Zverenie dieťaťa do moci iného: príklady a právne aspekty

Článok sa zaoberá komplexnou problematikou zverenia dieťaťa do moci iného, a to z pohľadu slovenského práva. Analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky, od úpravy styku rodičov s deťmi cez inštitút náhradného materstva až po rozhodovaciu činnosť súdov v prípadoch, keď je záujem dieťaťa v rozpore so záujmami rodičov.

Úprava styku rodiča s dieťaťom

Úprava styku rodiča s dieťaťom je kľúčovou oblasťou rodinného práva, ktorá sa dotýka mnohých rozvedených alebo odlúčených rodičov a ich detí. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo možnosť udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je to v jeho najlepšom záujme.

Súdne rozhodnutie vs. dohoda rodičov

Úprava styku rodiča s dieťaťom sa realizuje jedine v prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť. Súd rozhoduje o úprave styku jednak v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov, ktorí neboli manželia, a jednak v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je tiež takáto úprava obligatórne spojená. Ak sa rodičia dohodnú, majú dve možnosti: buď styk ponechajú na tejto dohode, alebo dohodu dajú schváliť súdom. Styk upravený súdnym rozhodnutím má výhodu v tom, že je vykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať, môže byť za to súdom sankcionovaný v konaní o výkone rozhodnutia. Na druhej strane, styk upravený rodičovskou dohodou, ktorú súd nepoňal do súdneho rozhodnutia, je nevykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať, nemôže byť za to súdom sankcionovaný, pretože absentuje exekučný titul, súdne rozhodnutie.

Rozsah styku a kritériá súdu

Rozsah styku sa určuje podľa viacerých kritérií. Ak zoberieme tradičný model rodiny, tak mu bude zodpovedať aj tradičný model úpravy styku ako ho určuje súd. V tradičnej rodine jeden rodič, spravidla matka, je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke celé tri roky, čo v útlom veku dieťaťa predurčuje aj tzv. separačnú úzkosť dieťaťa od tohto rodiča. Otec zabezpečuje finančne rodinu a veľa času trávi v práci. Styk otca sa potom upravuje pri kojencovi na kratší čas niekoľkých hodín za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti, záleží od intenzity kojenia. Pri malých deťoch so separačnou úzkosťou je dôležitý nie tak rozsah, ale častá intenzita styku, niekoľkokrát do týždňa. Pri deťoch, u ktorých separačná úzkosť odznieva, treba styk postupne rozširovať, najprv na celý deň s denným prespaním, potom pridať jednu noc, dve noci, plus prázdniny. Pri starších deťoch je častá intenzita styku skôr handicapom, dieťa má vlastné záujmy a život a časté striedanie starostlivosti rodičov berie skôr negatívne. Pri starších deťoch teda platí opak ako pri malých, t.j. dôležitý je väčší rozsah styku a nie intenzita. Intenzitu pri starších deťoch je komfortnejšie nahradiť telefónom alebo elektronickou komunikáciou s dieťaťom. Pri starších deťoch bude tradičným modelom styku napr. každý druhý víkend od piatka do nedele. V súčasnosti tradičný model rodiny ustupuje modelom netradičným, preto je obzvlášť dôležité pre súd podrobne zistiť skutočný stereotyp starostlivosti rodičov o dieťa. Bežne sa stretávame s modelom, kedy sú tradičné úlohy v rodine vymenené, otec sa stará o deti, matka viac zarába a teda zabezpečuje finančne rodinu. Alebo model, kedy sú úlohy rovnomerne rozdelené medzi oboch rodičov, pretože im to práca a životný štandard umožňujú. V takýchto „netradičných“ modeloch treba uvažovať o striedavej starostlivosti alebo minimálne o tzv. rozšírenom styku. Rozšírený styk znamená, že rozsah styku rodiča s dieťaťom zasahuje do pracovného týždňa. Napríklad každý druhý týždeň od stredy / štvrtka po škole do nedele večera / pondelka rána.

Záujem dieťaťa a rodinný stereotyp

Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím nie sú zákonom nijako striktne určené. Zákon o rodine uvádza len povinnosť súdu styk upraviť ak sa rodičia nedohodnú. Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje aj kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom. Pri tradičných modeloch rodiny, kde sa viac stará jeden rodič, je bežné, že dieťa trpí tzv. separačnou úzkosťou od tohto rodiča. Pri netradičných tomu tak nie je. Separačná úzkosť znamená, že dieťa pociťuje stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča na ktorého je naviazané. V súdnych konaniach o úprave styku sa tento pojem často zneužíva rodičom ako zbraň na obmedzenie styku druhého rodiča. Rodič bude tvrdiť, že dieťa nemôže ísť k druhému rodičovi na dlhší čas lebo bude trpieť. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.

Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť

Návrh na úpravu styku

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. úpravy styku rodiča s dieťaťom. V návrhu odporúčame uviesť navrhovaný rozsah bežného styku ako aj prázdninového styku. Bežný styk bude ten, ktorý sa realizuje v bežnom týždni, napr. každý druhý víkend. Prázdninový styk bude ten, ktorý sa bude realizovať počas zákonom určených prázdnin. Pôjde najmä o jarné, letné, jesenné, veľkonočné a vianočné prázdniny. Ich trvanie a dĺžku určuje vyhláška Ministerstva školstva ktorú nájdete na internete. Návrh podrobne odôvodnite, t.j. rodný lit mal. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o úprave styku je tzv. nesporovým konaním. Súd nie je viazaný návrhmi rodičov, a teda v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť aj iným spôsobom, ako to navrhujú rodičia. Ak už predtým rozhodoval o úprave styku tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia, t.j. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom USPVAR.

Praktické aspekty úpravy styku

Úprava styku v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom ktorým by sa mali rodičia riadiť je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa realizuje spravidla v mieste bydliska dieťaťa, t.j. bydliska rodiča ktoré má dieťa zverené do starostlivosti. Je tomu tak preto, že styk je právom rodiča nie povinnosťou, takže po dieťa rodič môže no nemusí prísť. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Komunikácia rodičov v súvislosti s úpravou styku nie je v zásade povinnosťou, keďže základné pravidlá, t.j. rozsah styku je určený súdom. Je na úvahe rodiča, či druhému rodičovi povie kde bude styk realizovať a čo bude s dieťaťom robiť. Súhlas rodiča s dovolenkou, t.j. s krátkodobým vycestovaním dieťaťa s druhým rodičom do cudziny počas súdom určeného styku nie je potrebný. Je výlučne na rodičovi, ktorý realizuje styk kde a ako bude styk realizovať. Súhlas s vycestovaním na dovolenku netreba zamieňať s dlhodobým alebo trvalým vysťahovaním dieťaťa, kedy sa samozrejme vždy vyžaduje súhlas oboch rodičov alebo súdu. Náhradný termín styku nie je povinnosťou pokiaľ nie je táto povinnosť výslovne upravená v súdnom rozhodnutí. Preto ak je dieťa choré, alebo existuje iná vážna prekážka v realizácii styku vždy navrhnite alebo žiadajte náhradný termín styku. K chorobe dieťaťa ako dôvodu odmietnutia styku dodám, že ospravedlniteľným dôvodom môže byť len vtedy, ak dieťa nie je podľa odporúčania ošetrujúceho lekára schopné prevozu do druhej domácnosti. Inak platí, že liečiť sa môže aj u druhého rodiča. Akýkoľvek iný výklad by znamenal jednoduchý spôsob v bráneniu v styku.

Obmedzenie alebo zákaz styku

Zákazom styku bude také rozhodnutie ktorým je zakázaný akýkoľvek osobný alebo iný kontakt rodiča s mal. V oboch prípadoch zákon o rodine vyžaduje splnenie podmienky podľa ktorej obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme dieťaťa. Pôjde o výnimočné prípady, ktoré musia byť dostatočne preukázané pretože jedna istota je pri takomto rozhodnutí vždy a to, že obmedzenie alebo zákaz bude viesť k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s rodičom a teda k ujme dieťaťa. Súd musí k takýmto návrhom na súdoch pristupovať obzvlášť prísne pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča, ktorý sleduje cieľ vymazania druhého rodiča zo života dieťaťa. Ide však o slepú pomstu, pretože vždy takéto konanie výrazným spôsobom poškodí dieťa v rôznych „vedľajších“ formách.

Styk dieťaťa s blízkymi osobami

Osobitnou formou úpravy styku súdnym rozhodnutím je úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, t.j. inými osobami ako sú rodičia. Vzhľadom na pomerne výrazný zásah do rodičovských práv rodiča pôjde spravidla o obmedzený okruh blízkych osôb. Pomery v rodine sa posudzujú v širšom zmysle najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či blízka osoba nemôže styk s dieťaťom realizovať prostredníctvom samotného rodiča. Rozsah styku blízkej osoby súd určuje nielen podľa kvality vzťahov blízkej osoby s dieťaťom ale do výraznej miery rozhoduje aj tradičné ponímanie úlohy blízkej osoby v živote dieťaťa súdom. Súd neupraví styk babke rovnako ako rodičovi. V porovnaní s rodičom pôjde o užšiu úpravu. Napríklad raz za mesiac na pár hodín a pod. Iný prístup sa bude vyžadovať pri úprave styku súrodencov, ktorí spolu nežijú. Zastúpenie advokátom v konaní o úpravu styku nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou.

