Vysporiadanie pôdy v dedičskom konaní: Postup a dôležité aspekty

Majiteľ pôdy a pozemkov má právo so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia - darovať ho, predať, odkázať dedičom. Robiť tak môže, len kým prevodu nebráni zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy, ktorý zakazuje deliť pozemky pod prípustnú výmeru. Lesná a poľnohospodárska pôda mimo zastavaných území obce sa totiž zo zákona nesmie deliť pod stanovenú výmeru, a to na parcely menšie ako 2-tisíc štvorcových metrov, čo sa týka poľnohospodárskej pôdy, a na pozemky menšie ako 5-tisíc štvorcových metrov v prípade lesnej pôdy. Týka sa to však len pozemkov mimo zastavaných území miest a obcí.

Úvod

Dedenie pôdy je proces, ktorý môže byť komplikovaný, najmä ak existuje viacero dedičov alebo ak sa na danú pôdu vzťahujú obmedzenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na postup vysporiadania pôdy v dedičskom konaní, s dôrazom na zákonné obmedzenia a praktické rady pre dedičov.

Základné princípy dedenia pôdy

Problémy toto nariadenie obsiahnuté v zákone na usporiadanie vlastníctva k pozemkom prináša najmä pri dedení poľnohospodárskej aj lesnej pôdy. Mnoho dedičov sa nedokáže medzi sebou dohodnúť. A navyše ich pri delení obmedzuje zákon. Dedičské konanie sa často nekončí uzavretím dedičskej dohody, ale dedičstvo musí prejednať súd a následne potvrdiť nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané a ktorí sú najvhodnejší na obhospodarovanie predmetnej pôdy, ktorú nemožno rozdeliť.

Zákaz drobenia pôdy

Zákaz drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy sa uplatňuje až od septembra 1995, pretože od tohto času je účinný zákon. Ak sa dedičsky prejednávajú pozemky po osobe, ktorá zomrela pred septembrom 1995, dedičia ich môžu deliť aj takým spôsobom, že rozdelením vzniknú pozemky menšie, ako stanovuje zákon o zákaze drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Ak sa prejednáva majetok po poručiteľovi, ktorý zomrel po tomto dátume, pôdu už pod prípustnú výmeru deliť nemožno.

Dedičská dohoda a možnosti rozdelenia pôdy

Právnička Alena Kováčová odporúča dedičom vopred sa dohodnúť, komu pozemky pripadnú. Vyhnú sa tak situácii, keď jeden pozemok získajú do vlastníctva viacerí a vznikne tak spoluvlastníctvo predmetného pozemku viacerými osobami. V dedičskej dohode si dedičia môžu rozdeliť pôdu tak, že jeden z nich vyplatí ostatným ich dedičské podiely alebo aj dohodu, podľa ktorej niektorý z dedičov nenadobudne z dedičstva nič. Dedičia však musia dodržať zákon hovoriaci o zákaze drobenia pôdy. Pôda sa musí teda rozdeliť medzi dedičov tak, aby nevznikli celky menšie, ako pripúšťa zákon. Právnici preto odporúčajú dedičskú dohodu, v ktorej sa dedičia dohodnú na spôsobe rozdelenia pôdy tak, aby neporušili zákon. Dedičia, ktorí sa nedokážu dohodnúť, sa musia pripraviť na postup podľa zákona a nasleduje často zložité dokazovanie, u koho z dedičov sa prejavujú najvhodnejšie podmienky na obhospodarovanie pôdy, a to sa určuje naozaj ťažko.

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

Rozdelenie pozemkov v spoluvlastníctve

Rozdeliť možno aj pozemky v spoluvlastníctve. Napríklad, ak sú štyria majitelia pozemku a jeden z nich, vlastník jednej štvrtiny tejto nehnuteľnosti, chce mať svoj podiel len vo svojom vlastníctve, môže túto časť získať. „V takomto prípade platí, že pozemok je v podielovom spoluvlastníctve a ak je pozemok zo zákona deliteľný, možno zo zákona zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo aj tak, že pozemok sa rozdelí a každá časť sa zapíše na osobitný list vlastníctva,“ vysvetľuje právnička. Vždy sa preveruje deliteľnosť pozemku. Ak by sa totiž pozemok nachádzal v intraviláne obce, rozdeliť ho možno vždy. Ak sa však nachádza mimo zastavaného územia obce, môže sa na delenie vzťahovať zákon o zákaze drobenia pozemkov. Ten totiž zakazuje drobenie pozemkov mimo zastavaného územia obce. Ak pozemok podlieha zákazu drobenia, v takom prípade nie je možné zrušiť a vyrovnať spoluvlastníctvo ani súdnou cestou.

