
Mzda je základným prostriedkom na uspokojovanie životných potrieb občana a jeho rodiny. Z tohto dôvodu je zákonne chránená pred neprimeranými zásahmi, ako sú zrážky. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku zrážok zo mzdy, s dôrazom na prednostné pohľadávky, podmienky ich uplatňovania a vplyv na zamestnanca.
Mzda, definovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu, slúži občanom na uspokojovanie ich osobných potrieb a plnenie peňažných záväzkov. Preto je dôležité, aby bola mzda chránená pred jednostrannými, neodôvodnenými a neprimeranými zrážkami.
Dohoda o zrážkach zo mzdy, upravená v § 551 Občianskeho zákonníka (OZ), predstavuje dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom. Tieto zrážky nesmú byť vyššie, ako by boli pri výkone rozhodnutia. Dohoda slúži ako zabezpečovací prostriedok a súčasne uspokojuje pohľadávku veriteľa.
Dohoda musí mať písomnú formu a obsahovať súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah týchto zrážok. Účinnosť dohody nastáva až po zročnosti pohľadávky veriteľa a jej predložení platiteľovi mzdy dlžníka. Veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy.
Zamestnávatelia niekedy odmietajú vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody, mylne sa domnievajúc, že im takáto povinnosť nevyplýva zo Zákonníka práce (ZP). Avšak, dohoda o zrážkach zo mzdy je právny úkon upravený Občianskym zákonníkom, a preto je zamestnávateľ povinný ju rešpektovať.
Prečítajte si tiež: Zrušenie výživného
Zamestnanec uzatvoril s bankou úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ. Banka žiada zamestnávateľa o vykonávanie zrážok, pretože zamestnanec úver nespláca. Zamestnávateľ je povinný zrážky vykonávať, pretože zamestnanec s nimi súhlasil už pri podpise dohody.
Zákonník práce (ZP) v § 131 ods. 1 vymenúva druhy zrážok, ktoré je zamestnávateľ povinný zraziť zo mzdy ako prednostné. Medzi ne patria:
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec prednostných zrážok, je možné vykonať len na základe dohody so zamestnancom alebo na základe súdneho rozhodnutia.
Spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa zamestnancovi nesmie zraziť pri výkone rozhodnutia, ako aj určenie sumy, ktorú možno zraziť bez obmedzenia, upravuje nariadenie vlády SR č. 89/1997 Z. z.
Poradie zrážok pri peňažných trestoch, náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami a preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa spravuje dňom doručenia vykonateľného rozhodnutia zamestnávateľovi. Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, náhrade mzdy za dovolenku a preddavkoch na mzdu sa poradie spravuje dňom začatia vykonávania zrážok. Pri zrážkach na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody, alebo dňom doručenia dohody zamestnávateľovi, ak bola uzatvorená s iným zamestnávateľom alebo fyzickou osobou.
Prečítajte si tiež: Podmienky zročného výživného
Súdny výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy je upravený v ustanoveniach § 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom. Výkon rozhodnutia môže byť nariadený a vykonaný len v takom rozsahu, aký stačí na uspokojenie oprávneného.
Zrážky zo mzdy sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta daň z príjmov fyzických osôb. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ale nezapočítavajú sa do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom.
Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej sumy základná suma, ktorú upravuje nariadenie vlády SR č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia. Táto suma je určená na zabezpečenie základných životných potrieb povinného a jeho rodiny.
Pre prednostné pohľadávky, upravené v § 279 ods. 2 OSP, sa zrážajú dve tretiny. Medzi prednostné pohľadávky patria:
V praxi sa osvedčil tzv. tretinový systém určovania tej časti mzdy povinného, ktorá pripadá oprávnenému a tej časti mzdy, ktorá musí byť vyplatená povinnému. Tento systém spočíva v tom, že povinnému zostane z jeho mzdy určitá pevná základná suma a zároveň ešte pohyblivá suma, ktorá predstavuje určitý diel zvyšku čistej mzdy povinného po odpočítaní základnej sumy.
Prečítajte si tiež: Slovenské právo a výživné
Povinný je ženatý a má tri maloleté deti. Jeho čistá mzda je 9 000 Sk. Z tejto čistej mzdy sa odpočíta 1 600 Sk na osobu povinného a štyrikrát suma 600 Sk na manželku a každé dieťa. Zvyšok čistej mzdy sa rozdelí na tri tretiny. Dve tretiny sa použijú na uspokojenie pohľadávok a jedna tretina patrí povinnému spolu so základnou nepostihnuteľnou sumou.
Platiteľ mzdy má povinnosť posúdiť, či ide o prednostnú pohľadávku, a postupovať podľa ustanovení OSP. Pri nesprávnom postupe sa môže vystaviť nebezpečenstvu, že oprávnený uplatní voči nemu na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
Ak sa zrážky uspokojujú z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia ostatné prednostné pohľadávky.
Zrážky zo mzdy možno vykonávať iba v rozsahu stanovenom ustanoveniami OSP, a to len do výšky vymáhanej pohľadávky. Vykonávať zrážky vo väčšom rozsahu je neprípustné, a to i vtedy, keby s tým povinný súhlasil. Zrážka zo mzdy povinného vykonaná nad rámec ustanovení OSP je neodôvodneným skrátením mzdy zamestnanca.
tags: #zrocne #vyzivne #prednostna #pohladavka #2 #3