Sociálny kapitál podľa Roberta Putnama: Hlboká analýza nerovnosti v Amerike

Finančná kríza v roku 2008 otvorila v Spojených štátoch diskusiu o nerovnosti. Zatiaľ čo sa pozornosť sústreďuje na excesy jedného percenta najbohatších, politický vedec Robert Putnam prichádza s komplexnejším pohľadom, ktorý odhaľuje hlboké spoločenské zmeny, ktoré postihli strednú triedu za posledné dve generácie. Jeho práca, ktorú môžeme označiť za majstrovské dielo, by mala americkú verejnosť šokovať a upriamiť pozornosť na skutočné problémy, ktorým spoločnosť čelí.

Novodobá segregácia a úpadok rodiny

Putnam začína svoju analýzu v jeho rodnom meste Port Clinton v štáte Ohio, kde v roku 1959 zmaturoval. V porovnaní so súčasnosťou bola spoločenská rovnosť oveľa vyššia. Deti z rôznych sociálnych vrstiev sa priatelili a vyrastali v rodinách s dvoma rodičmi, pričom otcovia mali stabilné zamestnanie.

Dnes je situácia diametrálne odlišná. Deindustrializácia viedla k spoločenskej transformácii, kde sa až štyridsať percent detí rodí nezosobášeným rodičom. Rastie spotreba drog a kriminalita. Vznikajú izolované komunity, ktoré sú ohradené plotmi.

Tieto príbehy potvrdzujú dáta sociálnych vied, ktoré poukazujú na úpadok rodín s dvoma rodičmi ako na kľúčový faktor chudoby, závislosti od drog a kriminality. Tento sociálny úpadok, ktorý kedysi postihoval najmä centrá miest, sa teraz rozšíril na celú bielu pracujúcu vrstvu americkej spoločnosti.

Vzdelanie ako kľúč k úspechu

Putnam definuje spoločenskú vrstvu kritériom vzdelanosti. S technologickým pokrokom narastá aj význam vyššieho vzdelávania. Pre Američanov s bakalárskym titulom boli uplynulé tri desaťročia príznačné rastom príjmu a obnovením rodinných hodnôt. Pre ich menej vzdelaných rovesníkov to bolo obdobie totálnej katastrofy.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Zatiaľ čo pomer detí narodených v rodinách s vysokoškolsky vzdelanými rodičmi, ktoré majú iba jedného rodiča, klesol pod desať percent, v prípade detí narodených v rodinách pracujúcej vrstvy toto číslo prudko vzrástlo až na sedemdesiat percent.

Putnam vysvetľuje, aký význam má rodičovstvo a štruktúra rodiny pre životnú perspektívu detí. Povzbudzovanie v ranom detstve, vhodné vzory správania, stabilné vyhliadky do budúcnosti a spoločné rodinné večere vytvárajú prostredie potrebné pre úspešný život. Tieto elementy však medzi menej vzdelanými Američanmi chýbajú.

Ekonomická nerovnosť len posilňuje ďalšiu nerovnosť, ktorá je dôsledkom absentujúcich rodín. Rodová a rasová rovnosť sa síce zlepšila, ale spoločenské zisky boli prekryté zväčšením triednych rozdielov. Vysokoškolsky vzdelaní Američania sa odťahujú od svojich stredoškolsky vzdelaných rovesníkov aj v rámci spoločenských skupín, akými sú Afroameričania, Hispánci alebo ženy. Dnes existuje významná čierna stredná trieda, ktorá sa presunula do predmestských oblastí a segregovala sa od čiernej chudoby.

Konzervatívci verzus liberáli a hľadanie riešení

V 80. rokoch 20. storočia bola diskusia o chudobe medzi americkými černochmi rozdelená na liberálov, ktorí videli príčinu v štrukturálnych faktoroch, a konzervatívcov, ktorí za rozpadom rodín videli kultúrnu permisívnosť. Putnam ukazuje, že v súčasnej kríze sú prítomné obidve tieto príčiny.

Obrovská erózia pracovných miest strednej triedy viedla k poklesu reálnych príjmov. Dvadsaťdva percent pracujúcich, ktorí nedokončili strednú školu, a jedenásť percent z tých, ktorí zmaturovali, majú dnes nižšie reálne mzdy ako v roku 1980. Ale aj na kultúre záleží. Rastúca nezamestnanosť produkuje sociálne dysfunkcie, ale podobné stresy počas Veľkej recesie v 30. rokoch neviedli k explózii rodín s jedným rodičom. Vtedy fungovali kultúrne normy, ako napríklad stigmatizácia nezosobášených rodičov alebo sobáše z donútenia.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Putnamova analýza odhaľuje, že existujú dva hlavné prúdy, ktoré ovplyvňujú súčasnú situáciu: ekonomické faktory a kultúrne normy.

