Znalecký posudok a jeho právna irelevantnosť: Dôvody a súvislosti

Úvod

Predkladaný príspevok sa venuje právnemu inštitútu znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v kontexte obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. c) infozákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Skúma sa, či je v prípade podania žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. možné zákonným spôsobom neposkytnúť žiadateľovi znalecký posudok odkazom na tvrdenie, že poskytnutie informácie sa obmedzuje z dôvodu ochrany znaleckého posudku ako autorského diela. Priestor je venovaný aj skúmaniu právneho režimu znaleckého posudku obstaraného súkromným subjektom (§ 11 ods. 1 písm. a) infozákona), ak sa týka používania verejných prostriedkov, resp. ak bol obstaraný z verejných prostriedkov.

Verejný záujem ako východisko aplikácie infozákona

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) je nástrojom pre riadny výkon ústavných práv na prístup k informáciám (čl. 26 Ústavy SR). Je tiež nástrojom, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje dobrá verejná správa a transparentný výkon verejnej správy.

Infozákon je koncipovaný na zostatkovom princípe. To znamená, že sa vychádza z povinnosti zverejňovania každej informácie, ktorú má povinná osoba k dispozícii, okrem tých, ktoré sa nesprístupňujú, resp. obmedzujú podľa zákona. Zákon neurčuje taxatívne, čo je informácia, ale hovorí, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods. 1 infozákona).

Súdy sa snažili definovať pojem "informácia". Rozsudok NS SR - sp. zn.: 2 Sžo 190/2008 uvádza, že informáciou je správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov. Toto vymedzenie však nepokrýva všetky informácie, ktoré sa podľa infozákona považujú za informácie ex lege.

Autor tohto článku sa prikláňa k čo najširšiemu výkladu pojmu "informácia", rešpektujúc zákonné limity. Dôležité je vnímať aj iné rozmery veci ako len realizovať formalistickú interpretáciu jednotlivých ustanovení zákona. Prednosť musí mať skutočnosť, že infozákon je jedným z kľúčových nástrojov implementácie ústavných práv a jedným z nástrojov stransparentnenia a výkonu externej kontroly verejnej moci.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Aj keď sa infozákon stal nástrojom zneužívania, nemôže to byť dôvod pre reštriktívny výklad zákona. Poskytnutím informácie môžu byť dotknuté práva tretích osôb, a preto v prípade, že takýto stav nastane, nastáva potenciálny právny režim obmedzenia poskytnutia informácie v súlade so zákonom. Problémom môže byť kolízia záujmov - najmä záujmu subjektívneho a záujmu verejného. Niekedy môže povinná osoba konfrontovať dva verejné záujmy - jeden svedčiaci v prospech zverejnenia informácie a druhý v neprospech zverejnenia.

Verejný záujem sa stáva kritériom, na ktoré sa prihliada v kontexte rozhodovacích procesov správnych súdov, resp. správnych orgánov. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (§ 5 ods. 3 SSP) deklaruje, že správny súd pri rozhodovaní dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Ochrana verejného záujmu je súčasťou aj ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa podľa § 22 ods. 1 infozákona použije aj na konania podľa zákona č. 211/2000 Z. z..

Podľa § 3 ods. 1 ZoSK správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti. V súčasnosti sa daným vyjadrením rozumie verejný záujem. Ochrana verejného záujmu je zásadou konania, ktorá je relevantná tak v rámci rozhodovania správnych orgánov konajúcich a rozhodujúcich výlučne podľa ZoSK, ako aj v rámci rozhodovania podľa osobitných právnych predpisov, akým je aj infozákon.

Existuje bohatá rozhodovacia činnosť súdov, ktoré potvrdzujú povinnosť vnímania verejného záujmu na poskytnutí informácie, tento verejný záujem však spravidla neabstrahujú priamo zo zákonného ustanovenia (konkrétne napr. z § 3 ods. 1 ZoSK), ale skôr z ústavných princípov. Ak existuje zákonná povinnosť chrániť verejný záujem (§ 3 ods. 1 ZoSK), tento by sa nemal "preskakovať" v rámci rozhodovacej praxe správnych súdov.

