ZŤP evidencia úrad práce: Podmienky a možnosti pre občanov so zdravotným postihnutím

Strata zamestnania a s tým spojené finančné ťažkosti môžu postihnúť každého. Štát sa snaží zmierniť dopady takýchto situácií prostredníctvom rôznych dávok a príspevkov, vrátane podpory v nezamestnanosti a peňažných príspevkov pre osoby s ŤZP. V súčasnej dobe, keď je miera nezamestnanosti vysoká, majú občania so zdravotným postihnutím obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce, pretože ich schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená. Preto existujú zákony, ktoré ich podporujú v zapojení sa do pracovného procesu, a to v čo najväčšej možnej miere. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o evidencii občanov so zdravotným postihnutím na úrade práce, podmienkach pre zaradenie do evidencie, povinnostiach zamestnávateľov a možnostiach finančnej podpory.

Evidencia občanov so zdravotným postihnutím na úrade práce

Úrad práce vedie osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Evidencia obsahuje údaje o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj údaje o právnom dôvode, na základe ktorého boli uznaní za občana so zdravotným postihnutím. Tieto údaje sú určené výhradne na účely začlenenia a zotrvania občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce a na štatistické účely.

Podmienky pre zaradenie do evidencie

Ak je občan uznaný za invalidného a jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať, chce pracovať a hľadá si vhodné zamestnanie, môže osobne požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pri podávaní písomnej žiadosti je potrebné predložiť:

• Platný občiansky preukaz,
• Fotokópiu potvrdenia o zamestnaní alebo dokladu o spôsobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu (ak spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o zamestnaní alebo ak sa potvrdenie o zamestnaní nevydáva),
• Fotokópiu dokladov o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a o nadobudnutých zručnostiach a oprávneniach,
• Doklad o invalidite (rozhodnutie alebo oznámenie zo Sociálnej poisťovne alebo posudok z útvaru sociálneho zabezpečenia).

Posudzovanie invalidity

Invaliditu občana posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska občana. Po posúdení zdravotného stavu občana vydá tzv. posudok. Mieru funkčnej poruchy na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudzuje posudkový lekár úradu práce, ktorý určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Prečítajte si tiež: Evidencia na úrade práce pri opatrovaní

Práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie

Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete. Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa ani do odpracovaných rokov.

Podpora v nezamestnanosti

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Výška a dĺžka podpory v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Dĺžka podpory je maximálne pol roka.

Prerušenie a dočerpanie podpory

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý, či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Zdravotné poistenie počas evidencie

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Prečítajte si tiež: Ako evidovať PN na Úrade Práce

Daňové priznanie a podpora v nezamestnanosti

Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Nespolupráca s úradom práce

Úrad práce vás nemôže vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie za akékoľvek pochybenie pri plnení vašich povinností. Vyškrtnutím sa trestá najmä tzv. nespolupráca s úradom.

Dopúšťate sa jej, ak:

• Odmietnete ponuku alebo nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov
• Odmietnete ponuku na účasť alebo samotnú účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce bez vážnych dôvodov. Za nespoluprácu s úradom sa však nepovažuje odmietnutie ponuky na účasť alebo samotnej účasti na aktivačnej činnosti formou menších služieb pre samosprávny kraj.
• Predčasne skončíte účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce pred dohodnutým termínom bez vážnych dôvodov, prípadne ak bez vážnych dôvodov neplníte podmienky účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce písomne dohodnuté s úradom či opatrenia určené v individuálnom akčnom pláne Úradu bez vážnych dôvodov
• Riadne nepreukážete aktívne hľadanie zamestnania. Aktívne hľadanie zamestnania sa podľa určenia úradu preukazuje osobne alebo elektronicky v ním stanovených termínoch. Realizuje sa napr. doložením žiadosti o prijatie do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, prípadne dokladom o preukázaní osobného hľadania zamestnania u zamestnávateľa. Ak úradu dokladáte žiadosť adresovanú potenciálnemu zamestnávateľovi, musí táto obsahovať buď dátum prevzatia a podpis osoby oprávnenej na jej prevzatie za zamestnávateľa alebo k nej treba doložiť poštový podací lístok príp. preukázať jej odoslanie elektronickou poštou.
• Bez vážnych dôvodov sa nedostavíte na úrad alebo na ním určené miesto. Úrad môže vyškrtnutím z evidencie sankcionovať vašu neprítomnosť potrebnú pre: preukázanie aktívneho hľadania zamestnania, realizáciu ponuky vhodného zamestnania či niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce.
• Nepredložíte doklady preukazujúce vážne dôvody ospravedlňujúce nespoluprácu s úradom, príp. doklad ohľadom starobného dôchodku či doklady pre posúdenie vašej zdravotnej spôsobilosti. Doklady treba predložiť v termíne určenom úradom alebo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny; nesankcionuje sa omeškanie, ktoré ste nespôsobili vy.
• Nedodržíte liečebný režim počas vašej dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“)
• Bez vážnych dôvodov si nesplníte voči úradu informačné povinnosti. Úradu musíte: písomne oznámiť každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to najneskôr do ôsmich kalendárnych dní; doložiť kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovný pomer, na základe ktorej si počas vedenia v evidencii v zákonom stanovených medziach privyrábate (bližšie: Ako si môžete v roku 2023 privyrobiť, ak ste v evidencii úradu práce?), a to najneskôr v deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.
• Bez vážnych dôvodov si nesplníte povinnosti súvisiace s aktivitami mimo územia SR. Ako uchádzač o zamestnanie máte právo hľadať prácu aj v inom členskom štáte EÚ. Pokiaľ váš však úrad iného štátu EÚ nezaradí do svojej evidencie služieb zamestnanosti, musíte si opätovne začať plniť povinnosti súvisiace s aktívnym vyhľadávaním práce a jeho preukazovaním (vrátane povinnosti byť k dispozícii úradu práce do troch pracovných dní) plniť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa vášho odchodu do členského štátu EÚ. Ak vás úrad iného štátu EÚ do svojej evidencie služieb zamestnanosti zaradil, mali by ste byť za účelom plnenia niektorých povinností úradu práce v SR k dispozícii najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa, kedy ste prestali byť k dispozícii príslušnému úradu členského štátu EÚ, ale najneskôr pred uplynutím šiestich mesiacov odo dňa vášho odchodu do iného štátu EÚ. Povinnosť preukazovania aktívneho hľadania práce a nutnosť byť úradu k dispozícii sa vás netýka počas zaradenia do projektov a programov mimo územia SR. Do troch pracovných dní od návratu do SR sa ale musíte osobne hlásiť na úrade.
• Nepredložili ste so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj kópiu dohody, na základe ktorej si privyrábate. Pokiaľ pracujete na dohodu v rozsahu povolenom aj uchádzačom o zamestnanie a máte ju uzatvorenú už v dobe podania žiadosti o zaradenie do evidencie úradu práce, musíte k žiadosti priložiť jej kópiu. Pokiaľ tak neurobíte a úrad jej uzatvorenie dodatočne zistí, ide o dôvod pre vyradenie z evidencie.