V záverečnej kapitole knihy Our Kids sa Putnam zameriava na politické riešenia a odporúčania, ako na situáciu reagovať. Navrhuje štátne intervencie vrátane rozšírenia nezdaniteľnej časti príjmu, zvýšenia spotreby dlhodobých antikoncepčných prostriedkov, zníženia trestov za nenásilné trestné činy a obnoveného dôrazu na odborné školstvo, lepšie školenia, kurzy a mimoškolské aktivity, a priame hotovostné transfery v prospech chudobných.

Otázkou zostáva, či možno vďaka týmto opatreniam pomenované problémy vyriešiť. Napríklad, školská reforma má len obmedzený vplyv na životné perspektívy v porovnaní s faktormi, akými sú priatelia a rodina. Rezidenčné rozdelenie chudobných a bohatých znemožňuje tým prvým akýkoľvek kontakt s bohatšími a stáva sa zásadnou príčinou horších školských výsledkov.

Putnam navrhuje návrat k podmienkam, aké prevládali v časoch, keď chodil na strednú školu: masové členstvo v odboroch a obmedzenia zamerané proti imigrantom, ktorí sa uchádzajú o nízkokvalifikovanú prácu. Dnešná politická situácia však naznačuje, že skôr dôjde k oslabeniu týchto inštitúcií.

Dôležitosť sociálneho kapitálu

Putnam je presvedčený, že riadne fungovanie demokracie stojí na základoch, ktorými sú zvyky a cnosti, ktoré sú usadené v základoch spoločnosti. V knihe Making Democracy Work (1993) ukázal, že obrovské rozdiely v ekonomickej a politickej činnosti na severe a juhu Talianska boli založené v nedostatku sociálneho kapitálu na juhu krajiny, to znamená v neschopnosti jednotlivcov spájať sa a združovať s cudzincami, a pritom s nimi spolupracovať a vytvárať občianske organizácie. Občianska orientácia vytvára prostredie dôvery a dovoľuje inak izolovaným ľuďom, aby plne participovali na fungovaní demokratického systému.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

V knihe Bowling Alone (2000) sa Putnam obával, že mnoho indikátorov ukazuje postupný úpadok sociálneho kapitálu a dôvery medzi Američanmi. Kniha American Grace (2010) zmapovala meniacu sa, ale vždy silnú rolu náboženstva v posilňovaní spoločenskej komunity. A kniha Our Kids ukazuje, že k poklesu sociálneho kapitálu a dôvery došlo vo všetkých ekonomických triedach naprieč Amerikou, podstatne vážnejšie to bolo medzi menej vzdelanými. Spoločenská izolácia a nedôvera prispievajú zásadným spôsobom aj k horšiemu zamestnaniu, respektíve vyhliadkam na takéto zamestnanie, aj k nízkej úrovni politickej participácii vnútri tejto vrstvy.

Putnam ohraničuje definíciu sociálneho kapitálu na sieť konaní mimo priestoru rodiny, ale sociálny kapitál, pod ktorým rozumieme schopnosť spolupráce, ktorá je založená na zdieľaných normách, existuje aj v rámci rodín. Silné rodiny majú pre Ameriku zásadný význam, ako inkubátory širšieho spoločenského záujmu a konania. Príbeh o poklese sociálneho kapitálu nemožno pochopiť bez toho, aby sme súčasne nehovorili aj o úpadku rodiny, ale aj o deindustralizácii a nemilosrdnom poklese počtu pracovných miest pre pracujúcu strednú triedu.

Sociálny kapitál: Definícia, zložky a význam

Sociálny kapitál je komplexný koncept, ktorý presahuje individuálne schopnosti a zameriava sa na silu kolektívnych vzťahov. Predstavuje nehmotné aktívum, ktoré pramení zo sociálnych štruktúr a ovplyvňuje správanie jednotlivcov i skupín. Jeho podstata spočíva v prepojení, dôvere a reciprocite. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu uľahčuje výmenu informácií, mobilizáciu zdrojov a kolektívne riešenie problémov.

