Definícia majetkovo a personálne prepojených osôb: Komplexný prehľad

Úvod

Problematika majetkového a personálneho prepojenia osôb je aktuálna v mnohých oblastiach práva a podnikania. V kontexte verejného obstarávania, hospodárskej súťaže a daňového práva je dôležité správne definovať a posudzovať tieto prepojenia, aby sa predišlo obmedzovaniu hospodárskej súťaže, daňovým únikom a iným negatívnym javom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o definícii majetkovo a personálne prepojených osôb s dôrazom na slovenskú legislatívu a relevantné aspekty.

Definícia závislej osoby podľa zákona o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje závislé osoby v § 2 písm. o). Táto definícia je relevantná pre účely transferového oceňovania a posudzovania transakcií medzi závislými osobami. Podľa tohto ustanovenia sa za závislé osoby považujú:

• Osoby, ktoré sú majetkovo prepojené.
• Osoby, ktoré sú personálne prepojené.
• Osoby, ktoré sú inak prepojené.

Majetkové prepojenie

Ekonomickým prepojením podľa § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov sa rozumie situácia, keď sa jedna osoba podieľa priamo alebo nepriamo na majetku alebo kontrole inej osoby. Typickým príkladom je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti.

Príklad: Spoločnosť A je zahraničná obchodná spoločnosť s organizačnou zložkou a zároveň stálou prevádzkarňou na území SR. Spoločnosť B je taktiež zahraničná obchodná spoločnosť, ktorá je 100% vlastníkom slovenskej spoločnosti s ručením obmedzením. Ak Spoločnosť A vlastní 23%-ný podiel v Spoločnosti B, nie je možné ich v zmysle § 2 písm. o) považovať za závislé osoby, nakoľko Spoločnosť A vlastní len 23%-ný podiel v Spoločnosti B, a teda nie je naplnená podmienka § 2 písm. o).

Personálne prepojenie

Personálne prepojenie nastáva, ak majú osoby spoločných členov štatutárnych alebo dozorných orgánov, alebo ak sa osoby podieľajú na riadení inej osoby.

Prečítajte si tiež: Lieky hradené poisťovňou

Príklad: Ak medzi Spoločnosťou A a Spoločnosťou B neexistuje vzájomné prepojenie na úrovni členov štatutárnych alebo dozorných orgánov, a teda nejde o „účasť vo vedení“ podľa § 2 písm. o) bod 2 zákona o dani z príjmov, predpokladá sa, že ide o nezávislé spoločnosti.

Iné prepojenie

Okrem majetkového a personálneho prepojenia môže existovať aj iné prepojenie medzi osobami, ktoré zakladá ich závislosť. Toto prepojenie môže byť založené na zmluvných vzťahoch, obchodných dohodách alebo iných formách spolupráce.

Príklad: Napriek tomu, že spoločnosť A preniesla na spoločnosť B výkon niektorých svojich činností za odplatu (na základe zmluvy o poskytovaní služieb), uvedená skutočnosť automaticky nezakladá „iné prepojenie” v zmysle § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.

Majetkové a personálne prepojenie v kontexte verejného obstarávania

Účasť majetkovo a personálne prepojených osôb vo verejnom obstarávaní je citlivou témou, pretože môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a zvýhodňovaniu určitých uchádzačov. Platná právna úprava v Zákone o ochrane hospodárskej súťaže (ZoOHS) rieši kolúziu vo verejnom obstarávaní (bid rigging) vs.

Súťažné právo EÚ a definícia podniku

Primárne súťažné právo uplatňované v rámci krajín EÚ je aktuálne upravené v čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Európske súťažné právo je aplikované priamo v Slovenskej republike pokiaľ je podstatne ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi, prípadne ak je narušená súťaž na spoločnom trhu, resp. Primárne právo EÚ zaviedlo definíciu podnik.