Geometrický plán

Deliť pozemok možno len na základe geometrického plánu. Vyhotovuje sa vtedy, ak pozemky v súčasnom stave zapísanom na katastri, treba rozdeliť na viac častí, oddeľuje sa z nich nový pozemok, ak sa časť pozemku predáva, kupuje alebo sa ide meniť využitie pozemku. V pláne geodet v grafickej časti červenou čiarou vyznačí novú hranicu a uvedie nové parcelné čísla a druhy pozemkov pre nové parcely červenou farbou. V písomnej časti vo výkaze výmer vyčísli zmeny výmer pozemkov a uvedie ich nové výmery. S geometrickým plánom možno podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Ten rozhodne o povolení vkladu a zapíše do katastra zmenu.

Postup v dedičskom konaní

V dedičskom konaní je dôležité postupovať systematicky a dodržiavať všetky zákonné požiadavky. Tu je niekoľko krokov, ktoré je potrebné zvážiť:

1. Kontaktovanie a stretnutie: Ak ste boli oslovení listom, SMS alebo telefonicky, znamená to, že sa Vás môže týkať dedičstvo. Na stretnutí Vám vysvetlia aká je veľkosť pozemkov, aký môže byť Váš podiel, po kom budete dediť.
2. Podpis zmluvy a súhlasu GDPR: Po oboznámení s detailmi podpíšeme zmluvu. Následne oslovíme aj ostatných dedičov, aby sme mohli začať konať.
3. Konanie o dedičstve: Všetky úradné záležitosti a komunikáciu so súdmi či matrikami zabezpečíme za Vás.
4. Vysporiadanie a odmena: Po úspešnom ukončení dedičského konania a predaji pôdy poľnohospodárskemu družstvu Vám vyplatíme Váš podiel.

Dodatočné dedičské konanie

Prípady, v ktorých sa objaví určitý majetok poručiteľa až po tom, ako bolo pôvodné (prvé) konanie o dedičstve právoplatne skončené, nie sú v praxi vôbec nezvyčajné, naopak, často sa v súčasnosti stáva, že dedičia z pôvodného konania zistia, že zostal po poručiteľovi určitý majetok, ktorý nebol zahrnutý do dedičstva v konaní o dedičstve. Tieto prípady majú v súčasnosti stúpajúci trend, čo súvisí so skutočnosťou, že aktuálne ešte prebiehajú konania vo veci zostavovania registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Výsledkom registra obnovenej evidencie pozemkov je zápis mnohých vlastníckych práv k rôznym pozemkom na listoch vlastníctva v prospech v súčasnosti už mŕtvych fyzických osôb.

Podľa uvedenej právnej úpravy, ak sa po tom, ako uznesenie o dedičstve (v minulosti osvedčenie o dedičstve) nadobudlo právoplatnosť objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. V prípade, ak sa takýto majetok objaví, na to, aby bol prejednaný ako dedičstvo, je potrebné podať na súd návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve. V tomto návrhu je potrebné uviesť informácie o pôvodnom dedičskom konaní, a to uvedením údajov o tom, kto vykonával pôvodné dedičské konanie spolu s uvedením označenia rozhodnutia, ktorým bolo konanie právoplatne skončené. Toto rozhodnutie (či už uznesenie o dedičstve alebo osvedčenie o dedičstve) je vhodné priložiť ako dôkaz k návrhu. V ďalších bodoch návrhu je nutné uviesť skutočnosti o novoobjavenom majetku - teda o aký majetok ide a pod.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Osobami oprávnenými na podanie návrhu sú predovšetkým tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. V praxi je však už pri dodatočnom konaní zrejmé, kto je poručiteľovým dedičom (keďže tieto skutočnosti vyplývajú už z pôvodného konania o dedičstve). Majetok, ktorý je predmetom dedičstva v dodatočnom konaní o dedičstve sa prejednáva rovnako, ako keby bol zaradený do dedičstva v už prvom (pôvodnom) konaní o dedičstve. Ak by poručiteľ zanechal napríklad závet, v ktorom určil dedičov spolu s dedičskými podielmi ku všetkému jeho majetku, takýto závet by sa vzťahoval podľa jeho znenia na všetok majetok poručiteľa, teda aj ten, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania a postupovalo by sa aj v tomto konaní podľa neho. Ak poručiteľ nezanechal závet vôbec, alebo ho zanechal, avšak nie ku konkrétnemu majetku, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania, tento majetok by sa dedil zo zákona podľa pravidiel a vo výške podielov stanovených v Občianskom zákonníku.