Podľa Putnama má sociálny kapitál individuálny aj kolektívny aspekt. Individuálny sociálny kapitál prináša benefit jednotlivcovi, kolektívny sociálny kapitál skupine (rodine, komunite, spoločnosti). Individuálny sociálny kapitál môže byť zároveň mobilizačný, pomáha jednotlivcovi k dosiahnutiu individuálnych cieľov.

Koncept sociálneho kapitálu má svoje korene v rôznych disciplínach, vrátane sociológie, ekonómie a politológie. Sociológ Émile Durkheim zdôrazňoval význam sociálnej solidarity a integrácie pre fungovanie spoločnosti. Jane Jacobs poukázala na dôležitosť sociálnych sietí a dôvery pre rozvoj miest. V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa sociálny kapitál stal predmetom intenzívneho výskumu, najmä vďaka prácam sociológov ako James Coleman a Robert Putnam. Coleman zdôrazňoval, že sociálny kapitál existuje v štruktúre vzťahov medzi ľuďmi a umožňuje im dosahovať ciele, ktoré by inak neboli možné.

Sociálny kapitál ako prevencia negatívnej agresivity adolescentov

Charakter postmodernej spoločnosti prináša so sebou nárast sociálnopatologických javov. Prejavy negatívnej agresivity u adolescentov súvisia s neuspokojivými sociálnymi vzťahmi. Cieľom je poukázať na súvislosť medzi agresívnym správaním a nedostatkom sociálneho kapitálu ako faktora, ktorý napomáha redukovať prejavy negatívnej agresivity. Referenčným rámcom sociálnych väzieb je rodina, škola a susedské prostredie.

Americký pedagóg Hanifan zistil, že deti pochádzajúce z rodín, ktoré disponovali sociálnym kapitálom, dosahovali v škole lepší prospech. Coleman alebo Filzpatrick a Wright upozornili, že v prípade adolescentov nedisponujúcich sociálnymi vzťahmi s druhými osobami je viac pravdepodobné, že sa budú správať agresívne a ohrozovať fyzické zdravie ostatných. Naopak, žiaci a študenti, ktorí majú sociálne väzby, sú aktívni v spoločensky konštruktívnych aktivitách a využívajú benefity sociálneho kapitálu, sa v oveľa menšej miere stávajú agresormi.

Jane Jacobs pozorovala sociálny kapitál medzi obyvateľmi štvrte North End v Bostone, ktorú obývali talianski prisťahovalci. Vďaka tomu, že veľkú časť dňa trávili priamo na ulici a medzi obyvateľmi jednotlivých blokov existovali úzke vzťahy a bohatá zásoba sociálneho kapitálu, darilo sa im dohliadať na poriadok v uliciach, a tým znižovať prípadnú zločinnosť. Husté sociálne siete, existujúce v starých mestských štvrtiach, vytvárali istú formu sociálneho kapitálu, ktorý zvyšoval verejnú bezpečnosť. Za významný faktor sociálneho kapitálu považovala predovšetkým rozmer dôvery, ktorej nedostatok označila za katastrofu ulice. Spoločný záujem o poriadok a normy v spoločenstve pomáhal udržiavať nízku mieru kriminality, násilia či negatívnej agresivity. Jacobsovej pozorovanie poukázalo na dôležitosť sociálneho kapitálu ako prevencie voči rizikovému správaniu a rôznym formám sociálne deviantného vystupovania.

Agresívne správanie sa prejavuje absenciou udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, v dôsledku čoho jednotlivec nechápe význam prispôsobenia sa štandardnému sociálnemu očakávaniu a nepociťuje vinu za porušenie noriem, ktoré sú jedným z dôležitých faktorov sociálneho kapitálu.

Matoušek a Matoušková zdôrazňujú, že najvýznamnejším prostriedkom prevencie je výchova detí v rodinách a v školách. Vhodným prostriedkom efektívnej prevencie je podpora sociálnych kompetencií (zručností, spôsobilostí), ktorých nadobudnutie má v preventívnom procese väčší účinok ako zvládnutie teoretických vedomostí o sociálno-patologických javoch. Pre adolescenta je oveľa dôležitejšie porozumieť sebe samému, čo vo formálnom vzdelávaní predpokladá väčší dôraz na „byť“ a nie na „vedieť“.

Sociálne kompetentný jednotlivec má väčší predpoklad, aby sociálny kapitál nadobudol. Gogolová a Bagalová radia medzi sociálne kompetencie aj schopnosť budovať vzťahy s druhými a schopnosť kooperatívne riešiť konflikty. Tieto kompetencie môžu presublimovať na sociálny kapitál, ktorý zo zreteľom na vytváranie medziľudských kontaktov a spoluprácu predstavuje významný prvok prevencie rizikového správania adolescentov, a teda aj agresivity.

