Zrušenie premlčania dovolania: Podmienky a aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou premlčania práva na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj ďalšími aspektmi premlčania v kontexte občianskeho a trestného práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, za ktorých je možné premlčanie zrušiť, a o faktoroch, ktoré súdy berú do úvahy pri posudzovaní takýchto prípadov.

Premlčanie v občianskom práve

Podľa komentárov k Občianskemu zákonníku plynie všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti od momentu uzavretia (podpísania) samotnej kúpnej zmluvy. Táto doba platí aj vtedy, ak účinnosť prevodu vlastníckeho práva nastupuje až vkladom do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie o vklade preto neovplyvňuje začiatok plynutia tejto 3-ročnej lehoty. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, právo nemôžete uplatniť a neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa dovolať po uplynutí premlčacej doby. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

Premlčanie v kontexte darovacej zmluvy a rozvodu

Otázka, či môže slúžiť ako dôvod pre premlčaciu lehotu na zrušenie darovacej zmluvy dátum rozvodu manželstva, je zložitá a závisí od konkrétnych okolností prípadu.

Premlčanie a ochrana spotrebiteľa

V kontexte ochrany spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa umožňuje orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z judikatúry súdov vyplýva, že sa ustálil právny názor, podľa ktorého sa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa aplikuje aj v konaniach začatých pred prijatím novej právnej úpravy. Ústavný súd zdôrazňuje, že na účinnú právnu normu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť.

Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon

Spočinutie premlčacej lehoty

Krajský súd v rozsudku skonštatoval, že základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na všeobecnom súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj rozhodcovský súd.

Krajský súd bol toho názoru, že premlčacia doba neplynie od uplatnenia nároku aj na takom orgáne, akým je rozhodcovský súd, avšak v konkrétnej prerokúvanej veci bola exekúcia vedená na okresnom súde zastavená z dôvodu, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatným zmluvným dojednaním, a preto sa na ňu prihliada tak, ako keby nebola v zmluve uvedená. Preto ak sťažovateľka uplatnila svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby sťažovateľka mala k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania, a preto sťažovateľka musí niesť následky jej plynutia.

Odlišná situácia nastáva v prípade, ak rozhodcovský rozsudok bol zrušený podľa § 43 ods. 1 v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní, keď podľa § 19 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

Pokiaľ účastník rozhodcovského konania využije možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom podaním žaloby, toto konanie v zásade môže skončiť buď zamietnutím jeho žaloby, alebo zrušením rozhodcovského rozsudku. Ak je rozhodcovský rozsudok zrušený z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračuje všeobecný súd v konaní o pôvodne podanej žalobe na rozhodcovskom súde. Ide teda o jednotné konanie začaté podaním žaloby na rozhodcovskom súde, ktoré bude ukončené až rozhodnutím všeobecného súdu v súdenej veci. Uvedené vylučuje plynutie premlčacej lehoty počas vedeného rozhodcovského konania a následného vedenia občianskeho súdneho konania. Od podania žaloby na rozhodcovskom súde začne premlčacia doba spočívať a spočíva do právoplatného skončenia veci na všeobecnom súde.

Prečítajte si tiež: Riziká pre sporiteľov

Preto právo veriteľa v prípade, ak rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku, a preto je neplatným zmluvným dojednaním podať žalobu na príslušnom súde, bude premlčané, lebo neexistuje mechanizmus (procesný postup) pre ďalší postup vo veci, a to už formou postúpenia veci inému príslušnému orgánu na ďalšie konanie, alebo formou klauzuly obdobnej § 19 zákona o rozhodcovskom konaní; zachovanie účinkov podanej žaloby a spočívanie plynutia premlčacej doby tak nie je pre tento prípad nikde zakotvený, preto neostáva ústavnému súdu nič iné len konštatovať, že účinky spočívania nenastávajú.

Stanovisko ústavného súdu

Ústavný súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je dostatočne odôvodnené, nevykazuje znaky arbitrárnosti a je ústavne akceptovateľné. Nezistil existenciu skutočností svedčiacich o tom, že by napadnutý rozsudok krajského súdu bolo možné považovať za popierajúci zmysel práva na súdnu ochranu, pretože krajský súd zrozumiteľne vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel.

Odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu

Jeden zo sudcov ústavného súdu nesúhlasil s väčšinovým rozhodnutím senátu ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Kardinálnou otázkou v tejto veci je miera ochrany spotrebiteľa v neustále sa sprísňujúcej právnej úprave ochrany spotrebiteľov v ich prospech (a v neprospech veriteľov), ale v tomto prípade aj nadmiera reštriktívneho uplatňovania tejto právnej úpravy súdmi. Konkrétne ide o ústavne problematické ustanovenie [§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa] a posúdenie otázky premlčania práva veriteľa po predchádzajúcom jeho uplatnení na rozhodcovskom súde.

V danej veci bolo v značnej miere rozhodujúce, či má/môže súd uplatniť námietku premlčania, ak bolo zrejmé, že sťažovateľka si svoj nárok na splatenie úveru uplatnila v rozhodcovskom konaní a riadne v tomto konaní pokračovala až do právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu. V právnom štáte má táto skutočnosť vždy za následok prerušenie či spočívanie premlčacej doby. Túto otázku vyriešili konajúce súdy tak, že podľa ich názoru v dôsledku existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) rozhodcovské konanie prebiehalo pred nepríslušným orgánom, a teda nemožno naň prihliadať. Konajúce súdy opomenuli, že tieto skutočnosti vyšli najavo až v rozhodnutí exekučného súdu a sťažovateľka sa do tohto momentu oprávnene spoliehala na legitímnosť svojho postupu.

