
Podielové spoluvlastníctvo je na Slovensku chránené ústavou, avšak s podmienkou, že práva spoluvlastníkov nemožno zneužívať na úkor ostatných. Tento článok sa zaoberá problematikou zrieknutia sa podielu na nehnuteľnosti, pričom rozoberá postup, právne aspekty a možné scenáre, ktoré môžu nastať.
Podielové spoluvlastníctvo vzniká vtedy, ak jednu vec vlastní viacero osôb. Právnická osoba, vrátane štátu, tiež môže byť vlastníkom. Vzniká napríklad na základe zákona, rozhodnutia súdu, alebo dohodou spoluvlastníkov. Príkladom je manželstvo, kde majetok nadobudnutý počas trvania manželstva sa stáva spoločným majetkom manželov. Podielové spoluvlastníctvo vzniká aj v prípade, ak si nezosobášený pár spoločne kúpi auto a obaja sú uvedení ako kupujúci. Ak sa nedohodnú na výške podielov, každý z nich bude vlastniť polovicu.
Každý zo spoluvlastníkov má právo so svojím podielom disponovať - predať ho, darovať alebo zameniť. Nemôže však disponovať celou vecou, len svojím spoluvlastníckym podielom. Pri prevode podielu majú ostatní spoluvlastníci predkupné právo. Ak jeden zo spoluvlastníkov chce predať svoj podiel, musí ho vopred ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ak napríklad traja bratia zdedili dom na tretiny a jeden z nich chce svoj podiel predať, musí ho najprv ponúknuť bratom na odkúpenie.
Spoluvlastníctvo je možné zrušiť, ak s tým súhlasia všetci spoluvlastníci. Dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva môže mať akúkoľvek formu, aj ústnu, avšak pri nehnuteľnostiach sa vyžaduje písomná forma a zápis do katastra nehnuteľností. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, o zrušení spoluvlastníctva rozhodne súd.
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa spoluvlastníci môžu dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Vzdanie sa funkcie
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie môže prebiehať na základe závetu alebo zo zákona. Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník, ktorý rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín.
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Závet však môže byť neplatný, ak poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. manžel/ka).
Dedičstvo je možné aj odmietnuť. Dedič môže dedičstvo odmietnuť ústnym vyhlásením na súde (resp. u notára) alebo písomným vyhlásením. Odmietnutie dedičstva je právom dediča, teda ide o možnosť výberu. V prípade, že dedič dedičstvo odmietne, takéto rozhodnutie nie je možné vziať späť. Odmietnuť dedičstvo je možné osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ktorého je však potrebné výslovne splnomocniť.
Pri vzdaní sa dedičstva tiež platí, že dedič sa ho vzdáva v celom svojom rozsahu, nie je možné vzdať sa len jeho časti. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy, ktoré prevyšujú hodnotu zdedeného majetku.
Lehota na odmietnutie dedičstva je 1 mesiac odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
Prečítajte si tiež: Ako sa vzdať vodičského oprávnenia skupiny AM?
V prípade, že dedičov je viacero, je potrebné vysporiadanie sa na súde medzi sebou na základe dohody. Takáto dohoda nemôže odporovať zákonu a dobrým mravom, inak by ju súd neschválil. V prípade, že dedič nemá záujem dediť, prostredníctvom tejto dohody sa môže svojho dedičstva vzdať v prospech ostatných dedičov, a to či už bezodplatne alebo za odplatu.
V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.
Návrh na dodatočné konanie o dedičstve musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe.
Príklad 1: Štyria súrodenci zdedili po starej mame poľnohospodársku pôdu. Uzavreli dohodu, že pôda prejde do vlastníctva jedného z nich s tým, že v prípade predaja vyplatí ostatným zákonné dedičské podiely. Brat predal pôdu, ale z vyplatených peňazí odpočítal výdavky spojené s rodinným domom, ktorý nebol súčasťou dedičského konania. V tomto prípade nemal brat právo znížiť podiel, pretože dohoda znela na vyplatenie zákonného podielu a náklady na údržbu inej nehnuteľnosti s tým nesúviseli.
Príklad 2: Žena predáva dom, ktorý zdedila spolu so sestrou a dvomi synovcami. Všetci traja jej poslali splnomocnenia a súhlasia s tým, aby rezervačná suma bola vyplatená na jej účet. Pri podpise kúpnej zmluvy už budú všetci prítomní. V tomto prípade je dôležité spísať písomnú dohodu o rozdelení kúpnej ceny, kde všetci spoluvlastníci potvrdia, že súhlasia s vyplatením celej sumy na jej účet a že sa zaväzuje vyplatiť im ich podiely po odpočítaní dohodnutých nákladov v dohodnutej lehote.
Prečítajte si tiež: Oslobodenie od zla
tags: #zrieknutie #sa #podielu #na #nehnuteľnosti #postup