Znalecký Posudok ako Integrálna Súčasť Vyšetrovacieho Spisu: Jeho Význam a Kontext v Trestnom Konaní

Úvod

Znalecký posudok je v trestnom konaní nenahraditeľným dôkazným prostriedkom, ktorý zabezpečuje objasnenie skutočností vyžadujúcich si odborné znalosti. Jeho význam spočíva v tom, že na rozdiel od iných dôkazov, ako sú výsluchy, je spravidla menej zaťažený subjektívnymi vplyvmi.

Odborná a znalecká činnosť v trestnom konaní

Trestný poriadok upravuje odbornú a znaleckú činnosť ako dôležité dôkazné prostriedky. Prostredníctvom nich sa do trestného konania získavajú písomné potvrdenia, odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Túto činnosť vykonáva znalec (alebo znalecká organizácia), znalecký ústav, alebo v jednoduchších prípadoch aj osoba, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti. Ak sa o vypracovanie znaleckého posudku žiada osoba, ktorá nie je znalcom, musí spĺňať aj ďalšie zákonné predpoklady, ako sú občianske predpoklady, súhlas s pribratím do trestného konania a zloženie sľubu.

Dôležitosť týchto dôkazných prostriedkov spočíva v tom, že na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchov) spravidla nie sú dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov zaťažené rôznou mierou sugestívnosti spôsobenej napríklad vzťahom nositeľa dôkazu k páchateľovi vyšetrovaného trestného činu alebo k poškodenému, či vlastnými osobnými záujmami vypočúvanej osoby, alebo napríklad tzv. únavou pamäťovej stopy. Výsledkom použitia týchto dôkazných prostriedkov tak spravidla sú dôkazy, ktoré majú pre vyšetrovanú vec dôležitý význam (keďže objasňujú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie) a tieto dôkazy sa súčasne vyznačujú vysokou mierou objektivity, resp. ich objektivitu nie je možné spochybniť.

Znalecký posudok (ale aj odborné vyjadrenie), resp. závery znalca (a aj závery inej odborne spôsobilej osoby) ale aj postup znalca (resp. inej odborne spôsobilej osoby) však musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu úplne rovnako, ako je tomu aj pri iných dôkazných prostriedkoch a dôkazoch.

Odborné vyjadrenie mimo znaleckej činnosti

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu vyžiada odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracúva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok vo vyšetrovacom spise

Výstupy získané podľa tohto inštitútu nie sú výsledkom znaleckých úkonov teda tieto výstupy nie je možné na hlavnom pojednávaní súdu vykonať ako tzv. znalecké dokazovanie, ale dôkazy z nich sú vykonávané ako tzv. listinné dôkazy. Osoby vydávajúce takéto písomné potvrdenie či spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné v trestnom konaní vypočúvať len v procesnom postavení svedka, t. j. nie v procesnom postavení znalca.

Ustanovenie definuje dve formy výstupov („dôkazov“). Ide o písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie. Pri písomnom potvrdení pôjde o potvrdenie existujúcej skutočnosti osobou odborne spôsobilou na vydanie takéhoto potvrdenia a pri odbornom vyjadrení pôjde o odborné posúdenie určitej okolnosti dôležitej pre trestné konanie. Pri písomnom potvrdení pôjde napríklad o potvrdenie o návšteve lekára, či napríklad pred novelou Trestného zákona - Zák. č. 40/2024 Z. z. vydával príslušný útvar PZ potvrdenie o hodnote drogy predávanej v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Pri odbornom vyjadrení pôjde napríklad o posúdenie charakteru a závažnosti zranení poškodeného lekárom, či napríklad posúdenie hodnoty majetkovej škody spôsobenej trestným činom pri odcudzení motorového vozidla.

V obidvoch prípadoch sa tieto výstupy žiadajú v skutkovo a právne jednoduchých veciach, pričom za predpokladu, že by zložitosť objasňovanej veci neumožňovala prijať záver o skutkovo a právne jednoduchej veci, v takom prípade by bolo potrebné k objasňovanej skutočnosti vykonať znaleckú činnosť prostredníctvom znalca, znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu v zmysle ustanovení § 142 a nasl. TP. V prípade rozdielnosti dvoch odborných vyjadrení by aj v skutkovo a právne jednoduchej veci muselo dôjsť k aplikácii znaleckej činnosti v zmysle ustanovení § 142 a nasl. TP.