Ak povinné osoby podľa zákona č. 211/2000 Z. z. konajú subsidiárne podľa ZoSK, je ich zákonnou povinnosťou v rámci konania prihliadať aj na verejný záujem, a to bez ohľadu na to, že tento imperatívne priamo v texte zákona č. 211/2000 Z. z. vyjadrený nie je. Ochrana verejného záujmu je zásadou správneho konania.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Znalecké dokazovanie a procesné práva účastníka konania

V aplikačnej praxi súdov sa stal štandardným prístup, ktorý vylučuje možnosť účastníka civilného súdneho konania položiť otázky znalcovi v štádiu pred vypracovaním znaleckého posudku. Druhým problémom je otázka prípustnosti odvolania proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania, v rámci ktorého sú naformulované znalecké otázky - súdna prax tieto odvolania odmieta.

Je potrebné zamyslieť sa nad tým, či takýto prístup korešponduje s procesnými právami účastníka konania a či ho možno považovať za konformný s procesným kódexom. Procesný kódex neupravuje výpočet uznesení, ktoré sa považujú za uznesenia upravujúce vedenie konania a tieto uznesenia nevymedzuje ani žiadnymi znakmi.

V zmysle procesnej teórie sa za uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania považujú rozhodnutia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie, ale bez toho aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníka alebo tretej osoby.

Procesný postup súdu týkajúci sa spôsobu formulovania a položenia otázok ustanovenému znalcovi bez súčinnosti účastníka konania, t.j. ak účastníkovi nebolo žiadnym spôsobom umožnené navrhnúť otázky pre znalca, alebo sa aspoň vyjadriť k otázkam formulovaným zo strany súdu možno považovať za rozporný najmä s § 6 OSP, podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Ak je v zmysle stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosťou súdu reagovať na všetky rozhodujúce argumenty a skutočnosti uvádzané účastníkmi konania, o to viac je povinnosťou súdu nebrániť účastníkovi v produkovaní týchto skutočností v rámci súdneho konania. Jednostranná formulácia otázok pre znalca zo strany súdu môže mať za následok nedostatočné a nevyčerpávajúce zistenie skutkového stavu veci.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Uvedený postup súdu opomínajúci procesné práva účastníka môže mať závažný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pričom odopretie možnosti odvolania proti predmetnému uzneseniu môže byť na ujmu práv účastníka v podobe neúspechu v konaní. Od výsledku znaleckého dokazovania bude totiž závisieť samotné meritórne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu formulovanie a položenie otázok súdnemu znalcovi bez ingerencie účastníka nemožno akceptovať, nakoľko mu znemožňuje rozvinúť svoju procesnú obranu v celom rozsahu. Navyše takýto postup súdu nerešpektuje základné princípy civilného procesu, a to princíp kontradiktórnosti, princíp zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu a prejednací princíp.

Procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto skutočností, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej zahŕňajúca aj zadanie a položenie otázok ustanovenému znalcovi pred vypracovaním znaleckého posudku je predovšetkým záležitosťou účastníkov konania. Splnenie tejto povinnosti sa v konečnom dôsledku procesne prejavuje v unesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena.

Postup súdu, ktorým sa neumožní účastníkovi konania formulovať a položiť znalcovi pred vypracovaním znaleckého posudku otázky, pričom zodpovedanie týchto otázok môže mať rozhodujúci význam pre výsledok celého sporu, možno hodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom - odnímajú sa mu totiž procesné práva vyplývajúce z OSP. V tejto súvislosti poukazujem na judikát, podľa ktorého za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v prípade, že podmienky pre takéto rozhodnutie neboli splnené (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 327/2009 zo dňa 14.

tags: #znalecky #posudok #právne #irelevantný #dôvody