Zrušenie Predchádzajúcej Spoločenskej Zmluvy: Komplexný Prehľad Ukončenia Podnikania

Ako postupovať pri likvidácii spoločnosti patrí medzi otázky, s ktorými sa podnikatelia stretávajú. Ročne ukončí podnikanie až 9000 obchodných spoločností. Existuje niekoľko spôsobov, ako ukončiť podnikateľské aktivity, pričom každý má svoje výhody a nevýhody. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zrušení spoločenskej zmluvy a s tým súvisiacich postupoch, vrátane likvidácie, predaja firmy, zlúčenia a ďalších možností.

Možnosti Ukončenia Podnikania

Podnikatelia majú k dispozícii šesť najčastejšie využívaných možností ako ukončiť svoje podnikateľské aktivity:

  1. Predaj firmy prostredníctvom Zmluvy o prevode obchodného podielu
  2. Predaj firmy prostredníctvom Zmluvy o predaji podniku
  3. Likvidácia s.r.o.
  4. Zlúčenie alebo splynutie s.r.o.
  5. Výmaz spoločnosti súdom z úradnej povinnosti
  6. Konkurz s.r.o.

Predaj Firmy Prostredníctvom Zmluvy o Prevode Obchodného Podielu

Jedným z najviac využívaných spôsobov pri skončení podnikania je predaj firmy prostredníctvom zmluvy o prevode obchodného podielu podľa § 115 Obchodného zákonníka. Výhoda spočíva v jednoduchom procese, časovej a finančnej nenáročnosti. Zmluva o prevode obchodného podielu predstavuje možnosť, ako sa môže spoločník vzdať svojej účasti v rámci s.r.o. Podstata tejto zmluvy spočíva v tom, že sa mení vlastník spoločnosti.

Obchodný zákonník rozlišuje prevod obchodného podielu podľa osoby nadobúdateľa, ktorým môže byť:

  • osoba, ktorá už je spoločníkom v danej spoločnosti,
  • iná osoba, ktorá ešte nie je spoločníkom.

Okrem toho, kto je osobou nadobúdajúcou obchodný podiel, je dôležitý ešte text spoločenskej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Predaj Firmy Prostredníctvom Zmluvy o Predaji Podniku

Podnikateľ môže s cieľom predať spoločnosť (alebo jej časť - napr. jednu z viacerých prevádzok) využiť aj zmluvu o predaji podniku. Pod pojmom „podnik“ je potrebné rozumieť všetky veci, práva a iné hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku (vrátane duševného vlastníctva ako napr. ochranná známka, know-how). Podnikom môže byť celá spoločnosť, alebo len jej časť.

Pri zmluve o prevode obchodného podielu sa mení osoba vlastníka spoločnosti (spoločníka). Pri zmluve o predaji podniku je predmetom predaja súhrn aktív (know-how, ochranná známka, budovy,…), ktoré sa prevedú na inú spoločnosť. Laicky povedané, ak firma A, s.r.o. vlastní budovu, tak pri použití zmluvy o prevode obchodného podielu sa zmení spoločník firmy A, s.r.o. ale v katastri nehnuteľností bude stále zapísaná ako vlastník budovy firma A, s.r.o. Naopak, pri použití zmluvy o predaji podniku sa budova prevedie na B, s.r.o. a zmení sa vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

Výhodou zmluvy o predaji podniku je, že ju spoločenská zmluva neobmedzuje. Možno ju uzavrieť kedykoľvek. Naopak, výraznou nevýhodou tejto zmluvy je povinné ručenie predávajúceho (pôvodného majiteľa podniku) za splnenie prevedených záväzkov voči existujúcim obchodným partnerom (tých, ktoré existovali v čase predaja podniku) novým majiteľom podniku. Ak nový majiteľ podniku nesplní záväzok, veriteľ sa môže domáhať jeho splnenia (napr. prevzatia tovaru, ktorý sa zaviazal predávajúci prevziať a zaplatenia kúpnej ceny) od pôvodného majiteľa podniku. A to aj keď on už nefiguruje v podniku, ktorý predal.

