Znalecký Posudok ako Dôkazný Prostriedok v Civilnom Konaní

Dôkazovanie v civilnom konaní je upravené v Civilnom sporovom poriadku (CSP), pričom znalecký posudok predstavuje jeden z dôležitých dôkazných prostriedkov. Tento článok sa podrobnejšie venuje niektorým čiastkovým otázkam a problémom znaleckého dokazovania po rekodifikácii civilného procesu.

Právny Rámec Dôkazovania

Dôkazovanie je upravené v § 185 až § 211 CSP, pričom § 187 ods.1 CSP ponúka legálnu definíciu pojmu dôkaz. Podľa tohto ustanovenia ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Zostal teda zachovaný demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov z už neúčinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Zákonodarca vychádza z toho, že súd je objektívne schopný spor spravodlivo posúdiť a rozhodnúť len ak má k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti. Dôkazy je preto uplatňovať včas, najlepšie pri prvom úkone a nenechávať si ich takpovediac „v zálohe“. Podľa § 149 CSP sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rozumejú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Strany sporu majú zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a majú význam pre jeho vyriešenie. Súd môže požadovať na objasnenie veci aj ďalšie skutkové tvrdenia. Veľmi dôležitým faktom v novom CSP je to, že ak druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí. Podľa § 151 ods. 2 CSP Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Je teda potrebné, aby strana, ktorá s tvrdením druhej strany nesúhlasí, toto tvrdenie výslovne poprela a zároveň uviedla, relevantný dôvod.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Platí, že v súlade so zásadou hospodárnosti nebude súd vykonávať dokazovanie, ak pôjde o zhodné tvrdenia strán o určitej skutočnosti. Podmienkou však je, že tieto tvrdenia musia byť nesporné. Výnimočne môže súd, ak je to účelné a možné, vykonať dôkaz aj mimo pojednávania, avšak primárne je povinný vykonať dôkaz na pojednávaní. Obdobnú výnimku upravoval aj OSP v § 122 ods. 2 Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní.

CSP upravuje aj tzv. Edičnú povinnosť a Informačnú povinnosť, ktorá sa obsahovo od OSP nelíši. Edičná povinnosť znamená, že každý, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, teda vec dôležitú pre súdne konanie, je povinný ju predložiť súdu. Rozdielom oproti Občianskemu súdnemu konaniu (ďalej len OSP) je, že osoba, ktorá takúto vec predloží už nebude mať nárok na úhradu vecných nákladov. Informačná povinnosť sa týka povinnosti písomne oznámiť súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. V Civilnom sporovom poriadku zostáva zachované, že súd hodnotí dôkazy voľnou úvahou pričom ich posudzuje každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti. Keďže podľa CSP majú všetky dôkazy rovnakú procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz vyvrátený dôkazom opaku.

Súdy budú podľa § 193 CSP viazané inými rozhodnutiami: Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Tento dôkazný prostriedok je obdobou starej formy- výsluchu účastníkov konania podľa § 131 OSP. Podľa § 195 CSP môže súd nariadiť výsluch strany sporu na návrh. Ak súd rozhodne o tom, že výsluch strany sa uskutoční, je strana sporu povinná sa na výsluch dostaviť. Novinkou však je tzv. písomný výsluch strany. Keďže jednou zo zásad občianskeho súdneho konania je zásada hospodárnosti konania, môže súd výnimočne uložiť strane, aby odpovedala na otázky písomne. Takýto postup však môže súd nariadiť len vtedy, ak sa mu bude javiť dostatočný vzhľadom na povahu veci. Pokiaľ je osoba viazaná povinnosťou mlčanlivosti, nie je povinná na otázky odpovedať. Musí však súdu preukázať dôvod odopretia výsluchu. O tom, či je odopretie dôvodné rozhodne súd.

Na výsluch strany sa primerane použijú ustanovenia o výsluchu svedka. Podľa § 203 ods. 2 CSP Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť, možno vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. Výsluch svedka opäť môže súd nariadiť len na návrh. Povinnosť vypovedať ako svedok má každá fyzická osoba. Svedok je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede ho súd poučí. Rovnako ho poučí o jeho práve odoprieť výpoveď. Aj svedkovi môže súd z dôvodu hospodárnosti konania nariadiť, aby na otázky odpovedal písomne. Aj v tomto prípade ho poučí tak, ako by išlo o klasickú „osobnú“ výpoveď.

