Zrieknutie sa práva na odvolanie: Podmienky a dôsledky v dedičskom konaní

Nemožnosť vyhovieť každému je neodmysliteľnou súčasťou ľudského spolunažívania a prejavuje sa aj v súdnom systéme. Tento článok sa zameriava na problematiku zrieknutia sa práva na odvolanie v kontexte dedičského konania na Slovensku, pričom analyzuje hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty odmietnutia dedičstva a jeho dopady na účastníkov konania.

Východiská: Odmietnutie ako právny inštitút

Slovo "nie" vyjadruje odmietnutie, ktoré má v práve zásadný význam. V hmotnom práve odmietnutie definuje pozície subjektov práva vo vzťahu k ich právam, povinnostiam a právnym následkom. Možno odmietnuť rôzne právne úkony a inštitúty, ako napríklad ofertu, právnu fikciu, zabezpečovacie inštitúty, plnenie, dedičstvo, dodanie tovaru, zodpovednosť či odstránenie vady.

Odmietnutie v hmotnom práve však nie je finálne, pretože subjekty práva majú právo na prístup k súdnej a inej právnej ochrane. Môžu sa domáhať ochrany proti tomu, kto poruší alebo ohrozí ich právo na príslušnom orgáne alebo súde. Toto prvotné odmietnutie tak podlieha prevereniu z hľadiska jeho právnej súladnosti súdmi, Ústavným súdom SR, prípadne až Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) alebo Súdnym dvorom Európskej únie (SDEU).

V procesnom práve môže mať odmietnutie rôzne podoby. Súd môže odmietnuť podanie vo veci samej, ak podávateľ neodstráni vady podania alebo ak podanie nespĺňa zákonné podmienky. Existujú však aj situácie, keď odmietnutie obsahuje prvky meritórneho rozhodovania.

Príklady odmietnutia s meritórnymi prvkami

• Odmietnutie odporu: Odpor môže byť odmietnutý, ak ho podala neoprávnená osoba, oneskorene alebo bez vecného odôvodnenia. Posúdenie vecnosti odôvodnenia si vyžaduje vecné posúdenie podania.
• Odmietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia: Návrh môže byť odmietnutý, ak neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý. Posúdenie zrozumiteľnosti a určitosti si vyžaduje vecný prieskum obsahu podania.
• Odmietnutie podania pre zneužitie práva: Aj v tomto prípade je uznesenie o odmietnutí výsledkom vecného posudzovania podania.
• Odmietnutie v odvolacom konaní: V sporovom konaní má odmietnutie odlišné kontúry v odvolacom konaní (§ 386 CSP). V konaní o žalobe na obnovu konania je odmietnutie naviazané na zjavnú nedôvodnosť žaloby (§ 413 CSP), čo je paradoxné, pretože zjavnú nedôvodnosť pri samotnej žalobe súd zamieta (§ 138 CSP).
• Odmietnutie v dovolacom konaní: V dovolacom konaní je odmietnutie viazané na neprípustnosť podaného dovolania, pričom súd sa vecne zaoberá vecou samou (§ 447 v prepojení na § 419 až 423 CSP).
• Odmietnutie v ústavnom súdnictve: V ústavnom súdnictve je problematické najmä limitovanie aktívnej legitimácie ústavného prieskumu.

Všetky tieto formy odmietania majú spoločného menovateľa - právnu istotu a precedenčnú záväznosť judikatúry najvyšších súdnych autorít.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Vzdanie sa funkcie

Cieľ príspevku: Otvorenie diskusie o doktríne odmietania

Cieľom tohto príspevku je otvoriť diskusiu o doktríne odmietania, ktorá je v advokátskom prostredí dlhodobo predmetom obáv. Tieto obavy sa týkajú práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane a súvisia s výkonom súdnej moci a napĺňaním jej základnej úlohy - ochrany subjektov práva.

V poslednom období je možné pozorovať, že súdy všeobecnej sústavy súdnictva, vrátane Ústavného súdu, sa "skrývajú" za doktrínu odmietania a pod dôvody odmietania umiestňujú judikatórne závažné závery. Dochádza k prekresľovaniu, redefinovaní, stieraniu či pripodobňovaniu a odlišovaniu právnych otázok riešených v odvolacom a dovolacom konaní (§ 421 CSP), ako aj k extenzívnemu a nesprávnemu výkladu toho, čo je možné považovať za nesprávny procesný postup (§ 420 písm. f + § 365 ods. 1 písm. b) CSP). Problematické je zavádzanie neurčitých pojmov do judikatúry súdov, najmä pokiaľ ide o mieru zásahu do práva na spravodlivý súdny proces.

Príklady doktríny ne-odmietania a jej dopady

Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR v oblasti odmietania a neodmietania ústavnej sťažnosti odlišne vykladá arbitrárnosť napádaného rozhodnutia v prepojenosti na konštatáciu porušenia práva na spravodlivý súdny proces.