Ďalšia nevýhoda spočíva v obmedzení likvidácie s.r.o. Ak s.r.o. predala časť svojho majetku formou zmluvy o predaji podniku inej spoločnosti, tak s.r.o., ktorá je predávajúcim nemožno do jedného roka od predaja podniku zlikvidovať a vymazať ju z obchodného registra. V neposlednom rade, zmluva o predaji podniku je náročnejšia ako zmluva o prevode obchodného podielu.

Zmluva o prevode obchodného podielu a Zmluva o predaji podniku predstavujú dva odlišné možnosti, ako predať s.r.o., resp. jej časť. Ich spoločnými výhodami je rýchlosť procesu a možnosť získania financií pri prevode zaujímavej s.r.o. Nevýhodou je potreba nájsť záujemcu o kúpu spoločnosti, čo nemusí byť rýchla záležitosť. Najmä ak vaša spoločnosť nie je zaujímavá. Je viacero faktorov, ktoré atraktivitu predávanej s.r.o. ovplyvňujú, ako napr. či je spoločnosť platiteľom DPH, či má riadne vedené účtovníctvo, či nemá žiadne záväzky a pod. Rizikom je aj to, že kupujúci môže pokračovať v podnikaní pod vašim obchodným menom. Osoby, ktoré nezaregistrujú zmenu podnikateľa si môžu vašu bývalú firmu spájať stále s vami, čo môže zanechať zlý obraz na vás, ak sa kupujúci správa nekorektne.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Likvidácia s.r.o.

Likvidácia je ďalší spôsob využívaný pri ukončení podnikania. Má zmysel v prípade, ak podnikateľ chce ukončiť svoje aktivity a nemá záujem predať spoločnosť alebo sa mu nepodarilo nájsť kupujúceho. Likvidácia predstavuje zložitý proces, ktorý spočíva vo vyplatení všetkých záväzkov podnikateľa a následnom výmaze spoločnosti z obchodného registra. Pri likvidácii spoločnosť zaniká bez toho, aby túto spoločnosť niekto kúpil alebo by sa zlúčila s inou spoločnosťou. Dochádza k úplnému, čistému zániku spoločnosti bez akýchkoľvek budúcich rizík pre jej majiteľov.

Zjednodušene povedané, celý proces likvidácie začína rozhodnutím o zrušení spoločnosti a vstupe do likvidácie. Po vstupe do likvidácie nasleduje zaplatenie všetkých dlhov a uplatnenie pohľadávok. Následne sa rozdelí zvyšný majetok medzi spoločníkov. Po rozdelení majetku sa podá návrh na výmaz spoločnosti do obchodného registra.

Výhodou likvidácie je komplexné zrušenie spoločnosti. Spoločnosť prestáva existovať. Podnikateľ neručí za záväzky spoločnosti, ako je tomu napr. pri predaji podniku. Nevýhodou je veľmi zdĺhavý proces spočívajúci v zostavovaní účtovných závierok, podaní návrhov do obchodného registra, zverejnenia likvidácie v Obchodnom vestníku. Nevýhodou sú aj vyššie náklady ako pri predaji s.r.o. alebo zlúčení.