Samotná existencia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti a dôvody tejto existencie priorizujú v skutkovo a právne jednoduchých veciach aplikáciu práve týchto dôkazných prostriedkov, avšak niektoré ďalšie ustanovenia Trestného poriadku stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti v zmysle ustanovení § 141 TP. Okrem všeobecne vymedzených situácií v ustanoveniach § 142 ods. 1 TP a § 147 ods. 1 TP ide aj o prípady pitvy mŕtvoly (§ 142 ods. 1 TP), preskúmania iného znaleckého posudku (§ 147 ods. 1 TP), vyšetrenia duševného stavu obvineného (§ 148 ods.

Otázku posúdenia, či z hľadiska zložitosti objasňovanej skutočnosti išlo už o potrebu vykonania znaleckej činnosti alebo postačovalo odborné vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 TP riešil napríklad Najvyšší súd SR v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Tdo/3/2020 (rozsudok zo dňa 02.03.2021). Išlo o situáciu, kedy vyšetrovateľ vyžiadal na ohodnotenie odcudzených vecí z rodinného domu odborné vyjadrenie podľa § 141 ods. 1 TP. Z hľadiska popisu skutku išlo o odcudzenie celého zariadenia rodinného domu, teda jednalo sa o hodnotenie množstva vecí z množstva znaleckých odvetví (elektronika, nábytok, časti motorových vozidiel a pod), pričom osoby ohodnocujúce majetok odcudzené veci ani nemali k dispozícii. Najvyšší súd SR tu dospel k záveru, že vyžiadanie odborného vyjadrenia podľa § 141 ods. 1 TP nebolo postačujúce a vyšetrovateľ mal v danej veci postupovať podľa § 142 ods. 1 TP (pribratie znalca na vykonanie znaleckej činnosti).

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Na rozdiel od znaleckej činnosti, pri ktorej sa vždy znalec do konania priberá uznesením (teda formalizovaným rozhodnutím, proti ktorému je vždy prípustný opravný prostriedok - sťažnosť), pri aplikácii odbornej činnosti postačuje len vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia osoby disponujúcej potrebnými odbornými znalosťami. Vyžiadanie sa vykoná opatrením, teda neformálnym rozhodnutím, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a nakoľko nie je stanovená ani forma (ústna alebo písomná), nie sú stanovené ani presné obsahové náležitosti opatrenia. Absencia možnosti podať proti opatreniu opravný prostriedok však nevylučuje možnosť obvineného alebo poškodeného (prípadne aj inej osoby, ktorej právo na podávanie návrhov na vykonanie dokazovania Trestný poriadok priznáva, a v konaní pred súdom aj prokurátorovi) uplatňovať z dôvodu námietky voči postupu konajúceho orgánu (z vecných dôvodov alebo z dôvodov na strane vyžiadanej osoby) ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (viď napr. § 34 ods. 1 TP alebo § 45 ods. 2 písm. b/ TP, § 46 ods. 1 TP, § 54a ods. 1 TP), ktorými je možné namietané vady postupu konajúceho orgánu odstrániť. V tomto smere sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4Tdo/3/2020 zo dňa 02.03.2021, kde uviedol: “Je pravdou, že pokiaľ by v prejednavánej veci bolo vykonávané znalecké dokazovanie, znalec či znalecká organizácia by boli do konania pribratí uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, pričom proti opatreniu, ktorým bola znalecká organizácia požiadaná v prejednávanej veci o podanie odborného vyjadrenia, opravný prostriedok prípustný nie je.

Vyžiadanie je oprávnený vykonať v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu, pričom by malo byť z vyžiadania zrejmé, o čo konkrétne orgán činný v trestnom konaní alebo predseda senátu žiada. Osoba, od ktorej je odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadané by mala byť upozornená na 3-dňovú lehotu na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 TP majú právo obstarávať dôkazy aj strany v konaní, teda aj listinné dôkazy spĺňajúce formu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je oprávnená predložiť aj strana v konaní.

Vymedzenie organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je len demonštratívne. To znamená, že v praxi nie je vylúčené, aby odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyhotovila aj iná osoba (či už fyzická alebo právnická), napr. osoba zapísaná v zozname znalcov, štátny orgán (§ 141 ods. 5 TP) alebo aj iná osoba disponujúca potrebnými odbornými znalosťami. Z týchto skutočností je možné vyvodiť aj záver, že povinnosť uviesť meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa nevzťahuje len na organizáciu, ale analogicky na všetky subjekty podávajúce odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie.

Záujem na spracovaní správneho odborného vyjadrenia priznáva osobám spracúvajúcim odborné vyjadrenie určité oprávnenia. Štátny orgán spracuje a poskytne odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vždy bez náhrady za výkon odbornej činnosti. Pre ostatné subjekty táto podmienka neplatí, pričom všeobecné podmienky na výkon náhrady nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu u ostatných subjektov sú vymedzené v ustanovení § 152 ods.