Výrost vytvoril škálu sociálnych kompetencií, medzi ktoré zaradil spôsobilosti ako: efektívna komunikácia, úspešné riešenie sociálnych problémov a konfliktov, schopnosť rozhodovania, efektívne uplatňovanie základných sociálnych zručností ako komunikácie, empatie a agresivity, sociálne poznávanie, sebakontrolu a sebamonitorovanie, vnímanie self-efficacy - teda adekvátne sebaponímanie vlastnej identity, rešpektovanie individuálnych odlišností podmienených rodom a etnicitou, orientácia na budúcnosť, schopnosť diferencovať medzi sociálne pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi rovesníckych skupín, schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy, schopnosť poskytovať a získavať sociálnu podporu a sociálnu sieť a záujem o well-being druhých.

Vhodným priestorom životaschopných sociálnych sietí, ktoré sú pre adolescentov zároveň cestou k rovnocenným rolám v dospelosti, je rodinné, školské a susedské prostredie. V nich, v rámci procesu socializácie a vďaka nespočetným množstvom rozhodnutí, ale aj ovládaním vlastnej agresivity a riešením rôznych konfliktov, adolescenti formujú svoje ciele a predstavy o budúcnosti. Takéto skúsenosti, predovšetkým v prípade, ak sú štandardy správania komunikované v rámci fungujúcich rodinných, školských a susedských vzťahov, im zároveň pomáhajú vytvárať sociálny kapitál.

Rodinné prostredie je dôležitým zdrojom vplyvu na vývin adolescentov a ich behaviorálnych schopností. Rodiny sú považované za hlavného činiteľa v procese prevencie sociálnopatologických javov a zároveň za dôležité miesto vzniku sociálneho kapitálu, ktorý vplýva na bezproblémové správanie adolescentov a formuje sa vo vzťahu rodič-dieťa. Sociálny kapitál adolescent získava predovšetkým vtedy, ak mu je zo strany rodičov venovaný dostatočný čas a pozornosť a zároveň, ak sú tieto dobrá ochotne a rovnocenne delené medzi všetkých členov rodiny. Dôležitá je kvalita manželského vzťahu, ktorý je podstatným prvkom rodinného sociálneho kapitálu, ale aj predispozíciou pre recipročnú relacionalitu charakteristickú stabilnými a dôvernými putami rodinných príslušníkov.

Deti vychovávané len jedným rodičom majú v škole horšie výsledky, viac zdravotných a psychických problémov a častejšie sa dostávajú do stretu so zákonom. Neprítomnosť otca v rodine sa ukazuje ako jasný faktor podporujúci delikvenciu detí v rodine. Rodiny s mladými delikventmi sú označované ako chladné, s minimom rodičovského záujmu o deti. Takýchto rodičov deti označili ako pasívnych, odmietavých a nezainteresovaných na potrebách svojho potomstva.

Dobrým príkladom toho, ako môžu rodičia zvyšovať sociálny kapitál svojich detí, je zapojenie sa a aktívna účasť na živote školy, ktorú dieťa navštevuje, a to buď formálne alebo neformálne. Vzájomné očakávania o správaní sa adolescenta sú potom v takomto vzťahu výsledkom väzieb medzi pedagógmi, rodičmi a ich deťmi. Rodičia sú oveľa viac spokojnejší, ak vedia, že na ich dieťa dohliada iný rodič alebo učiteľ (supervízor), vďaka čomu sú adolescenti nepriamo nútení vyhýbať sa delikventnému správaniu. Rodičia v rámci týchto sociálnych sietí navyše nadväzujú spoluprácu aj s inými rodičmi, čím podporujú reciprocitu a dôveru, ktoré generujú sociálny kapitál jednak pre nich ako aj pre mladšiu generáciu. Učitelia zas, vďaka týmto sociálnym väzbám, získavajú o svojich žiakoch viac informácií ako keby neboli s rodičmi v kontakte. V prípade bezproblémového správania jednak pedagógom ako aj rodičom sa ponúka oveľa väčšia možnosť, aby adolescenta za jeho správania pochválili alebo odmenili.