Náhradné materstvo: etické a právne dilemy

Náhradné materstvo je inštitút, ktorý vyvoláva intenzívne diskusie a protichodné názory. Na jednej strane stojí túžba neplodných párov po dieťati, na druhej strane obavy z komercializácie ľudského tela a zneužívania žien.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti

Definícia a právny základ

Právnym základom surogačného materstva je zmluva medzi dvoma subjektmi. Na strane jednej je to žiadateľský, respektíve objednávateľský pár a na strane druhej cudzia žena. Žena - rodička sa zaväzuje, že podstúpi lekársky zákrok, na základe ktorého sa stane tehotnou, ďalej, že dieťa donosí a porodí a po pôrode ho odovzdá objednávateľom. Druhou stranou je subjekt, ktorým je spravidla manželský pár a tento bude v závislosti od dohody povinný poskytnúť náhradu finančných nákladov súvisiacich s tehotenstvom, prípadne aj odmenu.

Surogačné materstvo na Slovensku

V Slovenskej republike nie je surogačné materstvo priamo regulované. Zákon o rodine nepripúšťa možnosť, aby sa náhradná matka vzdala svojho materstva v prospech iných osôb pred narodením dieťaťa. Zakazuje to konkrétne ustanovenie, podľa ktorého dohody a zmluvy neuznávajúce rodičku dieťaťa ako jeho matku sú neplatné. Podľa platnej legislatívy je teda matkou dieťaťa vždy žena, ktorá ho porodila, bez ohľadu na genetické príbuzenské vzťahy. V slovenskom právnom poriadku platí zásada, že materstvo sa zakladá pôrodom, nie okolnosťou, od ktorej ženy pochádza vajíčko alebo uznaním materstva jednostranným prejavom vôle matky.

Trestnoprávne aspekty

Trestný zákon obsahuje ustanovenia o obchodovaní s ľuďmi a zneužívaní žien, čo môže mať mať priamy dopad na náhradné materstvo aj v trestnej rovine, ak by boli naplnené skutkové podstaty konkrétnych trestných činov. Napríklad trestný čin obchodovanie s ľuďmi naplní okrem iného osoba, ktorá použitím formy prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod dosiahne súhlas osoby (napríklad matky), na ktorú je iná osoba odkázaná (dieťa), na odovzdanie inej osoby (dieťaťa).

Argumenty pre a proti

Zástancovia surogátneho materstva tvrdia, že ide o legitímnu formu asistovanej reprodukcie, ktorá môže pomôcť párom, ktoré nemôžu mať deti z biologických dôvodov. Poukazujú na tento spôsob získania dieťaťa ako na riešenie pre páry, ktoré trpia neplodnosťou, a surogátne materstvo je jediný spôsob ako mať biologické dieťa. Kritici tejto metódy argumentujú, že náhradné materstvo môže viesť k zneužívaniu žien, najmä v ekonomicky zraniteľných situáciách, kde môžu byť ženy tlačené do surogátstva pre finančnú núdzu. V mnohých krajinách je surogátne materstvo buď zakázané alebo prísne regulované, pričom sa kladie dôraz práve na ochranu pred komerčným zneužívaním a zabezpečenie etických štandardov.

Medzinárodný kontext

Právne rámce krajín sa líšia a často sú zdrojom diskusií o právach a povinnostiach všetkých zúčastnených strán. Tieto otázky zahŕňajú kompenzáciu náhradnej matky, rodičovské práva a povinnosti a ochranu práv dieťaťa. Jednou z najväčších etických obáv je komercializácia ľudského tela a reprodukcie. Kritici tvrdia, že surogátne materstvo redukuje tehotenstvo na komoditu a náhradné matky na "nosiče" detí. Zraniteľné ženy, najmä v rozvojových krajinách, často prijímajú túto úlohu kvôli finančnej núdzi.

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov

Riziká a komplikácie

Tehotenstvo a pôrod nesú so sebou značné zdravotné riziká, vrátane komplikácií ako preeklampsia, gestačný diabetes alebo pôrodné komplikácie. Existujú aj riziká pre dieťa, ktoré sa narodí prostredníctvom surogátneho materstva. Môže čeliť psychologickým problémom spojeným s tým, že bolo nosené náhradnou matkou, čo môže ovplyvniť jeho identitu a vzťahy. Po narodení dieťaťa môže náhradná matka pociťovať stratu, smútok alebo depresiu, najmä ak si vytvorila silné emocionálne puto s dieťaťom počas tehotenstva, čo je bežný sprievodný jav.