Postup pri Likvidácii Spoločnosti

  1. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti a vstupe do likvidácie: Ak rozhodnutie o zrušení spoločnosti prijímajú spoločníci spoločnosti alebo príslušný orgán spoločnosti, súčasne s rozhodnutím o zrušení spoločnosti rozhodnú aj o ustanovení likvidátora. V prípade, že spoločnosť má iba jedného spoločníka môže byť rozhodnutie o vstupe do likvidácie prijaté vo forme rozhodnutia jediného spoločníka. Spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, stanovy alebo osobitný zákon môžu určiť, kto má byť ustanovený za likvidátora. Pokiaľ likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor.
  2. Zloženie preddavku na likvidáciu: Po prijatí rozhodnutia o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie nasleduje zloženie preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy. Spoločnosť musí zložiť preddavok ešte pred zápisom likvidátora do obchodného registra. Výšku preddavku na likvidáciu upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii. Aktuálna výška preddavku je 1 500 EUR.
  3. Zápis do obchodného registra: Po prijatí rozhodnutia o vstupe do likvidácie a zložení likvidačného preddavku je možné podanie návrhu na zápis zmien (súvisiacich so vstupom do likvidácie) do obchodného registra. Návrh sa podáva elektronicky na predpísanom tlačive. Súdny poplatok za zápis zmien je 33,- EUR. Zápisom do obchodného registra vzniká funkcia likvidátora spoločnosti.
  4. Činnosť likvidátora: Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. V tejto súvislosti odporúčame pripraviť aj zoznam zmluvných vzťahov spoločnosti.
  5. Oznámenie veriteľom: Likvidátor je vstup spoločnosti do likvidácie povinný bezodkladne oznámiť všetkým známym veriteľom likvidovanej spoločnosti. V zmysle § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
  6. Oznámenie banke: Väčšina spoločností ma otvorený bankový účet. Oznámenie vstupu do likvidácie banke, ktorej bankové produkty likvidovaná spoločnosť využíva nie je síce výslovne zakotvené v zákone (pokiaľ banka nie je veriteľom likvidovanej spoločnosti), avšak takáto povinnosť je často zakotvená v zmluvách, ktoré spoločnosť s bankou uzavrela.
  7. Zoznam pohľadávok: Prihlásené pohľadávky likvidátor priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Základný zoznam prihlásených pohľadávok vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie.
  8. Účtovná závierka a zoznam majetku: Likvidátor zostaví mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie. Počas celej likvidácie zabezpečuje likvidátor zoznam majetku. Náležitosti zoznamu majetku ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii.
  9. Uspokojovanie pohľadávok: Likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov spoločnosti priebežne. Nárok na vrátenie preddavku na likvidáciu uspokojí pred uspokojením iných pohľadávok. Ak známy veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do likvidácie a pohľadávku nie je možné splniť inak, uloží likvidátor peňažné plnenie na trovy veriteľa do úschovy u notára podľa osobitného zákona. Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti.
  10. Konečná účtovná závierka a správa: Ku dňu skončenia likvidácie, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie, likvidátor zostaví účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný zostatok.
  11. Výmaz spoločnosti z obchodného registra: Ďalším krokom je výmaz spoločnosti z obchodného registra. Návrh na výmaz spoločnosti sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného tlačiva.
  12. Registratúra spoločnosti: Nakoniec nemôžeme zabudnúť ani na registratúru spoločnosti. Registratúra je súbor všetkých registratúrnych záznamov evidovaných pôvodcom registratúry. Pôvodca registratúry je právnická osoba alebo fyzická osoba, z činnosti ktorej vzniká registratúra, teda aj obchodná spoločnosť. Práva a povinnosti pôvodcov registratúr upravuje zákon č. 395/2002 Z. z. Rozsah práv a povinností v súvislosti s registratúrou záleží od zaradenia pôvodcu registratúry, teda či ide o pôvodcu registratúry, z činnosti ktorého vznikajú registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou alebo nie. Pokiaľ pôvodca registratúry zanikne bez právneho nástupcu (napr. obchodná spoločnosť výmazom z obchodného registra), je pôvodca registratúry povinný predložiť bezodkladne štátnemu archívu návrh na vyradenie registratúrnych záznamov s trvalou dokumentárnou hodnotou. Týka sa to aj registratúrnych záznamov, ktorým ešte neuplynula lehota uloženia, a odovzdať ich usporiadané podľa jeho pokynov. Registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty je potrebné uchovať do uplynutia úložných lehôt. Pôvodca registratúry, z ktorého činnosti nevznikajú registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou je vo vzťahu k registratúrnym záznamom povinný plniť povinnosti podľa § 16 ods. 2 zákona o o archívoch a registratúrach (s výnimkou povinností uvedených v ods.