Prečítajte si tiež: Podmienky zrušenia RTVS poplatkov

Argumentáciu prvostupňového súdu, že „veriteľ mal predpokladať že rozhodcovská doložka bude raz vyhlásená za neplatnú, mal predpokladať, že takéto konanie prebehne nezákonne, a keďže sa v takomto nezákonnom konaní nemalo ani pokračovať, nemohla ani premlčacia doba spočívať”, treba považovať za absolútne neprijateľnú a nehodnú súdneho rozhodnutia.

Podľa názoru sudcu jediný ústavne komformný spôsob, ako túto otázku posúdiť, celkom jednoznačne vyplýva z rozsudku Najvyššího soudu České republiky sp. zn. 29 ICdo 41/2014, na ktorý poukázala aj sťažovateľka a podľa ktorého aj rozhodcovské konanie vedené na základe neplatnej rozhodcovskej doložky má za následok spočívanie premlčacej doby.

Na základe všetkých uvedených dôvodov mal senát ústavného súdu podľa názoru sudcu sťažnosť prijať na ďalšie konanie a pri jej meritórnom posudzovaní prihliadnuť na uvedené skutočnosti.

Premlčanie v trestnom práve

V trestnom práve sa premlčanie týka trestného stíhania. Podľa § 87 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. trestné stíhanie je neprípustné, ak uplynula premlčacia doba. Premlčacia doba začína plynúť dňom spáchania skutku.

Prerušenie premlčacej doby v trestnom konaní

Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. premlčacia doba sa prerušuje vznesením obvinenia voči konkrétnej osobe pre skutok, o ktorom sa vedie trestné stíhanie. Na to, aby vznesenie obvinenia spôsobilo následok predpokladaný zákonom, musí byť obvinenie vznesené dôvodne, t. j. musia existovať dôkazy na vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe.

Dovolenie ministra spravodlivosti

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o dovolaní ministra spravodlivosti proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre premlčanie. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné, a preto ho odmietol.

Ochrana spotrebiteľa a neprijateľné podmienky

Termín ochrana spotrebiteľa sa vo svojom štandardnom význame v zásade vzťahuje na nekalé podmienky. Ochrana spotrebiteľa pri neprijateľných podmienkach vychádza z nerovnakej vyjednávacej pozície spotrebiteľa už na začiatku vytvárania zmluvného vzťahu. Z toho vychádza vnútroštátne právo, ako aj smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Veriteľ (dodávateľ v spotrebiteľskej terminológii) si vzhľadom na svoju faktickú silu môže presadiť do zmluvy rôzne asymetrické podmienky, následne ich uplatňovať a spotrebiteľ si toho nemusí byť vedomý.

Premlčanie a bezdôvodné obohatenie

Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (zmieru), ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, začala plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného vo veci samej o tomto plnení. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa plnilo, bol po zrušujúcom rozhodnutí nahradený novým rozsudkom, začína plynúť jeho vyhlásením.

Nesprávny úradný postup a premlčanie

V prípade nárokov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné skúmať, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Zrušenie predbežného opatrenia a premlčanie

Jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Zákonným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov.

Dovolanie proti rozhodnutiu z dôvodu premlčania

V prípade, ak sa navrhovateľ nestotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba z dôvodu premlčania, má právo podať dovolanie. V dovolaní je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré navrhovateľ považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, a navrhnúť, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a žalobe vyhovel.

Námietka premlčania v adhéznom konaní

V adhéznom konaní, ktoré sa spája s trestným konaním, môže obvinený vzniesť námietku premlčania voči nároku poškodeného na náhradu škody. Súd v trestnom (adhéznom) konaní sa preto s touto námietkou musí hmotnoprávne, ako aj procesne vysporiadať.

Súlad námietky premlčania s dobrými mravmi

Vzhľadom na to, že trestné právo chráni tie najdôležitejšie právne statky (záujmy a hodnoty) našej spoločnosti, je každý zásah do týchto statkov nie len činom protiprávnym, ale aj činom smerujúcim proti základným spoločenským, resp. morálnym zásadám, teda činom amorálnym. V súvislosti s námietkou premlčania naberá amorálnosť protiprávneho konania škodcu osobitný význam. Námietka premlčania totižto nie je len procesným prostriedkom obrany škodcu, ale aj právnym úkonom, ktorého obsah a účel nesmie byť v rozpore so zákonom, ani zákon nesmie obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom.

Kritérium intenzity a zavinenia

Dôležitým kritériom je tiež zavinenie škodcu, keďže vôľa niekomu uškodiť je čo do amorálnosti samotného skutku ďaleko za nedbanlivostným skutkom, pri ktorom takáto vôľa absentuje. Úmysel uškodiť určitej osobe je pritom potrebné nachádzať nie len v samom trestnom čine, ale aj po jeho spáchaní, resp. pri vznesenej námietke premlčania, keďže znakom zjavného zneužitia práva je tiež vôľa poškodiť druhú stranu.

Podmienky pre neuznanie námietky premlčania

Z judikatórnych záverov možno vyvodiť nasledovné všeobecné podmienky pre neuznanie námietky premlčania v adhéznom konaní:

1. intenzita zásahu - charakter a rozsah škody,
2. úmysel škodcu,
3. zištný motív,
4. zánik nároku poškodeného by bol v konkrétnom prípade neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s intenzitou zásahu,
5. zavinenie poškodeného - prečo svoje právo neuplatnil včas.

tags: #zrušenie #premlčania #dovolanie #podmienky