Znalecký posudok

Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. O pribratí znalca sa rozhodne uznesením.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Rovnako ako pri odbornej činnosti, aj tu by mala platiť určitá subsidiarita „priberania“ jednotlivých subjektov na výkon znaleckej činnosti. Prednosť má v tomto prípade pribratie znaleckej organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je predmetom znaleckej činnosti a obsahom znaleckého posudku, resp. ak v zozname znalcov nie je takáto organizácia zapísaná, pribratá do konania môže byť aj fyzická osoba zapísaná do zoznamu znalcov. V prípade, že v príslušnom odbore nie je zapísaný žiadny znalec (organizácia ani fyzická osoba), alebo takýto znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť (napríklad pre jeho pomer k veci), alebo by vykonanie znaleckej činnosti takýmto zapísaným znalcom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, je možné v rámci tretej možnosti pribrať do konania aj tzv. znalca ad hoc, t. j. osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, ale disponuje príslušnými odbornými znalosťami, občianskymi predpokladmi, s vykonaním znaleckej činnosti súhlasí a zložila sľub podľa osobitného zákona.

Trestný poriadok ani osobitný zákon (zákon č. 382/2004 Z. z.) nevylučuje vypracovanie znaleckého posudku znalcom zapísaným v obdobnom zozname znalcov v inom štáte. Ak teda nie je v príslušnom znaleckom odbore v Slovenskom zozname znalcov zapísaný žiadny znalec, resp. ak tam zapísaný znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť, neprichádza do úvahy automaticky hneď pribratie znalca ad hoc, ale môže byť zvolená aj možnosť pribratia znalca zo zahraničia, samozrejme ak je takýto znalec riadne poučený podľa príslušných ustanovení Slovenského Trestného poriadku. Pri obstaraní takéhoto znaleckého posudku jednou zo strán by mal znalecký posudok obsahovať aj poučenie podľa Slovenského Trestného poriadku a vyhlásenie znalca, že tomto poučeniu v plnom rozsahu porozumel a berie ho na vedomie, resp. takýto znalec by mal byť (najneskôr pri vykonaní znaleckého posudku v konaní na súde) poučený v tomto rozsahu súdom. Znalecký posudok môže obstarať aj strana v konaní, pričom v štádiu konania pred súdom môže strana dokonca predložiť aj znalecký posudok znalca ad hoc. Ak však ide o znalecký posudok znalca ad hoc, znalec musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zák. č. 382/2004 Z. z. pred súdom a predseda senátu musí takéhoto znalca poučiť o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.

V rámci vyššie uvedenej subsidiarity priberania znalcov stojí na najvyššej priečke možnosť pribratia znaleckého ústavu, konkrétne v prípadoch potreby podania znaleckého posudku v prípadoch výnimočných a obzvlášť závažných, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípadoch potreby preskúmania posudku iného znalca, resp. Toto ustanovenie hovorí výlučne o pribratí znalca. Z vyššie uvedeného komentára vyplýva, že postavenie znalca môžu mať buď právnické alebo fyzické osoby zapísané v zozname znalcov (nevynímajúc obdobný zahraničný zoznam znalcov), znalec ad hoc a aj znalecký ústav.

Znalec vykonáva svoju činnosť podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je Zákon č. 382/2004 Z. z. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, vykonávacími predpismi k Zákonu č. 382/2004 Z. z. sú Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a Vyhláška ministerstva spravodlivosti SR č 228/2018 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. Znalec môže vykonávať znaleckú činnosť len vtedy, ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom jeho činnosti, ktorého existenciu je možné overiť na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Formálne náležitosti znaleckého posudku sú uvedené v § 17 Zákona č. 382/2004 Z.

Postavenie znalca je samostatným procesným postavením (znalec je tzv. subjektom trestného konania), ktorého procesné postavenie je nezlučiteľné s iným procesným postavením (napr. s postavením svedka, poškodeného, či napríklad obvineného). Ak má byť osoba zapísaná v zozname znalcov vypočutá ako svedok, pretože určité skutočnosti dôležité pre trestné konanie vnímala táto osoba vlastnými zmyslami, nemôže táto osoba vystupovať v tom istom trestnom konaní ako znalec a vykonávať znaleckú činnosť. Rovnako tak v rámci svojej výpovede sa takýto svedok nemôže vyjadrovať k odborným veciam. V praxi je teda neprípustné, ak napríklad pri trestom čine pytliactva vypočúva súd vedúceho predstaviteľa poškodeného poľovníckeho združenia (ktorý nevnímal spáchanie skutku, o ktorom sa koná, vlastnými zmyslami) v procesnom postavení svedka k tomu, či pác…

tags: #znalecky #posudok #súčasťou #vyšetrovacieho #spisu #význam