Prečítajte si tiež: Zoznam klubov dôchodcov v Petržalke

Slovenský ZoOHS zaviedol v rámci súťažného práva v čl. 3 ods. 1 definíciu podnik. Podnik je teda adresátom noriem hospodárskej súťaže podľa komunitárneho práva. Naše zákony je potrebné vykladať v súlade s komunitárnym právom. Podľa slovenského práva by podniky spadajúce pod definíciu ekonomickej jednotky bez akejkoľvek analýzy vnútorných vzťahov v rámci podnikateľského zoskupenia mohli byť označené ako podnikatelia a podliehať súťažným predpisom, pretože sa zúčastňujú súťaže.

Kolúzia vo verejnom obstarávaní

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) ZoOHS sa za dohodu obmedzujúcu súťaž považuje aj dohoda, ktorej cieľom alebo výsledkom je koordinácia správania sa podnikateľov v súvislosti s verejným obstarávaním, najmä dohoda o predkladaní ponúk, o nepredkladaní ponúk alebo o predkladaní krycích ponúk.

Podľa § 70 ods. 3 a 4 ZVO: (i) neregulárne sú ponuky, pri ktorých existujú dôkazy o dohode obmedzujúcej súťaž alebo o korupcii, (ii) neprijateľné ponuky sú najmä ponuky predložené uchádzačmi, ktorí nespĺňajú podmienky účasti a ponuky, ktorých cena je vyššia ako rozpočet určený a zdokumentovaný verejným obstarávateľom pred vyhlásením verejného obstarávania. Táto definícia má však predovšetkým procesný účel, kedy umožňuje verejnému obstarávateľovi, prípadne obstarávateľovi, použiť napríklad rokovacie konanie so zverejnením, resp.

Zväčša sa tieto praktiky docielia tak, že (i) jeden alebo viacerí významní uchádzači nepredložia ponuku, (ii) významný uchádzač stiahne ponuku, (iii) predložená ponuka uchádzača je iba krycia (formálna ponuka s nekonkurenčnou cenou, resp. neakceptovateľnými podmienkami), (iv) dochádza k rotácii ponúk (dohoda o mechanizme kedy a kto podá konkurujúcu ponuku), neposlednom rade (v) úspešný uchádzač kompenzuje stratu zo zákazky neúspešnému uchádzačovi vo forme subdodávateľských prác.

K narušeniu hospodárskej súťaže dochádza už samotnou koordináciou medzi uchádzačmi v rámci účasti na verejnom obstarávaní, pretože tak dochádza k skresleniu hospodárskej súťaže. Uvedené dohody popierajú zmysel a prínos verejného obstarávania pre verejného obstarávateľa, prípadne aj pre akéhokoľvek zadávateľa (napr. v obchodnej verejnej súťaži), v podobe vysúťaženia nižšej ceny. Pokiaľ predložená ponuka uchádzača nie je výsledkom jeho individuálneho ekonomického výpočtu, ale jeho znalosti ponuky iného uchádzača, alebo zosúladeného postupu medzi ním a medzi ostatnými uchádzačmi, je súťaž vylúčená, alebo prinajmenšom obmedzená a narušená.

Prečítajte si tiež: Perspektívy pre domovy dôchodcov v Nemecku

Stanovisko PMÚ SR

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ SR) opakovane vydáva svoje stanoviská, resp. pripomienky k aktuálnej úprave, resp. k predkladaným novelám ZVO, kedy poukazuje na skutočnosť, že je nedostatočná úprava. Napr. dňa 16. 2. 2015 bolo vydané stanovisko: „Podľa úradu zmeny v zákone o verejnom obstarávaní oslabujú boj proti kartelom“ , v ktorom uviedol: „PMÚ má poznatky z praxe, že vo verejnom obstarávaní často ako súťažiaci vystupujú firmy, ktoré sú navzájom majetkovo alebo personálne prepojené (napríklad rôzne subjekty v rámci jednej ekonomickej skupiny) a budia tak zdanie konkurenčného boja.

