej osoby je upravená v § 50 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa možno dohodnúť, že plnenie dlžník uskutoční tretej osobe. Tretia osoba nadobúda priamo právo na plnenie, ak s tým súhlasí. Dlžník môže voči tretej osobe uplatniť námietky, ktoré má voči veriteľovi zo zmluvy.

Podmienky platnosti zmluvy v prospech tretej osoby

Pre platnosť zmluvy v prospech tretej osoby je potrebné splnenie niekoľkých podmienok:

1. Existencia platného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom: Musí existovať platná zmluva medzi veriteľom a dlžníkom, z ktorej vyplýva povinnosť dlžníka plniť.
2. Dohoda o plnení pre tretiu osobu: Zmluva musí obsahovať dohodu, že dlžník bude plniť tretej osobe. Táto dohoda musí byť jasná a zrozumiteľná.
3. Určenie tretej osoby: Tretia osoba musí byť v zmluve určená, a to buď priamo (menom a priezviskom, adresou), alebo nepriamo (dostatočne určitým spôsobom, ktorý umožňuje jej identifikáciu). Podľa Najvyššieho súdu ČR postačuje, ak je tretia osoba určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť individualizovaná. Skutočnosťou, ktorá môže určiť osobu oprávnenú zo zmluvy v prospech tretej osoby, môže byť aj právo nájmu k bytu. Dokonca platí, že tretia osoba nemusí v čase účinnosti zmluvy v prospech tretej osoby vôbec existovať. Právna teória pripúšťa aj tú možnosť, že v zmluve v prospech tretej osoby si môžu zmluvné strany dohodnúť, že veriteľ je oprávnený určiť tretiu osobu aj dodatočne po uzatvorení takejto zmluvy.
4. Súhlas tretej osoby: Tretia osoba musí s plnením v jej prospech súhlasiť. Súhlas je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi. Za vyslovenie takéhoto súhlasu tretej osoby je možné podľa právnej teórie považovať aj podanie žaloby tretej osoby na súd, ktorou sa tretia osoba voči dlžníkovi domáha plnenia podľa zmluvy v prospech tretej osoby. Tretia osoba môže vysloviť aj svoj nesúhlas so zmluvou v prospech tretej osoby, nakoľko platí, že tretej osobe nemožno vnútiť postavenie veriteľa. Vo veci udelenia súhlasu tretia osoba dokonca nemusí uskutočniť žiadny úkon a môže ostať pasívna. Tým sa však tretia osoba vystavuje riziku, že pokiaľ nevysloví svoj súhlas so zmluvou v prospech tretej osoby, môže od dlžníka požadovať plnenie vo svoj prospech veriteľ. Navyše, ďalším rizikom pasivity tretej osoby je skutočnosť, že veriteľ môže do momentu vyslovenia súhlasu tretej osoby vykonávať aj dispozičné oprávnenia týkajúce sa zmluvy v prospech tretej osoby, ktorými môže napríklad ukončiť zmluvu v prospech tretej osoby. Tretia osoba - ak nebolo v zmluve v prospech tretej osoby dohodnuté inak - môže svoj súhlas udeliť kedykoľvek počas platnosti zmluvy v prospech tretej osoby.
5. Nepremlčateľnosť súhlasu tretej osoby: V súvislosti s vyslovením súhlasu - najmä, ak je tretia osoba dlhodobo pasívna - môže vzniknúť otázka, či vyslovenie súhlasu treťou osobou je právom, ktoré podlieha premlčaniu. V tomto prípade je možné analogicky vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 23 Cdo 1737/2009, zo dňa 20.07.2009. V danom rozhodnutí sa Najvyšší súd ČR zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany dlžníka, ktorou dlžník namietal premlčanie práva v obdobnej veci, a to konkrétne premlčanie práva veriteľa vysloviť súhlas s prevzatím dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd ČR konštatoval, že súhlas veriteľa podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje právo, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade súhlasu veriteľa totiž ide o právny úkon veriteľa, ktorý je iba súčasťou zloženej právnej skutočnosti, ktorej účinkom je prenos povinnosti zaplatiť dlh na nového dlžníka. Premlčanie takéhoto práva preto nie je možné namietať.

Ak sú splnené všetky uvedené podmienky, tretia osoba nadobúda priamo právo na plnenie voči dlžníkovi.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Právne vzťahy pri zmluve v prospech tretej osoby

Pri zmluve v prospech tretej osoby vznikajú tri základné právne vzťahy:

1. Právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom: Tento vzťah je hlavným alebo primárnym vzťahom zo zmluvy v prospech tretej osoby, na základe ktorého - po vyslovení súhlasu tretej osoby s touto zmluvou - vzniká právo veriteľa požadovať od dlžníka, aby dlžník plnil tretej osobe. Pokiaľ tretia osoba nevysloví so zmluvou v prospech tretej osoby súhlas - ak nie je dohodnuté niečo iné - môže veriteľ požadovať plnenie od dlžníka vo svojej prospech. Do vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby má veriteľ aj dispozičné oprávnenia týkajúce sa zmluvy v prospech tretej osoby. V tejto súvislosti sa napríklad veriteľ môže s dlžníkom dohodnúť na zmene zmluvy, môže vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy, postúpiť pohľadávku či odpustiť dlh. Po vyslovení súhlasu tretej osoby veriteľ stráca tieto dispozičné oprávnenia, a to v takom rozsahu, v akom sa dotýkajú nároku tretej osoby voči dlžníkovi a jej právneho postavenia.
2. Právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou: Tento vzťah je spravidla daný dôvodom, pre ktorý má dlžník plniť tretej osobe (napr. darovanie, odškodnenie).
3. Právny vzťah medzi treťou osobou a dlžníkom: Tento vzťah je daný zmluvou v prospech tretej osoby. Okamihom vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby totiž vzniká tretej osobe nárok na plnenie voči dlžníkovi práve podľa tejto zmluvy. To znamená, že tretej osobe voči dlžníkovi vznikne ten nárok na plnenie, na ktorý sa dlžník zaviazal v zmluve v prospech tretej osoby. Tretej osobe vznikne voči dlžníkovi nárok v takom rozsahu, v akom existoval daný záväzok dlžníka zo zmluvy v prospech tretej osoby v tom čase, keď tretia osoba vyslovila svoj súhlas s touto zmluvou. Ďalej platí, že dlžník má voči tretej osobe právo uplatniť tie námietky, ktoré sa týkajú samotnej pohľadávky zo zmluvy v prospech tretej osoby, ako napríklad námietku premlčania, preklúzie či relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Nemôže však ísť o námietky, ktoré sa týkajú vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, ako napríklad námietka započítania pohľadávok dlžníka voči pohľadávkam veriteľa. Dlžník by mohol voči tretej osobe namietať len započítanie jeho pohľadávok voči pohľadávkam tretej osoby.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #v #prospech #tretej #osoby #podmienky