Z hľadiska hmotného práva nie je teda vôbec významné, či sa časť majetku prejednala v pôvodnom konaní o dedičstve a časť až v dodatočnom konaní, keďže dedenie tohto majetku sa vždy spravuje rovnakou právnou úpravou. Z uvedeného dôvodu dodatočné konanie o dedičstve nevykazuje zásadné aplikačné problémy, keďže ak aj vznikli určité spory v pôvodnom konaní - ak bol napríklad spochybnený závet, či dedičské právo jedného z dedičov, tieto spory sa riešili už v prvom dedičskom konaní.

Nezistený vlastník

Ste vlastníkmi pozemkov, ale nie ste zapísaní v katastri alebo chcete kúpiť pozemok, no nie je známy jeho vlastník? S ohľadom na historický vývoj, Slovensko trápi nielen vysoká miera rozdrobenosti pozemkov, ale aj ich neznáma vlastnícka štruktúra. V praxi tento stav spôsobuje nepríjemnosti pri domáhaní sa vlastníckeho práva po predkoch, či pri kúpe pozemku nezisteného vlastníka alebo jeho využívaní.

Predchodcom súčasného katastra nehnuteľností boli pozemkové knihy zavedené ešte počas Rakúsko-Uhorska, do ktorých sa štandardne zapisovali iba mená a priezviská vlastníkov pozemkov. S nástupom socializmu prichádzalo k postupnému potlačovaniu vlastníckych práv, ktoré vyvrcholilo v roku 1951, kedy prišlo k zrušeniu povinnosti evidovať vlastníkov v pozemkových knihách, keďže vlastnícke právo už nevznikalo zápisom do pozemkovej knihy. O trinásť rokov neskôr prišlo k úplnému zrušeniu pozemkových kníh, a tak už nebolo možné pokračovať ani v dobrovoľnom zapisovaní vlastníckych práv. Kataster nehnuteľností bol následne zriadený až v roku 1992 s účinnosťou od 1.

Na zmiernenie následkov, ktoré zapríčinila chýbajúca evidencia vlastníkov nehnuteľnosti, mali od roku 1995 slúžiť konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, v ktorom sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“). Kým v prvom prípade nie je v katastri o vlastníkovi zapísaný žiaden identifikačný údaj, v druhom prípade je síce meno a priezvisko vlastníka známe, no nemožno ho identifikovať ako konkrétnu osobu.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

Správa lesných pozemkov nezistených vlastníkov prináleží Lesom Slovenskej republiky, štátnemu podniku (ďalej len „LSR”). Oprávnenie SPF a LSR pri správe pozemkov nezistených vlastníkov nespočíva len v možnosti pozemky užívať alebo ich prenajímať, ale zahŕňa aj zriadenie vecného bremena, zrušenie spoluvlastníctva a vzájomné vyporiadanie alebo prevod vlastníctva z taxatívne vymedzených dôvodov. Vlastnícke právo neznámeho vlastníka je, s poukazom na právomoci SPF a LSR, chránené iba čiastočne. Ak SPF alebo LSR prevedie vlastníctvo k pozemkom s nezisteným vlastníkom, alebo zriadi vecné bremeno, či vyporiada spoluvlastníctvo a vlastník si uplatní svoje právo, patrí mu náhrada vo výške, ktorú SPF alebo LSR prijal podľa cenových predpisov platných v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa uplatnenia práva.

Napriek tomu, že vlastníctvo sa nadobúda zápisom do katastra nehnuteľností, oprávnenie SPF a LSR k pozemkom s neznámym vlastníkom nezaniká zápisom (v tom čase už známeho) vlastníka pozemku do katastra, ale až doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k takémuto pozemku.

