
Žijeme v dobe, keď je na Slovensku až 60% domácností odkázaných na úvery a pôžičky. Na úvery a pôžičky, ktoré sú mnohokrát nevyhnutné na chod domácnosti, výchovu detí či na kúpu liekov. Tento stav v našej spoločnosti je neudržateľný, vedie priamo k narušeniu sociálnych štruktúr, ohrozovaniu rodiny a dokonca aj života bežných ľudí. Hoci sa tento článok primárne zameriava na zneužívanie seniorov deťmi pre peniaze, je dôležité pochopiť širší kontext finančnej zraniteľnosti obyvateľstva, ktorá tento problém umožňuje.
Je smutnou realitou, že množstvo dlžníkov v tomto ekonomicky a sociálne ťažkom období nestíha splácať svoje záväzky a dostáva sa do bezvýchodiskovej situácie - na splatenie starého dlhu si musia znova a znova požičiavať, a tak to ide stále dokola. Na základe skúseností mnohých ľudí sú najčastejším dôvodom tejto nelichotivej situácie neúmerne predražené pôžičky a úvery. Bežne existujú prípady, keď spotrebitelia splácajú úvery ďalšími úvermi až nastáva situácia, že im ich mesačný príjem nepostačuje na krytie výdavkov domácnosti. Ako ešte splácať všetky predražené úvery!
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, úžera je dnes doslova prirodzenou súčasťou života bežných občanov. Ľudia si zvykli, že za úver v nebankovej spoločnosti sa musí zaplatiť často viac ako 20, 30, 40 a viac percent ročne! Z prípadov, ktoré pozná mnoho ľudí, sa úžera stala bežnou súčasťou života, nad ktorou sa niektorí už hlbšie ani nezamýšľajú. Toto však v žiadnom prípade nie je v poriadku! A práve tu musí štát začať lepšie chrániť svojich občanov a zabrániť, aby úverové a pôžičkové vzťahy doslova likvidovali rodiny.
V praxi sa stretávame s množstvom prípadov, keď zmluvy sú neplatné pre úžeru, neprimerané podmienky a nekalé obchodné praktiky. Skryté poplatky v zmluvách spôsobujú, že od spotrebiteľa sa niekedy požaduje celková odplata až 70 a viac percent navyše. Úžera predstavuje taký právny inštitút, ktorý je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (uzavretej zmluvy), ktorý sa od nepamäti používal v občianskom práve. Cieľom právnej úpravy úžery bolo chrániť ľudí pred zneužívaním nadvlády veriteľov a požadovaním neprimeranej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov (pôžičky, úveru), ak súčasne bola zneužitá slabosť dlžníka.
Platí však, že úžerné plnenie nikdy nemôže mať oporu v práve, je vždy v rozpore s dobrými mravmi a základnými pravidlami slušnosti v zmluvách. Iba vďaka dobrým mravom pretrvala v našom právnom poriadku určitá miera ochrany pred úžerou. Ak v praxi o úžeru nie je núdza a napriek tomu ju zákony výslovne neupravujú, je nanajvýš neobvyklé, že tento stav pretrváva tak dlho. Nemožno sa zbaviť pocitu, že tento stav niekomu vyhovuje. Aj toto však musí raz skončiť.
Prečítajte si tiež: Strategické ciele Sociálnej poisťovne
V praxi sa evidujú početné prípady neprimerane vysokej požadovanej odplaty, ktorá v konečnom dôsledku vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú schopní plniť svoje dlhy, hromadne narastá neschopnosť splácať záväzky a nekonečné úvery a pôžičky. V zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80% požičanej istiny, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa - veriteľ vyhlasuje, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov. Veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90%, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky spojené s poskytnutím úveru a ďalšiu tretinu tvorí odmena veriteľa za poskytnutie úveru.
Na trhu je niekoľko stotisíc zmlúv spoločností, u ktorých celková odplata za rok je 98%. To znamená, že si požičiate 200 eur a za rok musíte vrátiť 398 eur. Zmluvné podmienky však ustanovujú, že tretina z celkovej odplaty je úrok, tretina poplatok za spracovanie alebo za iné administratívne náklady a tretina sú rôzne iné poplatky. V praxi tak dlhodobo prekvitá snaha zahmlievať skutočnú odplatu a túto skrývať do rôznych poplatkov. Treba však dodať, že z výkladu je zrejmé, že aj v týchto prípadoch ide o celú sumu odplaty, ktorá je akoby „skrytým úrokom“.
Na mieste je preto otázka, či a ako je úžera postihovaná. V trestnom práve poznáme trestný čin úžery, ktorý je upravený užšie ako navrhovaná civilnoprávna úžera. Zo štatistík orgánov prokuratúry možno zistiť, že obžaloby vo veci úžery prokurátori takmer vôbec nepodávajú a na Slovensku neexistuje ani jeden právoplatne odsúdený človek za úžeru, v rámci vzťahov požičiavania peňažných prostriedkov podnikateľmi-veriteľmi, napríklad nebankovými subjektmi. O to viac, že úžeru trestné právo fakticky vôbec nepostihuje, dovoláva sa spoločnosť jej úpravy v občianskom práve, kam nevyhnutne aj historicky patrí.
Na finančnom trhu sa vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom poskytujú finančné prostriedky pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. K neprimeraným úrokom pristupujú početné poplatky, ktoré zvyšujú celkové náklady pôžičky alebo úveru a je skutočnosťou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť až dvojnásobok. Uvedené javy sa veľmi často spájajú s uplatňovaním neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom.
