
V dôchodkovom systéme Slovenskej republiky nastali významné zmeny, ktoré sa týkajú zastropovania dôchodkového veku a zohľadňovania výchovy detí pri určení nároku na dôchodok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych podmienkach a zmenách v tejto oblasti.
Nedávna zmena Ústavy Slovenskej republiky priniesla úpravu podmienok odchodu do dôchodku, a to prostredníctvom takzvaného zastropovania dôchodkového veku. Dôchodkový vek sa zvyšuje až do dosiahnutia najvyššieho dôchodkového veku, ktorý je stanovený ako "dôchodkový strop".
V súčasnosti zostáva zachovaný platný dôchodkový vek, ako aj spôsob jeho určovania. Dôchodkový vek sa stanovuje vždy na päť rokov dopredu opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pre rok 2019 bol dôchodkový vek stanovený na 62 rokov a šesť kalendárnych mesiacov.
Stále platí, že sa zachováva znížený dôchodkový vek pre ženy narodené od 1. januára 1957 do 31. decembra 1961, a to v závislosti od počtu vychovaných detí. Rovnako sa zohľadňuje aj odpracovaný počet rokov v zamestnaniach zaradených do I. pracovnej kategórie a I. a/alebo II. kategórie funkcií.
Podľa návrhu zákona, ak poistenec vychoval dieťa, môže ísť do dôchodku skôr. Ak poistenec vychoval jedno dieťa, pôjde do dôchodku vo veku 63 rokov a 6 kalendárnych mesiacov. Ak vychoval dve deti, do dôchodku odíde vo veku 63 rokov. Ak má tri a viac detí, odíde do dôchodku, keď dovŕši 62 rokov a šesť kalendárnych mesiacov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nezníži dôchodkový vek, ale zníži sa dôchodkový strop. Strop je u muža i ženy stanovený na 64 rokov.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
Rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len jednému z rodičov. Na zníženie dôchodkového stropu má prednostne nárok žena. Muž sa uprednostní, iba ak žena nespĺňa podmienky výchovy. Obidvom rodičom sa obdobie výchovy započítava v rovnakom rozsahu, pričom na účely zníženia dôchodkového stropu sa výchova zohľadní prednostne žene. Sociálna poisťovňa neskúma "reálne" obdobie starostlivosti za účelom zníženia dôchodkového stropu. Rovnaké podmienky platia, aj ak bolo dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov.
Poslanci navrhujú novelou zákona o sociálnom poistení definovať výchovu dieťaťa ako aj podmienky na znížený dôchodkový vek. Dôvodom je ústavné zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Ústavný zákon definuje, že rodičia majú ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa navrhuje upraviť najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí.
Novela zákona o sociálnom poistení definuje podmienky, pri ktorých si môže žena a muž uplatniť nárok na znížený dôchodkový vek za výchovu detí. Okrem toho sa má upraviť definícia pojmu výchova dieťaťa, ako aj vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku. Definícia výchovy sa má týkať vlastného, osvojeného aj zvereného dieťaťa do náhradnej starostlivosti rodičov. Jednou z podmienok výchovy je napríklad to, že sa poistenec bude musieť o dieťa starať najmenej desať rokov, kým nenadobudne plnoletosť alebo najmenej päť rokov, ak sa o dieťa začal starať po dovŕšení ôsmich rokov dieťaťa. Najvyšší dôchodkový vek poistenca sa má znižovať za každé vychované dieťa o 6 mesiacov, najviac však o 18 mesiacov. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci, teda napríklad manželia. Poslanci navrhujú, že rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa, bude možné zohľadniť len jednému poistencovi. Ak dieťa vychovávali manželia spolu v tom istom období, prednostne by sa to malo zohľadniť žene.
V prípade žien by sa skorší odchod do dôchodku v súvislsoti s dôchodkovým stropom mal dotknúť 4700 žien v roku 2022, týka sa to najmä tých, ktoré vychovali tri alebo štyri deti. Zakotvenie maximálneho dôchodkového veku v Ústave SR sa prvýkrát dotkne poistencov až v roku 2020, aj novela by preto mala začať platiť až od tohto obdobia.
S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa upravuje najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí. Zákonom sa ďalej sa upravuje definícia pojmu výchova dieťaťa, vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp.
Prečítajte si tiež: Dopady reformy dôchodkového systému
Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z. sa v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky zadefinovala hranica, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť. Podrobnosti o právach uvedených v čl. V tejto súvislosti sa navrhuje primerane zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného obsahuje vykonávaciu právnu úpravu k ústavou garantovanému právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa navrhuje upraviť najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí. Ďalej sa navrhuje upraviť definíciu pojmu výchova dieťaťa, vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku a právomoc Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca aj na účely iných právnych predpisov.
Prečítajte si tiež: Ako ušetriť na cestovaní ako senior v ČR
tags: #zniženie #dôchodkového #veku #v #závislosti #od