PMÚ SR vydal dňa 17. 3. 2016 stanovisko k účasti majetkovo alebo personálne prepojených subjektov v procese verejného obstarávania, v ktorom konštatoval: „Ak sa v tej istej súťaži stretnú ponuky majetkovo alebo personálne prepojených subjektov, najmä ak patria do tej istej ekonomickej skupiny, súťažné tlaky sú výrazne obmedzené, nakoľko všetky subjekty nemajú možnosť autonómne určovať svoju obchodnú politiku. Týka sa to napríklad dcérskych spoločností, ktoré napriek tomu, že sa jedná o samostatné právnické osoby, nemôžu slobodne rozhodovať o svojom správaní na trhu, ale plnia pokyny, ktoré im priamo alebo nepriamo dáva materská spoločnosť (…) Úrad nemá kompetencie postihovať dohody obmedzujúce súťaž len v prípade, ak ich uzatvoria podnikatelia, ktorí sú nezávislí a svoju podnikateľskú činnosť by mali vykonávať na základe vlastných autonómnych rozhodnutí. Kartel sa vyznačuje práve tým, že ide o protisúťažnú dohodu medzi nezávislými podnikateľmi - konkurentmi. Pokiaľ sa verejného obstarávania zúčastnia subjekty patriace do jednej ekonomickej skupiny, úrad nemá právomoc zasiahnuť. Prípadné dohody medzi nimi nie je možné postihnúť ako kartel, nakoľko v rámci ekonomickej skupiny nemajú všetky subjekty možnosť nezávisle určovať svoje správanie.

V pripomienke PMÚ SR k zneniu ZVO zo dňa 31. 8. 2017 sa v tejto súvislosti konštatuje: „Predkladanie ponúk majetkovo alebo personálne prepojených subjektov môže vzbudzovať zdanie riadnej súťaže, čo je priamo v rozpore s princípom súťaženia vo verejnom obstarávaní a preto je nevyhnutná právna regulácia, ktorá rieši túto situáciu.

Najnovšie UVO SR nevylúčil súťaž dvoch prepojených uchádzačov, za predpokladu, že táto súťaž je ozajstnou súťažou, pritom v Metodickom usmernení 7321-5000/2019 z 26.4.2019 uvádza: „Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa môže v takomto prípade uchádzačov pýtať na napríklad na povahu ich prepojenia a v zmysle princípu proporcionality požadovať dodatočné informácie ako aj uistenie, že ich ponuky sú skutočne samostatné a nezávislé (t. j.

S poukazom na vyššie uvedené platí, že PMÚ SR z dôvodu aplikácie eurokonformného výkladu pojmu podnik nemá kompetenciu postihovať koluzívne správanie vo verejnom obstarávaní medzi majetkovo, resp. personálne prepojenými subjektmi.

Zodpovednosť za protisúťažné správanie

Zodpovednosť za protisúťažné správanie, koluzívne správanie vo verejnom obstarávaní je upravené predovšetkým v ZoOHS.

Účelom takýchto vyhlásení je možnosť aplikovania zodpovednosti za prípadné nepravdivé informácie. Zmluva zároveň môže obsahovať sankcie, ktoré budú uplatnené v prípade jej porušenia. Okrem toho je v zmluve podľa PMÚ SR (vrátane OECD) vhodné uviesť aj možné postihy podľa ZoOHS, tzn. Keďže ide o súkromnoprávny inštitút, na vynútenie jeho plnenia je možné použiť len prislúchajúce nástroje, a to napr. žalobu na príslušný súd na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. určenie napr.

Podľa PMÚ SR je omnoho jednoduchšie preukázať porušenie jednoduchej záväzkovej povinnosti ako preukázať existenciu tajnej kartelovej dohody medzi podnikateľmi. Napr. „Vhodnosť a potreba uplatňovania zmluvy o nezávislom stanovení ponuky závisí od dobrovoľného rozhodnutia obstarávateľa požadovať od uchádzačov akceptáciu tejto zmluvy a od dobrovoľného rozhodnutia uchádzača požadovanú zmluvu akceptovať (v prípade, že sa rozhodne neakceptovať ju, je si vedomý následkov, a to že sa daného verejného obstarávania nemôže zúčastniť).