Zlúčenie alebo Splynutie s.r.o.

Ďalší spôsob, ktorým zaniká firma, je zlúčenie alebo splynutie obchodných spoločností. Podstata spočíva v tom, že namiesto doterajšej spoločnosti nastupuje nová spoločnosť. To je aj rozdiel oproti zmluve o prevode obchodného podielu alebo predaji podniku, pri ktorej ostáva tá istá spoločnosť, mení sa len osoba majiteľa.

Zlúčenie je postup, kedy jedna alebo viacero spoločností zaniká, nástupcom sa stáva iná už existujúca spoločnosť. Pri splynutí zanikajú minimálne dve spoločnosti, pričom ich nástupcom sa stáva novozaložená spoločnosť. Zlúčenie, resp. splynutie využívajú najmä veľké spoločnosti, ktoré chcú pohltiť konkurenciu. Tento spôsob nachádza uplatnenie aj v prípade, ak má podnikateľ viacero spoločností.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Výhodou zlúčenia, resp. splynutia je časová a finančná dostupnosť. Súčasne dochádza k zániku pôvodných spoločností a k zlúčeniu, resp. splynutiu. Celý proces trvá len pár týždňov (štandardne 2 - 3). Nevýhodou je, že nástupca ručí za záväzky predchádzajúcej spoločnosti.

Výmaz Spoločnosti Súdom z Úradnej Povinnosti

Menej častým spôsobom, ktorým dochádza k zániku obchodnej spoločnosti, je jej výmaz z Obchodného registra súdom, ak nastane zákonom stanovený dôvod.

Súd rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti, ak:

  • sa nekonalo valné zhromaždenie v kalendárnom roku alebo ak spoločnosť nemá orgány viac ako tri mesiace,
  • spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie,
  • zaniknú predpoklady na vznik spoločnosti,
  • spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond,
  • spoločnosť poruší povinnosť podľa § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka - povinnosť, že určité činnosti môžu vykonávať iba oprávnené osoby (napr. spoločníkom sr.o, ktorá poskytuje právne služby, môže byť len advokát),
  • spoločnosť neuloží do zbierky listín účtovnú závierku za dva a viac účtovných období po sebe (teda ak sa uloží účtovná závierka za roky 2013, 2015 a 2017 súd nemôže vymazať spoločnosť),
  • spoločnosť nemá vlastnícke alebo nájomné právo k nehnuteľnosti, kde má sídlo.

Pre iné dôvody súd z úradnej povinnosti s.r.o. nevymaže. V praxi je však bežné, že aj keď by niektorá spoločnosť mohla byť vymazaná z týchto dôvodov, súd ju nevymaže, pretože si to nevšimne (neskúma pravidelne každú spoločnosť, či je splnený niektorý dôvod). Výmaz spoločnosti rozhodnutím súdu sa spravidla deje na návrh osoby. Výhodou tohto procesu je že nestojí nič, keďže o výmaz spoločnosti sa postará súd. Nevýhodou je predovšetkým časová náročnosť - kým súd vymaže spoločnosť, môže to trvať rok - dva a presne dôvody, pre ktoré súd vymaže s.r.o. (z iných nie).

Konkurz s.r.o.

Konkurz je ďalší „spôsob” skončenia podnikania. Ide o nútený spôsob. Podnikateľ si nemôže vybrať, či využije konkurz alebo nie. Konkurz sa uskutoční vždy, ak má podnikateľ nesplatené záväzky voči svojim obchodným partnerom (ak má aspoň dva záväzky voči aspoň dvom veriteľom alebo ak má aspoň dvoch veriteľov a záväzky sú vyššie ako majetok). V rámci konkurzu sa vysporiadajú všetky záväzky spoločnosti. Ak po konkurze ostane spoločnosti majetok, vykoná sa ešte likvidácia. Ak neostane žiadny majetok, súd ju vymaže z Obchodného registra.