• Odmietanie - Arbitrárnosť: V jednom prípade Ústavný súd konštatoval nutnosť využitia dovolacieho konania, zatiaľ čo v inom prípade judikoval nevyhnutnosť prijatia ústavnej sťažnosti aj bez dovolacieho prieskumu. Podľa judikatúry ÚS SR (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 570/2017 zo 7. augusta 2018) ide o prekvapivé rozhodnutie predovšetkým vtedy, ak vyšší súd založí svoje rozhodnutie na iných, zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší súd, pričom zároveň strane konania neumožní vyjadriť sa k týmto iným (odlišným) právnym záverom.

  • I. ÚS 574/2024: Ak sa sťažovateľ domáha na ústavnom súde preskúmania arbitrárnej právnej úvahy odvolacieho súdu, nemá arbitrárne právne posúdenie namietať v rámci dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ale môže sa obrátiť priamo na ústavný súd, pretože dovolanie v jeho veci pre arbitrárne právne posúdenie nebolo prípustné (porov. Gešková K. O tom, či je arbitrárne právne posúdenie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, Súkromné právo, 2023, č. 1).
  • II. ÚS 554/2024: Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a prekvapivý, je potrebné uviesť, že nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia v podobe arbitrárnosti prijatých záverov vo väzbe na zistený skutkový stav môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci uplatnenej zmätočnosti rozhodnutia z dôvodu vady podľa § 420 písm. f) CSP (IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 167/2020, IV. ÚS 447/2020, II. ÚS 45/2021).

• Odmietanie - Právomoc: V inom prípade odmietnutia ústavnej sťažnosti žalobca namietal počas prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania právomoc súdov. Ústavný súd uviedol, že mal využiť dovolacie konanie a podať voči sťažnosťou napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, hoci Najvyšší súd SR (NSSR) rozhodol (precedenčne záväzne rozhodovacou štruktúrou kompetenčného senátu v odlišnej, no obsahovo totožnej kauze) o tom, že takáto vec patrí do právomoci súdov.

  Prečítajte si tiež: Ako sa vzdať vodičského oprávnenia skupiny AM?

  • III. ÚS 571/2024: Okresný súd určil, že okamžité skončenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu je neplatné. Krajský súd rozsudok zrušil a vec postúpil Arbitrážnej komisii Slovenského zväzu ľadového hokeja z dôvodu, že spor nepatrí do právomoci súdu. Najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil, keďže došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa § 420 písm. f) CSP. Krajský súd následne rozsudok okresného súdu potvrdil. Ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, pretože sťažovateľ mohol podať dovolanie podľa § 420 písm. a) CSP, ktoré je právnym prostriedkom nápravy, ktorý mu zákon priznáva na ochranu jeho ústavných práv.

Kde je hranica akceptovateľnosti doktríny odmietania?

Hranica akceptovateľnosti doktríny odmietania je tam, kde jej citlivé dodržiavanie alebo necitlivé zneužívanie môže zasiahnuť do ústavných práv subjektov práva. Je potrebné viesť debatu o neprípustnosti zneužívania doktríny odmietania súdmi. Princíp subsidiarity ústavného súdnictva pripúšťa výnimky v prípadoch "hard cases" či v prípade zásadných ústavnoprávnych vád odvolacích inštancií (I. ÚS 574/2024), v prípadoch neprípusnosti dovolania (II. ÚS 554/2024) alebo vtedy, ak využitie mimoriadnych opravných prostriedkov nedáva logický význam (prípad III. ÚS 571/2024).

Účelom odvolacej inštancie je hľadanie spravodlivosti a nie formalistické "skrývanie sa" za procesné princípy, ak tieto v prípadoch in concreto neposkytujú rozumné následky. Posúdenie arbitrárnosti a prekvapivosti je subjektívne, preto možnosť odmietania môže stáť na rýdzo subjektívnych základoch právneho posúdenia. V takýchto predpokladoch je ťažké formulovať akékoľvek opravné podania dotknutých subjektov práva.

Zrieknutie sa dedičstva: Alternatíva odmietnutia

Súčasné dedičské právo umožňuje dedičovi odmietnuť dedičstvo, a to buď ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je však podmienené jednomesačnou lehotou (§ 464 OZ, § 175i OSP), ktorá začína plynúť odo dňa, keď bol dedič súdom o možnosti odmietnuť dedičské právo a o následkoch s tým spojených upovedomený. Súd má možnosť túto lehotu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Namiesto doterajšieho pojmu „odmietnutie dedičstva“ sa má zaviesť pojem „vzdanie sa dedičstva“, pričom ich obsah bude takmer totožný s výnimkou formy vzdania sa. Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo. Občiansky zákonník umožňuje každému dedičovi odmietnuť dedičstvo za splnenia zákonných podmienok. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva však nemôže urobiť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Napríklad v prípade, ak dedič nakladá s dedičstvom ako so svojím majetkom, a to nad rámec obvyklého hospodárenia, pričom je zrejmý jeho úmysel nakladať s dedičstvom ako so svojím vlastníctvom. K vyhláseniu o odmietnutí dedičstva nemôže dedič pripojiť žiadne výhrady alebo podmienky a odmietnutie dedičstva sa musí týkať celého dedičstva. To znamená, že dedič nemôže prijať iba časť dedičstva a ostatnej časti sa vzdať.

Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Prečítajte si tiež: Oslobodenie od zla

tags: #zrieknutie #sa #práva #na #odvolanie #podmienky