Najjednoduchšie by mala identifikácia prebiehať pri pozemkoch so zapísaným živým vlastníkom bez ďalších identifikačných údajov, no ani v tomto prípade sa možno nebudete vedieť vyhnúť pátraniu v archívoch súdov, obcí, krajov, či iných štátnych alebo neštátnych organizácií, ktoré by mohli disponovať listinou, ktorá vám pomôže neznámeho vlastníka identifikovať. Ideálnymi dokumentmi sú rodný list, sobášny list, či kópia občianskeho preukazu alebo cestovného pasu, no prijatý by mal byť akýkoľvek dokument, ktorý dokáže zabezpečiť riadnu identifikáciu nezisteného vlastníka. Problém môže nastať, ak v danej lokalite žije menovec identifikovaného vlastníka. V takom prípade môže Okresný úrad, katastrálny odbor, žiadať napr.

V prípade, že osoba, ktorá je v katastri zapísaná ako nezistený vlastník, už nežije, je potrebné overiť, či k pozemku po poručiteľovi prebehlo dedičské konanie. Najjednoduchšie je obrátiť sa na príslušný okresný súd, ktorý by mal informáciou o ukončenom alebo prebiehajúcom dedičskom konaní disponovať. Ak dedičské konanie po poručiteľovi neprebehlo, je potrebné podať návrh na začatie dedičského konania alebo návrh na začatie dodatočného dedičského konania, ak neprebehlo dedičstvo iba k danej nehnuteľnosti. Návrh na začatie dedičského konania môže podať iba dedič poručiteľa. Dedičské konanie sa však začína aj z úradnej povinnosti a bez návrhu. Ak nie ste dedičom, ale máte záujem na začatí dedičského konania, v ktorom bude vlastník pozemku identifikovaný, môžete podať na príslušný súd podnet na začatie dedičského konania. Ak budú dané dôvody na začatie dedičského konania, súd rozhodne o jeho začatí bez návrhu, ale na základe Vášho podnetu.

Ak nie je známe ani meno a priezvisko nezisteného vlastníka, najvhodnejším zdrojom informácii bude pozemková kniha, predchodca súčasného katastra nehnuteľností, v ktorej by mohli byť aspoň niektoré údaje k minulým alebo súčasným vlastníkom zapísané. Na poskytnutie údajov z pozemkovej knihy je potrebné podať žiadosť, čo už je v súčasnosti možné aj elektronicky, pomocou eID karty.

Problém nezistených vlastníkov sprevádza Slovensko od nepamäti, a tak za čas existencie samostatnej Slovenskej republiky boli viackrát predložené návrhy zákonov, ktorých cieľom bolo problematiku nezistených vlastníkov vyriešiť, či už čiastočne alebo komplexne. Posledným pokusom o úpravu vlastníckych práv k pozemkom nezistených vlastníkov bola Predbežná informácia k návrhu zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov PI/2022/109 z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky („MH“) zo dňa 12.

Návrh zákona mal priniesť správne konanie, ktoré by upravilo prechod práv k pozemkom nezistených vlastníkov na štát. V konaní má byť poskytnutý dostatočný čas na uplatnenie vlastníckych práv právnych nástupcov nezistených vlastníkov. Po začatí konania správny orgán vytvorí zostavu pozemkov s nezisteným vlastníkom, ktorá bude obsahovať všetky dostupné údaje o predmetných pozemkoch a spoluvlastníckych podieloch. Správny orgán zverejní túto zostavu verejnou vyhláškou aj v spolupráci s obcou na lehotu, ktorou sa zabezpečí dostatočný čas na uplatnenie individuálnych nárokov právnych nástupcov nezistených vlastníkov k pozemkom, ktoré budú predmetom konania.

Prvú skupinu majú tvoriť pozemky, ku ktorým právny nástupca pôvodných nezistených vlastníkov žiaden nárok neuplatnil. Výsledkom takéhoto konania bude rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým prejde vlastníctvo pozemkov a spoluvlastníckych podielov nezistených vlastníkov na štát. Druhá skupina pozemkov sa bude skladať z pozemkov nezistených vlastníkov, ku ktorým bol nárok právneho nástupcu nezisteného vlastníka na vlastnícke právo k pozemku uplatnený a vlastníctvo takéhoto pozemku na štát neprejde.