Uvedenie nepravdivých informácií do čestného vyhlásenia môže byť postihnuté jednak obstarávateľom, a to vylúčením uchádzača z prebiehajúceho tendra. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že v zmysle výkladu ekonomickej jednotky, ani v prípade nepravdivého vyhlásenia v CIBD, nebude môcť PMÚ SR určiť, že medzi prepojenými osobami došlo ku kartelu. Verejný obstarávateľ však na základe porušenia vyhlásení v CIBD, bude môcť uplatňovať zmluvnú zodpovednosť, resp.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-538/07 vo veci Assitur

S ohľadom na existenciu rozsudku Súdneho dvora EÚ („SDEÚ“) C-538/07 vo veci Assitur, možno predpokladať, že zákaz účasti majetkovo a personálne prepojených osôb v súťažiach nebude absolútny. Z opatrnosti je však potrebné poukázať na ust. § 40 ods. 6 písm. f) Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO).

Toto ustanovenie upravuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa vylúčiť z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak na základe dôveryhodných informácií má dôvodné podozrenie, že uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu hospodársku súťaž, ak sa táto podmienka uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž.

Možnosť vylúčiť uchádzača alebo záujemcu z postupu zadávania zákazky v zmysle ods. Na základe tohto ustanovenia verejnému obstarávateľovi postačuje dôvodné podozrenie. ZVO nevyžaduje právoplatné rozhodnutie vo veci, alebo aby verejný obstarávateľ dohodu preukázal. Ako podklad pre vylúčenie postačuje, rovnaká formulácia ponuky, alebo rovnaká chyba, resp. Vyššie citované ustanovenie sa vzťahuje na všetkých uchádzačov, bez ohľadu na ich prípadné majetkové resp. personálne prepojenie.

Majetkové a personálne prepojenie v daňovom práve

V daňovom práve je problematika majetkového a personálneho prepojenia relevantná najmä v kontexte transferového oceňovania. Cieľom transferového oceňovania je zabezpečiť, aby transakcie medzi závislými osobami boli oceňované v súlade s princípom nezávislého vzťahu (arm's length principle). To znamená, že ceny a podmienky transakcií by mali byť také, aké by boli dohodnuté medzi nezávislými osobami v porovnateľných podmienkach.

Základ dane a osobitný vzťah k platiteľovi DPH

Zákon o DPH stanovuje základ dane v nadväznosti na konkrétne podmienky dodania. Základ dane sa tak vymedzuje pre bežné dodávky tovarov a služieb za protihodnotu, ako aj pre niektoré špecifické prípady, ako je poskytnutie zľavy z ceny, bezodplatné dodanie tovaru alebo služby, premiestnenie tovaru platiteľa z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie, dodanie tovarov a služieb v rámci predaja podniku a dodanie tovaru alebo dodanie služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi.

Predaj tovaru alebo služby osobe, ktorá je s dodávateľom spojená rodinnými, riadiacimi alebo finančnými väzbami, za podstatne nižšiu cenu, ako je trhová hodnota, predstavoval pri určení základu dane na základe prijatej protihodnoty značné riziko zneužitia mechanizmu dane, ak by platiteľ na výstupe odviedol neporovnateľne nižšiu daň, ako odpočítal pri kúpe tovaru, resp.

V týchto ustanoveniach upravuje v súlade s čl. Na druhej strane, ak je zákazník (prepojená osoba) osobou s plným právom odpočítať daň, t. j.

Na účely určenia základu dane podľa osobitnej úpravy (na základe trhovej hodnoty) sú osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi (§ 22 ods. 9 zákona o DPH):

• a) fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa (napr. konateľ s.r.o.);
• c) osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu (napr. spoločník s.r.o. vlastniaci viac ako 10 % podiel);
• d) osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu (napr. dcérska spoločnosť).

