Práca na Dohodu a Podmienky pre Osoby so Zdravotným Postihnutím (ZŤP) na Slovensku

Úvod

Práca na dohodu predstavuje flexibilnú formu zamestnania, ktorá je prístupná aj pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP). Tento článok sa zameriava na špecifiká práce na dohodu pre osoby so ZŤP na Slovensku, vrátane typov dohôd, odvodov, príspevkov a aktuálnych pracovných ponúk. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o možnostiach a podmienkach zamestnávania osôb so ZŤP na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Právny Rámec a Medzinárodné Sociálne Právo

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Typy Dohôd o Práci Vykonávanej Mimo Pracovného Pomeru

Slovenská legislatíva rozlišuje niekoľko typov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Medzi najčastejšie patria:

• Dohoda o vykonaní práce: Využíva sa na jednorazové úlohy alebo projekty.
• Dohoda o pracovnej činnosti: Je určená na pravidelnejšiu pracovnú činnosť. Dôležité je dodržanie výnimočnosti, tzn. že nie je určená na nahrádzanie pracovného pomeru uzatvoreného pracovnou zmluvou.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov: Určená pre študentov stredných a vysokých škôl.

Výber vhodnej dohody závisí od charakteru práce, frekvencie jej vykonávania a štatútu zamestnanca (napr. študent, dôchodca, ZŤP).

Zákonník práce stanovuje, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) sa uzatvárajú výnimočne na plnenie úloh alebo zabezpečenie potrieb zamestnávateľa. Závislá práca by mala byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu, ak to Zákonník práce umožňuje. Príjem z dohody by mal mať povahu nepravidelného príjmu, ale závisí to od obsahu dohody. Označenie právneho vzťahu nie je rozhodujúce, dôležitý je jeho obsah. Podľa toho nemožno vylúčiť, aby bola „dohoda“ prekvalifikovaná na „pracovný pomer“, čo podľa nášho názoru by malo nastať vždy, ak nie sú splnené podmienky výnimočnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu

Zamestnávanie osôb so ZŤP na dohodu o pracovnej činnosti

Osoba so zdravotným postihnutím nie je vylúčená z trhu práce a môže byť zamestnaná aj na základe dohody o pracovnej činnosti. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa vylučuje z úvahy, pretože je určená len pre žiakov stredných škôl a študentov denného štúdia na vysokých školách do 26 rokov. Článok sa zameriava na prípady, kedy je osoba so ZŤP súčasne poberateľom invalidného dôchodku, čo má vplyv na odvodové povinnosti.

Odvody pri Práci na Dohodu

Pri práci na dohodu vzniká povinnosť platiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktorá sa vzťahuje na zamestnávateľa aj zamestnanca. Výška odvodov závisí od typu dohody, výšky príjmu a statusu zamestnanca (napr. študent, dôchodca, osoba bez zdravotného postihnutia). V niektorých prípadoch môže práca na dohodu priniesť nižšie odvodové zaťaženie. Ak sa odmena vypláca jednorazovo, resp. nepravidelný príjem, ovplyvňuje to výšku odvodov.

V prípade uzavretia dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti vzniká povinnosť platiť poistné na nasledovné poistenie:

• Zamestnanec: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné).
• Zamestnávateľ: dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistné do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie a garančné poistenie.

Ak pôjde o zamestnanca v dôchodkovom veku (s priznaným starobným alebo predčasným starobným dôchodkom) odpadá u zamestnanca i zamestnávateľa povinnosť platiť invalidné poistenie.

Sociálne poistenie

Podľa Zákona o sociálnom poistení, osoba, ktorá má dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a je poberateľom invalidného dôchodku, sa považuje za zamestnanca na účely nemocenského a dôchodkového poistenia. Zamestnávateľ však nie je povinný platiť za takúto osobu príspevky na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu pri predčasnom dôchodku

Poistenie v nezamestnanosti: Osoby s invalidným dôchodkom z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo osoby s invalidným dôchodkom, ktoré dosiahli dôchodkový vek, nie sú povinne poistené v nezamestnanosti. Povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti zaniká priznaním invalidného dôchodku.

Dôchodkové poistenie: Osoba s dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti, ktorá má nárok na pravidelný mesačný príjem a je poberateľom invalidného dôchodku, je zamestnancom na účely dôchodkového poistenia.

Úrazové a garančné poistenie: Na účely úrazového a garančného poistenia sa osoba pracujúca na dohodu považuje za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný platiť úrazové a garančné poistenie za zamestnanca.

Zdravotné poistenie

Podľa Zákona o zdravotnom poistení, príjem z dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti poberateľa invalidného dôchodku nepodlieha zdravotnému poisteniu. Pri tejto kategórii zamestnancov nie je rozhodujúce, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Odvody pre dôchodcov pracujúcich na dohodu

Dôchodcovia majú pri práci na dohodu určité výhody, napr. možnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky.

Prečítajte si tiež: Možnosti práce Trebišov (dohoda)

Platí u dôchodcov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. ** Platí u dôchodcov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku.

Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. V prípade, ak je prekročená hraničná suma 200 eur, platí zamestnanec poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a sumou 200 eur. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.