Keďže ide o nútený spôsob ukončenia podnikania, nemá zmysel hovoriť o výhodách a nevýhodách. Pre menej poctivých podnikateľov predstavuje konkurz možnosť zbaviť sa záväzkov bez ich zaplatenia v plnej výške. Pri konkurze spravidla dochádza k zaplateniu iba zlomku celej výšky dlhov. Nevýhodou je zdĺhavosť, keďže konkurz trvá spravidla niekoľko rokov.

Ako Postupovať pri Skončení Podnikania

Pred skončením podnikania:

  1. Zhodnoťte existujúci stav: Premyslite si, či chcete spoločnosť predať a niečo na jej predaji ešte zarobiť, alebo úplne ukončiť jej podnikanie.
  2. Pripravte spoločnosť na jej skončenie: Ak chcete spoločnosť predať, predovšetkým zabezpečte čisté účtovníctvo, aby ste tak zvýšili svoje šance, prípadne zaregistrujte spoločnosť na DPH, čo zvýši záujem.
  3. Vyberte si vhodnú alternatívu:
    • Ak má firma „čisté“ účtovníctvo, je platiteľom DPH a nebojíte sa neserióznych kupujúcich, tak zvážte Zmluvu o prevode obchodného podielu.
    • Ak má firma viacero prevádzok, chcete predať len niektorú a chcete pokračovať v podnikaní, využite Zmluvu o predaji podniku.
    • Ak sa vám nepodarilo nájsť kupujúceho alebo nechcete riskovať jeho neserióznosť a s.r.o. má majetok, tak odporúčame likvidáciu.
    • Ak sa vám nepodarilo nájsť kupujúceho a s.r.o. nemá majetok - odporúčame výmaz spoločnosti súdom.
    • Ak máte viacero spoločností a chcete sa venovať iba jednej z nich môžete využiť zlúčenie, resp. splynutie.

Spoločnosť s Ručením Obmedzeným (s.r.o.)

Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len spoločnosť) je vymedzená v Zákone 513/1991 Zb., v ustanovení §105 ods. 1 Obchodného zákonníka ako spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným, môže byť aj jednoosobová, tzn. že ju môže založiť len jedna osoba. Základným znakom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej samostatná právna subjektivita vo forme právnickej osoby. Je to jeden z druhov obchodnej spoločnosti (§56 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorá za svoje záväzky zodpovedá celým svojim majetkom. Vzhľadom k tomu že táto spoločnosť je obchodnou spoločnosťou, predmetom jej aktivít je najmä výkon podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. Na právne pomery vo vnútri spoločnosti sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkoch. Samozrejme, že spoločnosti s ručením obmedzeným sa týkajú aj ďalšie právne predpisy, rovnako ako iných obchodných spoločností. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou s osobitnými prvkami.

  • povinnosť vytvoriť základný kapitál z vkladov spoločníkov, ktorý musí byť minimálne 5 000,- Eur. Základné imanie sa môže počas existencie spoločnosti zvyšovať a následne aj znižovať, avšak nikdy nesmie klesnúť pod minimálnu hranicu. Hodnota vkladu spoločníka musí byť v súčasnosti aspoň 750,- Eur. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí každý peňažný vklad splatiť najmenej na 30%. Hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou nepeňažných vkladov musí byť aspoň 50% z minimálnej výšky základného imania. Ak spoločnosť zakladá len jeden zakladateľ, základné imanie musí byť splatené v plnej výške;
  • spoločník sa na základnom kapitály môže zúčastniť len jedným vkladom, keď výška vkladu pre jednotlivých spoločníkov môže byť stanovená rozdielne, celková výška vkladu však musí súhlasiť s výškou základného kapitálu v spoločnosti;
  • spoločníci ručia za záväzky spoločnosti iba v obmedzenej výške a len tak dlho, pokiaľ nebude v obchodnom registri prevedený zápis o splatení všetkých vkladov, tzn. ručia za záväzky spoločnosti do výšky súhrnu nesplatených častí vkladu všetci spoločníci podľa stavu zápisu v obchodnom registri
  • spoločníci sú účastníci spoločenskej zmluvy, ktorou môžu byť zaviazaný k tomu, aby sa osobne podieľali na činnosti spoločnosti;
  • niektoré rozhodnutia nečiní valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti, ale spoločníci. Jedná sa napr. o zmenu spoločenskej zmluvy, ktorá sa môže realizovať dohodou všetkých spoločníkov;
  • vzťah spoločníka ku spoločnosti je vyjadrený obchodným podielom, ktorý je tzv.