Vážne dôvody ospravedlňujúce nespoluprácu s úradom

Úrad práce niektoré vymenované prípady nespolupráce nepotrestá vyradením z evidencie, pokiaľ sú za nimi vážne dôvody.

Týmito sa rozumejú nasledujúce skutočnosti:

Prečítajte si tiež: Evidencia na úrade práce po rodičovskej

1. Miesto výkonu a povaha zamestnania manžela alebo miesto výkonu a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia či školy. Vyššie uvedený dôvod ako jediný ospravedlňuje nespoluprácu s úradom len obmedzene. Vzťahuje sa na odmietnutie vhodného zamestnania či účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce, nemožno ho však použiť napríklad na odpustenie povinností súvisiacich s preukázaním aktívneho hľadania zamestnania.
2. Váš (nepriaznivý) zdravotný stav zistený v rámci lekárskej posudkovej činnosti vykonanej za účelom posúdenia možnosti výkonu pracovných či zárobkových aktivít či posúdenia schopnosti plnenia povinností voči úradu práce
3. Vaša dočasná PN. Začiatok a skončenie PN sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej PN do troch pracovných dní odo dňa jeho vystavenia a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN; skončenie dočasnej PN preukazujete osobne.
4. Zdravotný stav vašich blízkych osôb, ktorý si podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje vašu osobnú starostlivosť, ošetrovanie či sprevádzanie. Vyjadrenie lekára či rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí starostlivosti alebo ošetrovania musíte úradu predložiť do troch pracovných dní odo dňa jeho vystavenia. Vyjadrenie či rozhodnutie týkajúce sa skončenia starostlivosti či ošetrovania musíte predložiť nasledujúci pracovný deň po ich skončení.

Osobná asistencia a evidencia na úrade práce

Uchádzač/ka o zamestnanie evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny môžu vykonávať osobnú asistenciu, ak ich mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny. Občan v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie potvrdzuje, či vykonáva/nevykonáva osobnú asistenciu. Ak v čase, kedy žiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, osobnú asistenciu vykonáva, uvedie v žiadosti o zaradenie dátum začiatku vykonávania asistencie. Osoba, ktorá je zaradená v evidencii, môže poberať dávku v nezamestnanosti a zároveň aj vykonávať osobnú asistenciu, príjem z asistencie však nemôže byť vyšší ako 234,42 € mesačne. Počas evidencie je potrebné do ôsmich kalendárnych dní preukázať úradu rozhodné skutočnosti pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, t. j. Ak výška odmeny prekročí stanovenú sumu, úrad uchádzača/ku o zamestnanie vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledovne. Uchádzač/ka o zamestnanie dňa 5.10.2022 predloží úradu potvrdenie o vyplatenej odmene za mesiac september vo výške 350 Eur. Úrad uchádzača o zamestnanie vyradí z evidencie spätne k dátumu 31.8.2022. Občan prestane byť uchádzačom o zamestnanie od 1.9.2022.

Povinnosti zamestnávateľa voči občanom so zdravotným postihnutím

Legislatívny rámec zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím ustanovujú viaceré zákony, najmä zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“). Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať ich zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím.

Základné povinnosti zamestnávateľa

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definujú § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať ľudí s hendikepom, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zákazka je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 ods. 1 ustanovuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri invalidite. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti.

Znížená sadzba poistného

Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ".

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.

Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rozličné zľavy a príspevky. Potrebujú však k tomu preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok naň má osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo rozhodnutie o preukaze.

Ako získať preukaz ZŤP (resp. ŤZP)?

Pri rozhodovaní o preukaze sa žiadosti podávajú na oddelení posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Podkladom k rozhodnutiu je lekársky posudok.

#

tags: #ztp #evidencia #úrad #práce #podmienky