Výraznou zmenou oproti OSP je skutočnosť, že strana nie len, že svedka navrhuje,ale je povinná zabezpečiť aj jeho účasť na pojednávaní, pričom o tom upovedomí protistranu a súd. Podľa doterajšej právnej úpravy (OSP), účastník oznámil údaje svedka súdu a ten svedka predvolal. Ak sa strane účasť svedka nepodarí zabezpečiť, môže požiadať súd, aby ho predvolal. Súd ho predvolá najskôr z adresy, ktorú uvedie strana (ktorá svedka navrhla). Ak sa nepodarí doručiť predvolanie, predvolá ho z adresy, ktorú má svedok evidovanú v registri obyvateľov SR. Tu sa znova kladie dôraz na dôsledné plnenie si ohlasovacej povinnosti fyzických osôb, teda povinnosti nahlasovať svoj pobyt. Ak sa svedka nepodarí predvolať, súd návrh na jeho výsluch zamietne. Ak sa účasť svedka podarí zabezpečiť, súd ho vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Podľa § 201 CSP môže svedok odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť. Musí však preukázať dôvodnosť. Dôkazný prostriedok v podobe listiny, resp. obhliadky sa oproti OSP zásadne nemení. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, súd ich vykoná tak, že ju alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Ak vec možno dopraviť na pojednávanie, tak sa tento dôkaz vykoná na pojednávaní. Ak ju doručiť nemožno (napr. nehnuteľnosť) vykoná sa obhliadka na danom mieste. Aj tu platí edičná povinnosť, teda povinnosť každého, kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, aby ju predložil. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť súdu uložiť tejto osobe poriadkovú pokutu.

Znalecké Dokazovanie

Ak sa v konaní vyskytne otázka, na zodpovedanie ktorej sú potrebné odborné znalosti, môže strana navrhnúť súdu, aby vyžiadal od odborne spôsobilej osoby vyjadrenie. Znalecké dokazovanie súd nariadi v prípade, ak sú na spravodlivé posúdenie veci potrebné odborné znalosti. Aj v tomto prípade vyžiada súd znalecký posudok na návrh strany. Znalec posudok vyhotovuje písomne, pričom odpovedá na položené otázky a nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam sporu.

Súdom Vyžiadaný Znalecký Posudok

Znalecký posudok vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého „ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Po novom tak súd ustanoví znalca iba na návrh strany sporu. Je teda zrejmé, že aj keby si súd nebol istý odbornou stránkou prejednávanej veci, nemôže ustanoviť znalca z vlastnej iniciatívy.

Súkromný Znalecký Posudok

Novinkou v občianskom súdnom sporovom konaní je súkromný znalecký posudok. Ten môžu strany predložiť aj bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Takýto znalecký posudok je postavený na roveň znaleckému posudku, ktorého vyhotovenie nariadil súd v prípade, ak má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súkromný znalecký posudok je v zmysle § 209 ods. Podľa § 209 ods. Súkromný znalecký posudok nepredstavuje úplne nový inštitút. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Avšak, pri hodnotení dôkazu listinou toto neplatí. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že súkromný znalecký posudok a znalecký posudok súdom ustanoveného znalca sú si rovné - aspoň čo sa týka ich dôkaznej sily a postupu ich vykonania pred súdom.

V niektorých prípadoch môže byť výhodnejšie, aby strana v konaní podala návrh na vykonanie znaleckého dokazovania namiesto objednania súkromného znaleckého posudku. Podľa § 15 ods. Ak táto osoba zloží sľub podľa § 5 ods. 7 ZoZTP pred súdom (alebo iným orgánom verejnej moci), ktorý ju ustanovil, môže vypracovať znalecký posudok.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Súčinnosť Strán a Tretích Osôb

Rovnako, ako v OSP aj v CSP musia osoby poskytnúť pri znaleckom dokazovaní súčinnosť. Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

Sporným je podľa nášho názoru výklad § 210 CSP, ktorý upravuje súčinnosť strán a tretích osôb: „Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Komentár k § 210 CSP uvádza, že povinnosť súčinnosti „(…) majú strany a tretie osoby len voči znalcovi ustanovenému súdom. V Bulletine slovenskej advokácie č. Pri interpretácii § 210 CSP sa prikláňame k názoru autorov článku prezentovanému v BSA. Z doslovného jazykového výkladu uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by sa povinnosť súčinnosti mala vzťahovať iba na súdom ustanoveného znalca. Ustanovenie § 210 CSP používa všeobecný pojem znalec, čo implikuje ako súdom ustanoveného znalca, tak aj znalca „súkromného“.