Zákon o DPH stanovuje v § 22 ods. 8 postup, ako zistiť trhovú hodnotu na voľnom trhu aj v prípade, ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Ak platiteľ dodáva tovar alebo službu osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah, t. j. tovar alebo služba sa dodáva osobe, ktorá nie je platiteľom dane alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu (napr. ak kupujúci pri odpočítaní dane postupuje podľa § 49 ods. 3, ods. 4, ods. 5 alebo § 49a zákona o DPH).
• Príklad 2: Právnická osoba, platiteľ dane, nadobudla na účely svojho podnikania osobný automobil v hodnote 36 000 € (ZD 30 000 + DPH 6 000). Spoločnosť si uplatnila odpočítanie dane v plnej výške. Po troch mesiacoch prehodnotila účelnosť využitia tohto automobilu pre svoje podnikateľské aktivity a kúpila úžitkový automobil. Osobný automobil predala konateľovi spoločnosti v cene 12 000 €. Vzhľadom na to, že skutočne stanovená protihodnota neodráža trhovú hodnotu na voľnom trhu a príjemca plnenia je súkromnou osobou (nie je platiteľom dane), ktorá nemá právo odpočítať daň a ktorá je osobou s osobitným vzťahom k platiteľovi podľa § 22 ods. 9 písm. a) zákona o DPH, pri určení základu dane platiteľ uplatní § 22 ods. 8 písm. a) zákona o DPH. Ak platiteľ nepreukáže iným spôsobom cenu porovnateľného dodania, trhovou hodnotou bude kúpna cena.
• Príklad 3: Právnická osoba, platiteľ dane, kúpila v máji 2011 na účely svojho podnikania tri osobné automobily v jednotkovej cene 24 000 € (ZD 20 000 + DPH 4 000). Spoločnosť si uplatnila odpočítanie dane v plnej výške. V auguste 2012 jeden osobný automobil predala synovi spoločníka v cene 6 000 €. Kupujúci si automobil previezol do Česka, kde trvalo žije aj pracuje. V čase predaja mal automobil najazdených 40 tis. Napriek tomu, že osobný automobil si kupujúci previezol z tuzemska do iného členského štátu, predávajúci nemôže pri dodaní tovaru (automobilu) v tuzemsku uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, pretože nadobúdateľ nie je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte EÚ a nejde ani o dodanie nového dopravného prostriedku. Vzhľadom na to, že skutočne stanovená protihodnota neodráža trhovú hodnotu na voľnom trhu a príjemca plnenia je súkromnou osobou (nie je platiteľom dane, t. j. nemá právo odpočítať daň), ktorá je osobou blízkou spoločníkovi platiteľa [§ 22 ods. 9 písm. g)], pri určení základu dane platiteľ vychádza z trhovej hodnoty automobilu (uplatní § 22 ods. 8 zákona o DPH). Ak platiteľ zistí a vie preukázať cenu porovnateľného plnenia v mieste a čase (napr. v porovnaní s cenami, za ktoré boli predané v danom čase a mieste ojazdené automobily porovnateľnej kategórie a kvality, podľa typu a veku auta, najazdených kilometrov a celkového technického stavu v autobazároch), základom dane bude takto zistená trhová hodnota na voľnom trhu. Ak platiteľ nevie zistiť cenu porovnateľného dodania, trhovou hodnotou bude kúpna cena.
• Príklad 4: Platiteľ dane, ktorý sa v rámci svojho podnikania zaoberá stavebnou činnosťou, dodá práce pri výstavbe rodinného domu svojho zamestnanca. Vzhľadom na to, že skutočne stanovená protihodnota neodráža trhovú hodnotu na voľnom trhu a príjemca plnenia je súkromnou osobou (nie je platiteľom dane), ktorá nemá právo odpočítať daň a ktorá je osobou s osobitným vzťahom k platiteľovi podľa § 22 ods. 9 písm. f) zákona o DPH, pri určení základu dane platiteľ vychádza z trhovej hodnoty (uplatní § 22 ods. 8 zákona o DPH). Platiteľ má stanovený cenník stavebných výkonov, t. j. vie preukázať výšku trhovej hodnoty na voľnom trhu pri porovnateľnom dodaní služby. Základom dane pre jej vysporiadanie voči štátnemu rozpočtu bude takto určená trhová hodnota. Daňovú povinnosť platiteľ zahrnie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola služba dodaná (§ 19 ods. 2, resp. ods.