Adolescenti môžu sociálny kapitál získavať aj mimo rodiny, a to investovaním a rozširovaním sociálnych vzťahov a nadväzovaním väzieb v školskom prostredí. Tak ako v prípade vzťahu rodiča k dieťaťu, ktorému venuje čas a pozornosť, aj väzby a zdieľané aktivity medzi spolužiakmi a dospelými sú rovnako dôležitým zdrojom ochrany adolescentov pred delikventnými tendenciami. Pripútanosť adolescenta ku škole kreuje situácie, v rámci ktorých sa študent cíti integrovaný medzi rovesníkov. Školské prostredie navyše poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, možnosť aj pre získavanie sociálneho kapitálu. Naopak, pre mnohých adolescentov predstavuje škola problém a prináša prekážky súvisiace s neplnením si školských povinností a štandardov týkajúcich sa správania. Takéto situácie vedú tínedžera k frustrácii, zníženej sebadôvere, k vylúčeniu z kolektívu a aj k agresívnemu správaniu.

Vhodným zdrojom ochrany pred agresívnym správaním sú kolektívne školské akcie a záujmové krúžky. Školské tímy, kluby a skupiny podporujú pocit vzájomnosti a motivujú študentov k pozitívnym cieľom.

Dospievajúcu mládež ovplyvňujú prejavy agresivity, s ktorými sa stretávajú aj na mieste, kde žijú, teda vo svojom susedstve. Na druhej strane, susedské sociálne siete, do ktorých patria obyvatelia blízkych blokov či rodinných domov, ale aj lokálne inštitúcie ako napríklad centrá voľného času či miestna cirkev, často zohrávajú dôležitú úlohu pri redukcii agresívneho správania adolescentov. Putnam prikladá susedskému prostrediu pre vznik a udržanie si sociálneho kapitálu veľký význam. Adolescenti, ktorí disponujú zdravými susedskými vzťahmi, sú nielen menej agresívni, ale sa v aj v menšej miere stávajú obeťami agresivity. V rámci susedských vzťahov má pri znižovaní pravdepodobnosti fyzických a psychických útokov zo strany agresívnych páchateľov svoj význam dohliadanie rodičov a rovesníkov na druhých adolescentov. Keď sa adolescenti cítia na mieste, kde bývajú bezpečne, majú väčšiu tendenciu zapájať sa aj do aktivít lokálnych organizácií a inštitúcií, čím potenciálne zvyšujú svoj sociálny kapitál, z ktorého majú benefity nielen oni samotní, ale aj ich rodičia.

Miestna cirkev ponúka adolescentom rôzne aktivity, ktoré im počas socializácie pomáhajú v sebareflexii a osobnostnom raste. Adolescenti, ktorí cítia, že náboženstvo je integrálnou časťou ich života, v ňom môžu nájsť zmysel vlastnej existencie, čo sa pretaví do spolupráce s inými. Tínedžeri, ktorí inklinujú k náboženstvu, sa vo väčšej miere snažia svoj život riadiť podľa morálnych hodnôt a tým redukujú delikventné či agresívne správanie.

Field tvrdí, že vďaka sociálnemu kapitálu je pre nás ľahšie dosahovať ciele, ktoré by sme sami nedokázali naplniť, alebo ak, potom za cenu oveľa väčšej námahy.

Ľudský kapitál a sociálny kapitál

Ľudský kapitál sa opotrebúva, preto je nevyhnutné realizovať investície do vzdelávania, zdravotného stavu a pracovných podmienok. Subjekty, ktoré tieto investície majú financovať, sú domácnosti, organizácie alebo štát. Nároky na zvyšovanie hodnoty a kvality ľudského kapitálu súvisia s technickým pokrokom.

Organizácie nie sú motivované investovať do všeobecného ľudského kapitálu formou vzdelávania, pretože existuje riziko odchodu pracovníka k inému zamestnávateľovi. Pre organizáciu má zmysel investovať do špecifického ľudského kapitálu, teda do zručností a znalostí, ktoré sú využiteľné iba v danej konkrétnej organizácii. Zamestnanci, ktorí získali špecifický ľudský kapitál, budú pre daný podnik užitočnejší ako kdekoľvek inde. Za nezmenených iných okolností bude preto u nich existovať aj vyššia tendencia zotrvať u momentálneho zamestnávateľa, zníži sa fluktuácia a dlhodobé zamestnanie spätne podporí rast produktivity ľudského kapitálu špecifického pre danú organizáciu. Investície do ľudského kapitálu prinášajú aj externé efekty, ak zvyšovaním schopností, zručností a vedomostí sa zvyšuje aj produktivita iných pracovníkov, organizácií a efektívnosť ekonomiky ako celku.