Zmyslom a účelom § 210 CSP je, aby mal znalec všetky dostupné podklady, ktoré potrebuje k čo najpresnejšiemu zhotoveniu znaleckého posudku. Tento účel a zmysel novej úpravy sa s výkladom podľa Komentára stráca. V zmysle výkladu podľa komentára k CSP má strana jedinú možnosť, a to dať na súd návrh na vypracovanie znaleckého posudku, rovnako ako za účinnosti OSP. Pripustením takého výkladu, podľa ktorého nemôže súd uložiť stranám a tretím osobám povinnosť súčinnosti so znalcom vypracúvajúcim súkromný znalecký posudok, dochádza k odopretiu prístupu znalca k relevantným dôkazom. Práve to môže mať za následok, že posudok nebude pripustený ako dôkaz, prípadne môže byť protistranou jednoducho spochybnený. Ak pre potreby znaleckého dokazovania je nevyhnutná hmotná vec (napr. Edičná povinnosť sa však vzťahuje iba na dôkazy, ktoré strana v konaní označí, a je na úvahe súdu, ako vyhodnotí potrebnosť tohto dôkazného prostriedku (napr. práve obhliadky nehnuteľnosti) pre účely rozhodnutia vo veci. Podľa nášho názoru teda neexistuje dôvod, pre ktorý by sa ustanovenie § 210 CSP malo týkať len súdom ustanoveného znalca.

Odborné Vyjadrenie

Vyššie v tomto článku sme sa venovali znaleckým posudkom súdom ustanovených znalcov a súkromným znaleckým posudkom v kontexte rovnosti pri ich vykonaní a rozdielov pri ich zadávaní. Vzniká teda otázka, či možno do konania predložiť odborné vyjadrenie zadovážené stranou a či sa takéto odborné vyjadrenie môže vykonať rovnako, ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom. De lege lata sa súkromné odborné vyjadrenie môže vykonať len ako dôkaz listinou. Súd teda pri vyžiadaní odborného vyjadrenia musí sám posúdiť, či osoba, ktorá má vyjadrenie vypracovať, je v danej problematike dostatočne odborne zdatná, a či skúsenosti alebo vedomosti tejto osoby poskytujú záruku správnosti záverov uvedených v odbornom vyjadrení. Ak teda strana predloží do konania odborné vyjadrenie, hľadí sa naň, ako na dôkaz listinou.

V praxi sa však často deje, že prevažnú väčšinu odborných vyjadrení vypracúvajú znalci. Ustanovenie § 18 ZoZTP výslovne predpokladá vykonávanie ostatných úkonov znaleckej činnosti, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia ZoZTP o znaleckom posudku. Medzi tieto ostatné úkony patria okrem iného aj odborné vyjadrenia. Zápis osoby do zoznamu znalcov pre určitý obor podľa nás predstavuje dostatočnú záruku toho, že táto osoba je odborne zdatná pre vypracovanie odborného vyjadrenia v tomto obore. Pre vypracovanie znaleckého posudku je bezpochyby potrebná vyššia úroveň (vedeckých) vedomostí, ako pre vypracovanie odborného vyjadrenia. Uvedenú chýbajúcu úpravu by totiž bolo možné preklenúť analógiou legis podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Keďže súkromné odborné vyjadrenie vypracované zapísaným znalcom má podobné vlastnosti ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, podľa nášho názoru v rámci analógie legis by súd mal toto odborné vyjadrenie vykonať rovnako, ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom.

Špecifiká Znaleckého Posudku v Sporoch o Náhradu Škody na Zdraví

V konaniach o náhradu škody na zdraví zohráva znalecký posudok kľúčovú úlohu. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa totiž poskytuje na základe lekárskeho posudku. Poškodený predkladá lekársky posudok poisťovni ako podklad pre uplatnenie náhrady škody na zdraví. Poisťovňa však nie je povinná bezpodmienečne akceptovať lekársky posudok a môže závery lekárskeho posudku konfrontovať so zdravotnou dokumentáciou poškodeného.

Ak má poisťovňa dôvodné pochybnosti o záveroch lekárskeho posudku, môže požiadať o vydanie znaleckého posudku. Rovnako si znalecký posudok môže nechať vypracovať aj poškodený, pokiaľ mu poisťovňa znížila náhradu škody na zdraví než si uplatnil v lekárskom posudku. O vydanie znaleckého posudku môže požiadať aj osoba zodpovedná za poškodenie na zdraví. Znalecký posudok buď potvrdí alebo vyvráti závery lekárskeho posudku a predstavuje vyššiu odbornú formu preukázania nároku poškodeného.