Výnimky z uplatňovania trhovej hodnoty

Trhová hodnota sa pri určení základu dane neuplatní napr. Právnická osoba, platiteľ dane, nadobudla vlastnou činnosťou na účely svojho podnikania nehnuteľnosť. Celkové náklady na obstaranie nehnuteľnosti boli v sume 360 000 € (ZD 300 000 + DPH 60 000). Spoločnosť si uplatňovala odpočítanie dane z tovarov a služieb, ktoré prijala pri výstavbe nehnuteľnosti, v plnej výške. Po roku od kolaudácie sa z dôvodu zmeny podnikateľského zámeru rozhodla nehnuteľnosť predať jednému zo spoločníkov, ktorý je právnickou osobou, platiteľom dane, v cene 120 000 €. Základom dane bude pri predaji nehnuteľnosti dohodnutá cena.

Ďalšie prípady uplatňovania trhovej hodnoty

• dodaní tovaru platiteľom na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu jeho zamestnancov bezodplatne, pri bezodplatnom dodaní tovaru všeobecne alebo dodaní tovaru na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná; toto dodanie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, pri ktorom sa základ dane určí podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH;
• užívaní hmotného majetku platiteľom alebo jeho zamestnancami bezodplatne na súkromnú spotrebu alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie, ak pri kúpe alebo vytvorení tohto majetku vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná (napr. bezodplatné užívanie automobilu platiteľa na súkromnú spotrebu jeho zamestnanca); toto dodanie sa považuje za dodanie služby za protihodnotu podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH, pri ktorom sa základ dane určí podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH (základom dane sú náklady na službu, t. j. do základu dane platiteľ zahrnie pomernú časť odpisov, zaplateného zákonného, príp. havarijného poistenia, nákladov na údržbu a opravy, PHL a ostatných prevádzkových nákladov);
• bezodplatnom dodaní služby platiteľom na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie (napr. vykonanie prác pri rekonštrukcii rodinného domu zamestnanca bezodplatne platiteľom dane, ktorý v rámci svojho podnikania poskytuje stavebné práce); toto dodanie sa považuje za dodanie služby za protihodnotu podľa § 9 ods. 3 zákona o DPH, pri ktorom sa základ dane určí podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH (základom dane sú náklady na službu, t. j. náklady na použitý materiál, mzdy zamestnancov a ostatné náklady súvisiace s poskytnutím služby);
• poskytovaní stravovacích služieb platiteľom pre svojich zamestnancov, a to vo vlastnom stravovacom zariadení alebo prostredníctvom inej osoby, za protihodnotu, ktorá je nižšia ako trhová hodnota (v nadväznosti na osobitný predpis - Zákonník práce - zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie a sám naň prispievať - § 152 ods. 3 Zákonníka práce, t. j. nižšiu cenu stravovania uplatňuje zamestnávateľ na základe zákona); základom dane je podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH skutočná protihodnota požadovaná od zamestnancov (náklady, ktoré znáša platiteľ dane v súvislosti s dodávkou jedál pre svojich zamestnancov sám, nie sú súčasťou protihodnoty, t. j. nie sú ani súčasťou zdaniteľného základu; dotácia alebo príspevok k cene je súčasťou zdaniteľného základu len vtedy, ak je platený inou osobou ako samotným dodávateľom služby alebo tovaru - rozsudok Európskeho súdneho dvora C-412/03 Hotel Scandic Gasabäck AB).

tags: #zoznam #majetkovo #a #personálne #prepojených #osôb