Spoločník je prostredníctvom svojich práv a povinností spojený s ostatnými spoločníkmi do jedného vnútorne previazaného systému, ktorý zaisťuje fungovanie spoločnosti. Spoločným znakom všetkých práv a povinností je skutočnosť, že vyjadruje účastnícky vzťah spoločníka ku spoločnosti. Práva môžeme členiť na práva majetkové (podiel na zisku, právo na vyporiadanie) a práva nemajetkovej povahy (právo na riadení a kontroly činnosti spoločnosti. Vkladovou povinnosťou spoločníka je povinnosť spoločníka splatiť vklad, ktorý sa zaviazal vložiť do základného kapitálu spoločnosti. Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) alebo iných peňazí oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad). Nepeňažným vkladom môže byť aj majetok, ak jeho hospodárska hodnota je zistiteľná a ktorý môže spoločnosť hospodársky využiť vo vzťahu k predmetu podnikania. Ďalšie povinnosti majetkovej povahy je povinnosť príplatková. Keď podľa ustanovenia § 121 odst. Medzi ďalšie povinnosti spoločníkov môže byť zahrnutá povinnosť osobnej účasti na spoločnosti a povinnosť prispieť na vytvorenie rezervného fondu.

Základným majetkovým právom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je právo podieľať sa na zisku spoločnosti. Základným kritériom pri určení spôsobu rozdelenia zisku je pomer obchodných podielov spoločníkov, kde zisk sa rozdeľuje medzi spoločníkov v pomere odpovedajúcemu tomuto pomeru. Na základe uznesenia valnej hromady o tom, aká časť zisku sa rozdelí medzi spoločníkov, potom vzniká jednotlivým spoločníkom právo na výplatu podielu na zisku v rozsahu, ktorý vyplýva zo spoločenskej zmluvy, poprípade zo zákona. Ďalším majetkovým právom je právo na vyporiadací podiel. v spoločnosti zanikla, alebo jeho právnemu nástupcovi právo na vyporiadací podiel, a to v prípade, že tento obchodný podiel prešiel na spoločnosť. Nemajetkovým právom je právo spoločníka k riadeniu spoločnosti a ku kontrole jej činnosti. Každý spoločník má právo zúčastniť sa valnej hromady, hlasovať na nej a vznášať dotazy, pripomienky, návrhy a protinávrhy. Ďalším nemajetkovým právom je právo podať žalobu menom spoločnosti o náhradu škody proti konateľovi, ktorý zodpovedá spoločnosti za škodu, ktorú spôsobil porušením svojich povinností. Jedným z práv spoločníkov je i právo domáhať sa na súde prehlásenia uznesenia valnej hromady za neplatné. Tzv. menšinovým právom je právo spoločníka na zvolanie valnej hromady. Toto právo náleží len spoločníkovi, ktorého vklad dosahuje aspoň 10% základného kapitálu. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť právnické i fyzické osoby, ale ich počet je zo zákona obmedzený. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať maximálne päťdesiat spoločníkov. Môže však byť založená i jednou osobou.

#

tags: #zrušenie #predchádzajúcej #spoločenskej #zmluvy #vzor

Ďalšie články