Znaleckú činnosť upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru. Opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť.

Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku. Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie pre skúmateľnosti znaleckého posudku a znaleckú doložku. Znalecká doložka obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.

Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec zodpovie položené otázky. Znalec sa nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Znalecké dokazovanie znaleckým ústavom je prípustné len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie. Znalecký ústav sa priberie i v prípade, ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak. Písomný znalecký posudok súd doručí stranám. V odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vypočuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Súd môže zaviazať poškodeného, aby sa dostavil k znalcovi a podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné.

Súkromný Znalecký Posudok v Kontexte Náhrady Škody na Zdraví

Civilné konanie predpokladá a vyžaduje aktivitu sporových strán. Súkromný znalecký posudok môže podstatne ovplyvniť rýchlosť, efektívnosť a výsledok sporu o náhradu škody na zdraví. Ktorákoľvek zo strán súdneho sporu je oprávnená predložiť vlastný súkromný znalecký posudok. Súkromný znalecký posudok môže predložiť poškodený aj poisťovňa. Strany si sami môžu vybrať znalca, ktorého poveria vypracovaním súkromného znaleckého posudku. Tým sa vytvára manévrovací priestor pre stranu sporu zadovážiť závery znalca v prospech objednávateľa súkromného znaleckého posudku.

Súkromný znalecký posudok je možné predložiť v ktoromkoľvek štádiu civilného konania, od podania žaloby až do skončenia dokazovania. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súkromný znalecký posudok je postavený teda na úroveň znaleckému posudku, ktorého vyhotovenie nariadil súd. Súkromný znalecký posudok musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti a doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Zákon nevylučuje aby sa súkromný znalecký posudok vyhotovil i počas súdneho konania. V takomto prípad súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec má možnosť nahliadnuť do spisu, len ak sa znalecký posudok vypracováva počas sporu. Pred začatím sporu súdny spis neexistuje.

Súkromný znalecký posudok nemôže byť podaný do zápisnice, musí byť predložený len v písomnej forme. Súkromný znalecký posudok môže strana sporu predložiť buď spolu so žalobou alebo v priebehu sporu. Okrem toho môže strana navrhnúť ako dôkazný prostriedok znalecké dokazovanie, ktoré nariadi súd. Strana sporu má možnosť zareagovať na súkromný znalecký posudok predložený protistranou v priebehu konania. Strana sporu má možnosť predložiť vlastný súkromný znalecký posudok s posúdením rovnakej otázky. Súkromný znalecký posudok môže predložiť i ako protiváhu voči znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca.

Súkromný znalecký posudok je potrebné predložiť v súdom určenej lehota, prípadne v lehote predĺženej súdom na žiadosť strany. Ak prostriedok procesnej obrany nebude predložený včas strana sporu sa vystavuje, že súd neprihliadne na súkromný znalecký posudok. Ide tzv. sudcovskú koncentráciu konania. Alebo strana sporu môže navrhnúť súdu kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu námietok voči súkromnému znaleckému posudku protistrany.

Hodnotenie Znaleckého Posudku Súdom

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť.

Súkromný znalecký posudok predložený počas konania môže súd odmietnuť z formálnych ako aj procesných dôvodov. Súd nesmie prihliadnuť len na záver súkromného znaleckého posudku ako jedného z vykonaných dôkazov. Musí ho ako každý iný dôkaz posúdiť z formálnej stránky a vyhodnoti ho v súhrne s ostatnými dôkazmi. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku, súd musí zisťovať, či posudok spĺňa všetky formálne náležitosti, či závery znalca sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu. Súd zisťuje či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu otázok, ktoré mu boli zadané, či prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať.

Sudca nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, nakoľko nemá k tomu potrebné odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie zodpovedne učiniť. To však neznamená, že súd je automaticky viazaný súkromným znaleckým posudkom, a že bez ďalšieho musí akceptovať jeho závery. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti súkromného znaleckého posudku, nemôže ich nahradiť vlastným názorom.

Podkladom pre vypracovanie súkromného znaleckého posudku je zdravotná dokumentácia poškodeného a vyšetrenie poškodeného. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú znalcovi, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní. Rovnako sa tieto údaje sprístupnia i znalcovi, ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom . Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku. O rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie.

Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

tags: #znalecky #posudok #ako #dokazny #prostriedok #v