
S úvodzovkami k novému školskému roku, ktorý práve tento týždeň rozšíril svoje krídla, prichádza dôležitá téma zamestnávania mladistvých na Slovensku. Vzdelanie a práca mladistvých idú ruka v ruke, a preto je dôležité poznať právne aspekty a povinnosti týkajúce sa zamestnávania neplnoletých.
Mladistvý zamestnanec je definovaný v § 40 ods. 3 Zákonníka práce ako zamestnanec mladší ako 18 rokov. Títo zamestnanci požívajú zvýšenú právnu ochranu, garantovanú Ústavou Slovenskej republiky a Zákonníkom práce. Konkrétne právne nároky mladistvých zamestnancov sa nachádzajú najmä v zákone č. 311/2001 Z. z., ako aj v ďalších právnych predpisoch, ako napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z. a č. 281/2006 Z. z.
Zákonník práce viaže spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti na deň, keď fyzická osoba dovŕši 15. rok veku. Možnosť výkonu práce sa viaže nielen na dovŕšenie veku, ale súbežne aj na ukončenie povinnej školskej dochádzky. Zamestnávateľ nesmie stanoviť pracovný deň predchádzajúci dňu, kedy osoba ukončí svoju povinnú školskú dochádzku.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiak teda skončí plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania, spravidla k 30. júnu desiateho školského roku vzdelávania, alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. Potvrdenie o skončení povinnej školskej dochádzky vydá príslušná škola ku dňu, ktorým bola táto povinná školská dochádzka ukončená. V praxi to znamená, že neplnoletá osoba môže začať pracovať na brigádach až po ukončení prvého ročníka strednej školy, zvyčajne až po letných prázdninách (po 31. auguste).
Zákaz výkonu práce osobám mladším ako 15 rokov a osobám, ktoré ešte neskončili povinnú školskú dochádzku, nie je absolútny, pretože Zákonník práce ustanovuje z uvedeného zákazu výnimku. Deti, ktoré ešte nedosiahli vek 15 rokov, môžu zúčastňovať sa len na takzvaných „ľahkých činnostiach,“ ktoré svojou povahou a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, normálny vývoj alebo školskú dochádzku. Ide o činnosti, ako sú kultúrne, umelecké, športové a reklamné aktivity.
Prečítajte si tiež: Lieky hradené poisťovňou
Výnimočný výkon vyššie uvedených ľahkých prác povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Príslušný inšpektorát práce po doručení žiadosti požiada o stanovisko príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Pre vykonanie týchto ľahkých činností musí zamestnávateľ získať povolenie príslušného inšpektorátu práce a to v súlade s dohodou s orgánom na ochranu zdravia.
Zamestnávateľ má možnosť uzavrieť písomnú pracovnú zmluvu s neplnoletým, čím sa oficiálne vytvára pracovnoprávny vzťah. Okrem toho môže uzatvoriť aj jednu z rôznych dohôd o práci vykonávanej mimo štandardného pracovného pomeru, vrátane dohôd o vykonaní práce, dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov.
Pri uzatváraní pracovnej zmluvy s mladistvým je povinnosťou zamestnávateľa požiadať o stanovisko (nie nutne súhlas) jeho právneho zástupcu (napríklad rodiča alebo poručníka). Toto znamená, že prijatie neplnoletého do zamestnania zahrňuje iba požiadanie o stanovisko rodiča. Chýbajúce stanovisko rodiča neznamená automatickú neplatnosť pracovného pomeru uzatvoreného s mladistvým. Zákonník práce nestanovuje povinnosť získania súhlasu zákonného zástupcu mladistvého zamestnanca, ale iba povinnosť vyžiadať si vyjadrenie. Ak by teda zamestnávateľ vyjadrenie zákonného zástupcu nemal, musí preukázať, že o vyjadrenie žiadal (napr. doručenka žiadosti doručovanej poštou).
Ďalšou legislatívnou požiadavkou na uzavretie pracovnej zmluvy s mladistvou osobou je vyžadované predchádzajúce lekárske vyšetrenie mladistvého. Zamestnávateľ môže s mladistvou osobou uzatvoriť pracovnú zmluvu iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení mladistvého.
Zamestnávanie mladistvých zamestnancov prináša so sebou určité obmedzenia a povinnosti pre zamestnávateľa. Tieto povinnosti sa dajú vyložiť napr. ako vyjdenie v ústrety mladistvým zamestnancom tam, kde je to možné. Medzi hlavné obmedzenia a povinnosti patria:
Prečítajte si tiež: Zoznam klubov dôchodcov v Petržalke
Zákonník práce a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z. ustanovujú zoznam prác a pracovísk, ktoré sú pre mladistvých zamestnancov zakázané. Cieľom tohto zoznamu je chrániť mladistvých pred prácami, ktoré by mohli byť pre nich neprimerané, škodlivé alebo nebezpečné. Medzi tieto práce patria napríklad:
Konkrétne povolené a zakázané pracovné činnosti a miesta pre mladistvých sú stanovené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z.
Slovenské právne predpisy určujú zamestnávateľovi mnoho povinností na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov ale aj osôb, ktoré sa s jeho vedomím nachádzajú na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.
Hodnotenie rizík je proces posúdenia rizík pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vyplývajú z nebezpečenstiev na pracovisku. Posúdenie rizík môže zamestnávateľ vykonať sám alebo dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi, za určitých podmienok vlastnými zamestnancami, ak zamestnávateľ nemá na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby vlastných zamestnancov, zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu. Na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik nežiaducej udalosti. Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.
Prečítajte si tiež: Perspektívy pre domovy dôchodcov v Nemecku
Štátne orgány dohliadajú na plnenie úloh zamestnávateľa na úseku zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. Príslušným orgánom inšpekcie práce je vecne a miestne príslušný krajský inšpektorát práce podľa sídla, miesta prevádzky alebo organizačnej zložky zamestnávateľa, resp. podľa miesta výkonu práce, v závislosti od konkrétneho prípadu. V prípade otázok sa môžete obrátiť na miestne príslušný Inšpektorát práce.
tags: #zoznam #prác #zakázaných #mladistvým #zamestnancom #Slovensko