Vnímanie ľudského kapitálu manažérmi a intelektuálny kapitál

Existujú tri pohľady na vnímanie ľudského kapitálu manažérmi. Podľa jedného pohľadu sa ľudský kapitál dáva do úzkej súvislosti s ľudskými zdrojmi, podľa druhého sa ľudský kapitál považuje za nehmotné aktívum, pričom je súčasťou intelektuálneho kapitálu a celkovej trhovej hodnoty organizácie. Intelektuálny kapitál je zložený z ľudského, organizačného a sociálneho kapitálu. Pomocou vzťahového kapitálu sa šíria napríklad zámery naplňovania poslania organizácie, jej vzťah ku kľúčovým hodnotám, stratégia, spoločenské poslanie a pod.

Meranie a riadenie ľudského kapitálu a strategický prístup

Ľudský kapitál je vo vlastníctve samotných ľudí (zamestnancov) a oni sa rozhodujú investovať ho do podniku, keď ho využívajú vo svojej práci. Manažment ľudského kapitálu (HCM) využíva najcennejšie aktívum, teda ľudí, na zlepšenie podnikateľského výkonu a rast konkurenčnej výhody. Organizačná sila manažmentu ľudského kapitálu spočíva v rozvoji a aplikácii relevantných kvantitatívnych aj kvalitatívnych meraní, zhromaždení a interpretácii výsledkov a využití získaných informácií ako strategickej výhody.

Strategický prístup k HCM zdôrazňuje, že oblasť ľudského kapitálu je veľmi významný determinant budúceho úspechu každého podniku vzhľadom na to, že časom jeho hodnota rastie, a tak je potrebné pochopiť význam manažmentu ľudského kapitálu a pozerať sa na ľudí skôr ako na zdroj a nie iba ako na nákladovú položku.

Efektívnosť ľudského kapitálu a metódy merania hodnoty

Predpokladom zvyšovania výkonnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti organizácie je predovšetkým efektívne využívanie výrobných vstupov. Efektívnosť predstavuje kvalitatívne kritérium, ktoré v sebe zahŕňa také spôsoby využívania výrobných faktorov, ktoré porovnávajú vynaložené vstupy a dosiahnuté efekty. Hodnota ľudského kapitálu predstavuje až 36 % z celkových výnosov organizácie.

Wyat navrhol index ľudského kapitálu, ktorý identifikuje štyri základné skupiny činností v oblasti ľudských zdrojov a kapitálu, ktoré sa významnou mierou podieľajú na zvyšovaní trhovej hodnoty organizácie. Monitor ľudského kapitálu (Human Asset Worth - HAW) bol navrhnutý za účelom identifikovania hodnoty ľudí v organizácii.

Ukazovatele efektívnosti ľudského kapitálu

Podľa Bontisa a Fitz-enza je meranie efektívneho využívania HC realizované prostredníctvom 3 metrík, ktorými sú faktor príjmov, faktor nákladov a faktor zisku, ktoré predstavujú v ukazovateľoch efektívnosti hodnotu výstupu. Ukazovateľ ekonomická pridaná hodnota ľudského kapitálu (Human Economic Value Added - HEVA) vychádza z ukazovateľa výstupu, ktorým je ekonomická pridaná hodnota EVA. Trhová hodnota ľudského kapitálu (Human Capital Market Value - HCMV) vyjadruje vzťah medzi hodnotou podniku na trhu a jeho hodnotou vychádzajúcou z účtovníctva. V rámci daného ukazovateľa sú okrem HC zahrnuté aj rôzne formy intelektuálneho kapitálu.

Sociálny kapitál a sociálne podnikanie

Príspevok sa zameriava na vzťah sociálneho kapitálu a sociálneho podnikania. Opiera sa najmä o výsledky výskumu mobilizácie sociálneho kapitálu v európskych sociálnych podnikoch výskumnej siete EMES. Vychádza z rozlíšenia dvoch základných diskurzov: dobrovoľníckeho a inštitucionálneho a dvoch dimenzií sociálneho kapitálu: zväzujúceho a premosťujúceho (Putnam) a ich vzájomného vzťahu. Pozornosť je venovaná vplyvu foriem sociálneho kapitálu pri zakladaní sociálnych podnikov a potenciálu produkovania foriem sociálneho kapitálu podľa typov sociálnych podnikov.

tags: #sociálny #kapitál #putnam