Celkovo možno konštatovať, že v oblasti požičiavania finančných prostriedkov pretrváva v slovenskej spoločnosti značné poškodzovanie práv spotrebiteľov. Zraniteľnosť niektorých skupín občanov rastie v súvislosti s úrovňou slabého až žiadneho právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich ekonomickým a sociálnym postavením, ako aj životnou situáciou. Potreba požičiavať si peniaze sa najčastejšie spája s nezamestnanosťou, neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné náklady rodiny alebo preúverovaním (prípady až päťdesiatich úverov v rodine), čo má vážne následky, ako napr.
Prečítajte si tiež: Štatistiky o zneužívaní v domovoch dôchodcov
Boj proti úžere dáva zmysel všetkým aktivitám, lebo je neprijateľné, aby ľudia na Slovensku museli tak draho preplácať úvery a pôžičky. Zmyslom úveru alebo pôžičky má byť predsa pomôcť dočasne preklenúť zlú finančnú situáciu, a nie ľudsky zruinovať a zlikvidovať človeka. Nikto poskytovateľom úverov a pôžičiek neberie ich právo na zisk, ten však musí byť primeraný.
Zatiaľ čo úžera postihuje všetky vekové skupiny, seniori sú obzvlášť zraniteľní. Dôvodov je viacero:
V kontexte úžery sa zneužívanie seniorov deťmi pre peniaze môže prejavovať rôznymi spôsobmi:
Hoci je ťažké získať presné štatistiky o zneužívaní seniorov deťmi pre peniaze, existujú prípady, ktoré sa dostali do médií alebo sú známe z praxe:
Tieto prípady ilustrujú, ako deti môžu zneužívať dôveru a zraniteľnosť svojich rodičov pre vlastný finančný prospech.
Prečítajte si tiež: Definícia, formy a prevencia domáceho násilia na senioroch
Našťastie, existujú právne mechanizmy, ktoré môžu seniorov chrániť pred zneužívaním. Ako už bolo spomenuté, slovenský právny poriadok zavádza inštitút civilnoprávnej úžery, ktorý podstatným spôsobom rozširuje predovšetkým subjektívne znaky úžerného právneho úkonu. Medzi tieto znaky patrí:
Zavedením inštitútu úžery sa v celom právnom poriadku významne posilňujú dobré mravy tým, že sa vytvára osobitná kategória konania v rozpore s dobrými mravmi zakladajúca absolútne neplatný úžerný právny úkon. Znamená to, že postačí, ak občan na úžeru poukáže, potvrdí jej existenciu, a bude už na poskytovateľovi pôžičky, aby na súde dokázal, že zmluva nie je úžerná. Zmluvu môže spotrebiteľovi predbežne posúdiť aj Komisia na posudzovanie spotrebiteľských zmlúv pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Samozrejme, ak sa spotrebiteľ domnieva, že je od neho požadované úžerné protiplnenie, má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd a žiadať, aby súd uzavretú zmluvu vyhlásil za neplatnú, a to práve z dôvodu úžery.
Okrem toho, seniori majú k dispozícii aj ďalšie možnosti obrany:
Najlepšou obranou proti zneužívaniu seniorov je prevencia. Tu je niekoľko tipov, ako predchádzať zneužívaniu seniorov deťmi pre peniaze:
Na okraj problematiky finančnej zraniteľnosti a zneužívania je dôležité spomenúť aj otázku sociálnych podnikov. Sociálne podniky, tak ako sú v súčasnosti nastavené, vzbudzujú podozrenia zo zneužívania verejných financií. Problémom je podľa poslancov aj to, že sociálne podniky musia iba deklarovať, že zamestnávajú zdravotne znevýhodnených, no prvých dvanásť mesiacov majú z tejto povinnosti výnimku. Zákazku tak môže podľa Ledeckého vyhrať sociálny podnik, ktorý počas prvého roka nemá vyššie náklady ako normálna firma, no je zvýhodnený prostredníctvom nižšej DPH. Otázna je podľa poslanca aj možnosť postúpiť práce na zákazke, ktorú podnik vysúťažil, inej firme. Tieto podozrenia poukazujú na potrebu dôkladnej kontroly a transparentnosti v oblasti sociálneho podnikania, aby sa predišlo zneužívaniu verejných financií a zabezpečilo sa, že tieto podniky skutočne plnia svoj sociálny cieľ.
Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ práve v neprijateľných zmluvných podmienkach. Občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností, začaté najmä z dôvodu nesplácania úverov zabezpečených záložným právom, ale aj z dôvodu existencie nedoplatkov na poplatkoch za služby spojené s užívaním bytu. Prax potvrdila zneužívanie nedostatkov v platných zákonoch v neprospech občana, ktorý je slabšou stranou v právnych vzťahoch a nevie sa brániť.
Exekúcie už priebežne riešime. Všade tam, kde sa od spotrebiteľov požadujú úžerné plnenia a je daný dôvod zastavenia exekúcie podľa zákona, súdy aj z úradnej povinnosti preverujú oprávnenosť vedených exekúcií a zastavujú ich. Niekoľko tisíc exekúcií bolo k dnešnému dňu zastavených v prípadoch, keď povinným v exekúcii bol dôchodca, ktorému exekútor vykonával zrážky z dôchodku. Ak spotrebitelia v rámci exekúcií, ktoré sa neskôr ukázali ako nezákonné, prišli o svoj majetok, majú právo na náhradu škody a utrpenej ujmy.
Viete si predstaviť to zaťaženie súdov. Vedie sa väčšina spomínaných exekučných konaní na základe rozhodnutia súdov alebo rozhodcovských súdov z dôvodu, že ľudia majú v zmluvách tzv. Mám zistené, že státisíce exekúcií sa proti spotrebiteľom vedie práve na základe rozhodcovských rozsudkov, ktoré vydali rozhodcovia vybraní veriteľom. Áno, každá rozhodcovská doložka znamená potenciálny rozhodcovský rozsudok a často nešťastný ľudský osud.