Návrh myslel aj na situácie, keď pozemok nebude možné vydať do vlastníctva právneho nástupcu. Je zrejmé, že MH si uvedomuje, že svojím návrhom môže zasiahnuť do mimoriadne citlivého základného ľudského práva, akým vlastnícke právo nepochybne je, a preto v záujme zmiernenia intenzity zásahu bude možné konanie obnoviť v lehote 10 rokov odo dňa vydania rozhodnutia o pozemkoch v prvej skupine.

Do času zverejnenia Právneho žurnálu prebehlo pripomienkové konanie predbežnej informácie, ktoré bolo skončené 25. mája 2022. Napriek tomu, že v súčasnosti nejestvuje komplexná právna úprava, ktorá by zabezpečila automatickú, úplnú a riadnu identifikáciu vlastníkov, zistiť identifikačné údaje nezisteného vlastníka môže ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba z verejne dostupných zdrojov. Ak bude takáto osoba pri jej pátraní úspešná, Okresný úrad, katastrálny obor, na základe jej žiadosti o vykonanie záznamu vlastníka identifikuje a do katastra zapíše.

Vysporiadanie pozemku

Pri riešení vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam sa v praxi veľmi často stretávame s pojmom vysporiadanie pozemku. Vysporiadanie pozemku predstavuje uvedenie vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemku do súladu s platnými právnymi predpismi.

1. Stáva sa, že dom je zapísaný na liste vlastníctva určitej osoby, avšak pozemok pod stavbou patrí niekomu inému. Môže ísť o súrodenca, suseda, väčší počet spoluvlastníkov alebo o pozemok spravovaný Slovenským pozemkovým fondom.
2. Bez právne vyriešeného prístupu k nehnuteľnosti sa často nedá stavať, nehnuteľnosť nie je možné predať a banka spravidla neschváli hypotekárny úver. Problém vzniká najmä v prípadoch, keď prístupová cesta vedie cez pozemky iných vlastníkov, pričom niektorí z nich už nežijú alebo sú evidovaní ako neznámi vlastníci.
3. Pozemok alebo nehnuteľnosť má často viacero spoluvlastníkov, v niektorých prípadoch aj desiatky osôb. Jeden zo spoluvlastníkov má záujem o predaj, iný s tým nesúhlasí a ďalší dlhodobo nereaguje alebo je nezastihnuteľný.
4. Mnohé pozemky majú spoluvlastníkov, ktorí sú neznámi, pričom ich podiely spravuje Slovenský pozemkový fond.
5. Vysporiadanie pozemku sa rieši aj v situácii, keď je pozemok dlhodobo užívaný osobou, ktorá nie je zapísaná ako vlastník, avšak koná v dobrej viere, že jej pozemok patrí.
6. Vysporiadanie pozemku je nevyhnutné aj v prípadoch, keď medzi susednými vlastníkmi vzniknú spory o priebeh hranice pozemku. K týmto situáciám dochádza najmä vtedy, ak hranice neboli v minulosti presne zamerané, prípadne ak boli dlhodobo rešpektované inak, než ako sú evidované v katastri nehnuteľností.

Nevysporiadaný pozemok znižuje hodnotu nehnuteľnosti, komplikuje jej predaj alebo darovanie, znemožňuje získanie hypotekárneho úveru a často prerastie do zdĺhavého a nákladného súdneho sporu.

Právne rady a odporúčania

Pri vysporiadaní pôdy v dedičskom konaní je dôležité mať na pamäti niekoľko právnych aspektov a odporúčaní:

• Odvolanie proti uzneseniu: Ak v konaní o dedičstve boli porušené vaše práva alebo rozhodnutie trpí inými právnymi vadami, podajte odvolanie proti uzneseniu o dedičstve. Ak poručiteľ zanechal dlh, dedia ho dedičia v rozsahu nadobudnutého dedičstva.
• Predžalobná výzva: Pred podaním žaloby je vhodné zaslať písomnú predžalobnú výzvu dedičom.
• Právo na informácie: V rámci dedičského konania máte ako dedič právo byť informovaný a účastniť sa konania. Ak máte pocit, že ste vylúčený z dedičského konania, mali by ste ihneď kontaktovať notára, ktorý dedičské konanie prejednáva, a informovať ho o situácii.
• Dodržanie lehoty: Odvolanie musí byť podané do 15 dní od doručenia uznesenia.

#

tags: #vysporiadanie #pôdy #v #dedičskom #konaní #postup