Dedičské konanie a znalecký posudok: Komplexný sprievodca

Dedičské konanie je právny proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je určiť, ako sa naloží s jej majetkom. Tento proces môže byť zložitý a často zahŕňa viacero krokov a rozhodnutí, ktoré je potrebné urobiť. Jednou z kľúčových otázok, ktoré sa v rámci dedičského konania riešia, je určenie hodnoty majetku, ktorý je predmetom dedičstva. V tomto kontexte sa často stretávame s pojmom znalecký posudok.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: dedenie na základe závetu alebo dedenie zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa zo zákona. Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník a rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, pričom určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy. Ak poručiteľ zanechal závet, dedí sa na základe závetu. Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu.

Účastníci dedičského konania

Účastníkmi dedičského konania sú osoby, ktoré majú právo dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona. Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.

Majetok a dlhy v dedičstve

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. Vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom. Okrem majetku sa dedia aj dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Znalecký posudok a určenie hodnoty majetku

V dedičskom konaní je dôležité určiť hodnotu majetku, ktorý je predmetom dedičstva. Táto hodnota slúži ako základ pre výpočet poplatkov za dedičské konanie a pre prípadné vyporiadanie dedičov. Všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa (vecí, práv a iných majetkových hodnôt) určuje dedičský súd (notár ako súdny komisár) na základe dokazovania. Ako dôkazný prostriedok môže byť použité odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok, alebo výsluch účastníkov konania.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Kedy je potrebný znalecký posudok?

Žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje povinne vykonať znalecké dokazovanie na určenie hodnoty dedičstva, resp. hodnoty nehnuteľnosti patriacej do dedičstva. Dedičia môžu v rámci dedičského konania určiť hodnotu majetku patriaceho do dedičstva aj na základe dohody. Až v prípade, že by sa dedičia nedokázali dohodnúť na hodnote nehnuteľnosti, bolo by potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Ak sa dedičia zhodnú na cene, ale notár z hľadiska svojej praxe predpokladá, že to nie je cena zodpovedajúca "všeobecnej hodnote majetku", je na mieste zistiť cenu znaleckým posudkom alebo odborným odhadom (napr. od realitnej kancelárie).

Ako sa brániť proti nadhodnotenej cene nehnuteľnosti?

Ak dedičia nesúhlasia s cenou nehnuteľnosti stanovenou notárom, majú možnosť sa proti nej brániť. Môžu požadovať, aby bolo vozidlo ocenené znalcom. Notár môže súhlasiť s návrhom a môže nariadiť znalecké dokazovanie. Ocenenie vozidla môže byť predložené aj od spoločnosti, ktorá vykupuje vozidlá, napr. AAA auto, ale znalecký posudok má vyššiu váhu a je hodnovernejší pre účely súdneho konania.

Postup pri dedení nehnuteľnosti

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Predaj zdedenej nehnuteľnosti a daň z príjmu

Podľa zákona o dani z príjmov na Slovensku je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane, ak predávajúci vlastnil nehnuteľnosť viac ako päť rokov. Vo vašom prípade má vaša matka vlastnícky podiel v tejto nehnuteľnosti z daru, ale darca (predchádzajúci vlastník) vlastnil nehnuteľnosť viac ako päť rokov pred darovaním. Ak máte ďalšie otázky alebo pochybnosti, obráťte sa na daňového poradcu, ktorí vám poskytnú presnejšie informácie na základe konkrétnej dokumentácie.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok. Dedičia môžu v rámci dedičského konania určiť hodnotu majetku patriaceho do dedičstva aj na základe dohody. Až v prípade, že by sa dedičia nedokázali dohodnúť na hodnote nehnuteľnosti, bolo by potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Dodatočné konanie o dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.

Odmietnutie dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Sťažnosť na notára a zmena notára

Sťažnosť na konanie notárky ako súdneho komisára by ste mali adresovať príslušnému Okresnému súdu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad konaním súdnych komisárov. O zmenu notára tiež môžete požiadať súd, ktorý daného notára poveril. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už raz vyslovil názor, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy spôsobené súdom.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

tags: #znalecký #posudok #úmrtie #otca