Odvody pre študentov pracujúcich na dohodu

Študenti majú pri práci na dohodu tiež určité úľavy na odvodoch.

Platí u študentov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. *Platí u študentov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne.

Odvodová odpočítateľná položka

Odvodová odpočítateľná položka (OOP) znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov a umožní získať vyššiu čistú mzdu. Odvodová odpočítateľná položka je 50 % z 1 430 eur, čo je priemerná mzda za rok 2023. OOP platí u dôchodcov a študentov, ktorí si ju uplatnia.

Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.

Dohodár si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody. Starobného dôchodku je dôchodca povinný platiť zdravotné odvody (tzn.

Povinnosti Zamestnávateľa a Zamestnanca

Zamestnávateľ má pri zamestnávaní na dohodu niekoľko povinností voči Sociálnej a zdravotným poisťovniam. Musí prihlásiť zamestnanca na tlačive „Registračný list FO“ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Taktiež je povinný prihlásiť zamestnanca na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov. V prípade, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, je zamestnávateľ povinný na tlačive „Registračný list FO“ zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Poistné je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Pri dohodách s nepravidelným príjmom do 8.

Špecifické Pravidlá pre Zamestnávanie Osôb so ZŤP

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má osobitné pravidlá, ktoré upravujú ich pracovné podmienky a zamedzujú diskriminácii. Zamestnávatelia sú povinní vytvárať vhodné pracovné podmienky, zabezpečiť potrebnú kvalifikáciu a starať sa o jej zvyšovanie.

Zákonník práce človeka so zdravotným postihnutím chráni na trhu práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Ochrana Zamestnancov so ZŤP pri Skončení Pracovného Pomeru

Pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím platia všeobecné pravidlá, ale zamestnávateľ je viac limitovaný. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a zamestnávateľ potrebuje predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Príspevky pre Zamestnávateľov Zamestnávajúcich Osoby so ZŤP

Štát poskytuje príspevky zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky sú upravené v Zákone o službách zamestnanosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje príspevky na:

• úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov
• úhradu nákladov na pracovného asistenta
• podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
• vzdelávanie zamestnancov

Zamestnávatelia sú povinní viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a poskytovať údaje z tejto evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Firmy s viac ako 20 zamestnancami majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov.

Spoločnosť zaplatí menej na odvodoch, môže získať príspevky od štátu. Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti. Požiadať sa dá o viaceré druhy príspevkov, ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov. Ide napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Kedysi mal nárok na príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska každý zamestnávateľ, ktorý splnil podmienky zákona. Podmienkou je, že ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o jeho poskytnutie je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov. Zamestnávateľ ho dostane do 30 kalendárnych dní od predloženia dokladov. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Firma môže dostať príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.

Príspevok na činnosť pracovného asistenta pre ZŤP

Úrad poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vyplýva potreba pracovného asistenta. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda, t. od 1. 1.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 1.9.2025 môže zamestnávateľ podať žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výlučne elektronicky prostredníctvom formulára zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, môže podať žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta pre samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj elektronicky prostredníctvom formulára zverejneného na Ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk.

Nárok na poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta vzniká po naplnení všetkých zákonných náležitostí podľa zákona o službách zamestnanosti, vrátane podania žiadosti o poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta (Rozsudok NS SR č. k. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predloženej žiadosti o poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta vyhovie, uzatvorí so žiadateľom dohodu o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta (ďalej len „dohoda“), od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta. Bez uzatvorenia dohody nie je možné príspevok na činnosť pracovného asistenta poskytnúť. V dohode sú detailne špecifikované práva a povinnosti žiadateľa a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta. Dohoda sa uzatvára maximálne na obdobie jedného kalendárneho roka.

Aktuálne Pracovné Ponuky pre ZŤP

Na Slovensku existuje množstvo pracovných ponúk vhodných pre osoby so zdravotným postihnutím. Medzi aktuálne ponuky patria:

• Pracovník separácie aj pre ZŤP a dlhodobo chorých!
• Dispečer - Vzdialený dohľad - Práca vhodná pre ZŤP - Bratislava 46Mark2 Corporation Slovakia s. r. Mark2 Corporation Slovakia s. r.
• Obchodný zástupca na predaj zdvíhacích zariadení pre hendikepovaných v malej rodinnej firme 12ARES, spol. Košický kraj (Práca vyžaduje cestovanie)04001Košický krajSK1200 EURtelesným postihnutím.
• Manipulačný pracovník - dokladač tovaru v Bratislave - Podunajské Biskupice - doba určitá - 15 h/týž.
• Poskytovanie opatrovateľských úkonov. Opatrovateľ v zariadení pre seniorov a osoby ZŤP.
• Udržuj s nami železničnú dopravu v chode! Pridaj sa k nám ako Rušňovodič - traťový strojník a zarábaj až 1500 €!
• Udržiavaj železnicu v pohybe ako Návestný majster - Košice, staň sa súčasťou tímu a zarábaj až 1570 € mesačne! Spoločnosť Servis JK s. r.

tags: #ztp #práca #na #dohodu #podmienky