Rozhodnutia ESĽP

ESĽP opakovane zdôraznil, že pri rozhodovaní o prípadoch surogačného materstva musia byť najlepšie záujmy dieťaťa vždy na prvom mieste. Články týchto dohovorov stanovujú práva detí, ako právo poznať svojich rodičov a byť nimi opatrované, pokiaľ je to možné. Deti zároveň nesmú byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, s výnimkou prípadov, keď je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Rozhodovacia činnosť súdov a záujem dieťaťa

V prípadoch, keď sa záujmy rodičov a dieťaťa rozchádzajú, je úlohou súdu zabezpečiť ochranu záujmov dieťaťa. Súd musí zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu a rozhodnúť tak, aby bolo zabezpečené blaho a zdravý vývoj dieťaťa.

Princíp rovnosti a spravodlivý proces

Princíp rovnosti účastníkov konania predstavuje kľúčovú zásadu spravodlivého procesu. Z tejto zásady tento súd vyvodzuje, že každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť, vrátane dôkazov, za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej protistrana. Ústavný súd uvádza, že princíp rovnosti účastníkov konania pôsobí aj vo vzťahu k rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia ako dielčej časti súdneho konania, a to predovšetkým s ohľadom na možnosť uloženia povinnosti, ktorá sa môže významným spôsobom dotknúť právneho postavenia žalovaného subjektu .

Odôvodnenie rozhodnutia a transparentnosť

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným za základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť svojvôľu. Ak v rozhodnutí chýba riadne odôvodnenie, je tým založená nielen jeho nepreskúmateľnosť, ale spravidla tiež protiústavnosť.

Predbežné opatrenia a ochrana práv

S ohľadom na povahu predbežného opatrenia tiež nemožno stanoviť také prostriedky ochrany ako v prípade rozsudkov alebo závažných uznesenie, lebo účelom je tu predovšetkým čo najrýchlejšia dočasná úprava strán sporu. To neznamená, že na vydanie [predbežných] opatrení nie sú kladené požiadavky, ktoré plynú z ústavného práva na súdnu ochranu. Tieto požiadavky je však nutné brať vo vzťahu k vyššie uvedenej povahe takého rozhodnutia.

Ochrana rodinného života a biologické puto

Pri výklade ustanovenia článku 10 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd a ustanovenia článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, teda ochranu rodinného života, resp. rešpektu k rodinnému životu, Ústavný súd zdôraznil, že základom rodinných väzieb je tradične práve biologické puto pokrvného príbuzenstva medzi členmi rodiny, akokoľvek tradičné poňatie rodiny prešlo v uplynulej dobe vývojom. Základným prvkom rodinného života je naďalej spolužitie rodičov a detí.

Zásah do základných ľudských práv

Rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Za také možno považovať vystavenie detí násiliu alebo zlému zaobchádzaniu, sexuálnemu zneužívaniu alebo "aspoň" nedostatok citového zázemia, znepokojujúci zdravotný stav alebo psychickú nerovnováhu u rodičov, prípadne nevyhovujúce životné podmienky alebo materiálny nedostatok v spojení s ďalšími okolnosťami.

Pozitívne záväzky orgánov verejnej moci

Orgány verejnej moci majú aj pozitívne záväzky, ktoré sú tesne spjaté s účinným "rešpektovaním" rodinného života. Už v momente rozhodnutia o tomto výchovnom opatrení (predbežné zverenie maloletých do starostlivosť babičky, resp. predbežná ústavná výchova) však musela byť zrejmá jeho krátkodobosť a nutnosť konania, ktorým by bola upravená starostlivosť o neplnoletú dlhodobo. Toto následné konanie však nemohlo byť motivované nutnosťou obmedziť rodičovské práva za každú cenu, ale práve len s ohľadom na zistenie skutkového stavu, resp. na jeho vývoj.

Právo dieťaťa na vypočutie

Pre dieťa je právo na vypočutie dôležité v tom, že mu dáva pocítiť, že nie je objektom a pasívnym pozorovateľom udalostí, ale že je dôležitým subjektom práva a aj účastníkom konania. V každom prípade vytrhnutie dieťaťa z existujúceho rodinného prostredia predstavuje nielen zásah do súkromného a rodinného života, ale do istej miery aj zásah do osobnej slobody. To rozhodne v situácii, keď dieťa so svojím odňatím z rodinného prostredia nesúhlasí a je ľahostajné, do akej miery je toto rodinné prostredie prospešné záujmom dieťaťa, ktoré má štát povinnosť uprednostňovať. V každom prípade je ale dieťa vytrhávané z prostredia, v ktorom je zvyknuté žiť a prejavovať sa a je možné predpokladať, že v ňom bude mať záujem žiť a rozvíjať sa aj naďalej. Podstatné je, že v prípade zásahu do osobnej slobody existuje všeobecné základné právo byť vypočutý pred súdom, ktorý o obmedzení slobody rozhoduje, a to kedykoľvek sa tak deje.

tags: #zverenie #dieťaťa #do #moci #iného #príklady