
Príspevok prináša komplexný prehľad podmienok a legislatívnych zmien týkajúcich sa zverenia dieťaťa do starostlivosti biologických rodičov, s dôrazom na zmeny, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2023. Analyzuje dopad týchto zmien na civilné mimosporové konania týkajúce sa maloletých a rodinné právo.
Zákonom č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dochádza k viacerým významným zmenám v oblasti hmotného, ale aj procesného rodinného práva. Legislatívne úpravy zavedené novelou sa dotýkajú v procesnom práve napríklad významných koncepčných zmien tzv. rodinného súdnictva, odstránenia aplikačných problémov v mimosporovom procese, návratových konaní, miestnej príslušnosti v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb, vynímania detí z biologických rodín, neodkladných opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého či výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. V hmotnom rodinnom práve došlo k ukotveniu novej formy tzv. spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Nosnou zmenou zákona č. 338/2022 Z. z. je novela Civilného mimosporového poriadku. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo jedného poručenského sudcu, a to až do dosiahnutia jeho plnoletosti. Takto určená právomoc sudcu sa vzťahuje na všetky typy konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, keď sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu.
Nové ustanovenie § 6a CMP upravuje, že návrh na začatie konania týkajúci sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľuje sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa tohto maloletého. Znenie vládneho návrhu doručené Národnej rade SR neobsahovalo bližšie pravidlo o súrodeneckej väzbe na rodiča. V druhom čítaní sa do návrhu vložila podmienka uplatnenia tohto pravidla tak, že súrodenci musia mať spoločných oboch rodičov ako maloletý.
Prechodné ustanovenia upravujú situáciu, ak k 1. januáru 2023 prebieha na súde konanie. V tomto prípade platí, že ak konanie podľa § 6a ods. 1 CMP prebieha ku dňu účinnosti novely, ďalšie návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov sa prideľujú sudcovi, ktorý je k 1. januáru 2023 zákonným sudcom v tomto konaní. Ak na miestne príslušnom súde nemožno postupovať podľa § 6a CMP, návrh na začatie konania sa prideľuje náhodným výberom. Vylúčené z pravidiel prideľovania zákonného sudcu sú konania o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 (tzv. 24-hodinové neodkladné opatrenie) a § 368 CMP (tzv. neodkladné opatrenie).
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
Novela Civilného mimosporového poriadku sa dotkla viacerých ustanovení, ktoré reagujú na doterajšiu prax a týkajú sa procesného postupu súdu v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Do § 23 CMP, ktorý sa týka priebehu konania v prvej inštancii, bol vložený nový odsek 3, ktorého cieľom je upraviť možnosť súdu zastaviť konanie, ktoré bolo začaté bez návrhu (odsek 2). Z platného znenia § 28 CMP vyplýva, že o každej zmene návrhu na začatie konania by malo byť rozhodnuté uznesením. Predkladateľ novely argumentuje, že vo veciach, v ktorých súd môže začať konanie aj bez návrhu a nie je v rozhodnutí viazaný návrhom, nemá táto zásada svoje opodstatnenie. Novela sa dotkla aj lehoty súdu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. V § 58 CMP došlo k vloženiu odseku 2, ktorý upravuje rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania.
Jedným z praktických problémov, ktoré predkladateľ identifikoval, je zmena miestnej príslušnosti súdu v prípade, ak je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného opatrenia, resp. o ochrannej výchove v centre pre deti a rodiny alebo v niektorom zo špeciálnych výchovných zariadení.
Vložením odseku 2 do § 124 CMP došlo k náprave chyby, ktorá sa dostala do procesného kódexu v rámci schvaľovania tzv. súdnej mapy. Opätovne došlo k vloženiu ustanovenia, ktoré súvisí s tzv. návratovým konaním a ktoré znie: „Súd, ktorý je miestne príslušný na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak na toto konanie nadobudol právomoc podľa osobitného predpisu.“ Veta má osobitný význam najmä z hľadiska sporov s cezhraničným prvkom a vyplývala z čl. 9, čl. 10 a odôvodnenia č. 43 nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí.
Podľa aktuálne platnej právnej úpravy je na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Nahradením slova „navrhovateľa“ v § 154 CMP slovami „osoby oprávnenej na výživné“ predkladateľ dosahuje, aby výhoda tzv. domáceho súdu bola garantovaná aj v situácii, keď sa koná o návrhu na zmenu, zúženie či rozšírenie vyživovacej povinnosti.
Z pohľadu ľudskoprávnych štandardov možno oceniť zmeny, ktoré prináša novela v oblasti vynímania detí z biologických rodín. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje závažný zásah do práva na rodinný život, a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Umiestnenie dieťaťa mimo rodiny má byť vzhľadom na jeho závažné následky pre dieťa len dočasným opatrením a má byť zrušené ihneď, len čo to dovoľujú okolnosti prípadu.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
V snahe zamedziť opakovanému reťazovitému nariaďovaniu neodkladných opatrení a zabezpečiť systematické riešenie situácie maloletého, obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí v prípade, ak by do šiestich mesiacov začalo konanie vo veci samej, a tiež v prípade, ak bolo neodkladným opatrením zverené do starostlivosti osoby maloleté dieťa, ktoré je maloletým bez sprievodu, alebo dieťa - cudzinec, v prípade ktorého sa usiluje o zlúčenie s rodinou.
Platí, že ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Zmenou sa má zvýrazniť, že zverenie maloletého neodkladným opatrením do starostlivosti inej osoby nemožno považovať za definitívnu formu výchovy maloletého. V § 367 ods. 1 CMP sa zvýrazňuje, že ide o dočasné opatrenie.
Novela upravuje, že pojednávanie sa uskutoční vo vykonávacom konaní už v prvej fáze, t. j. vo fáze, keď má súd rozhodnúť, či nariadi výkon alebo zamietne návrh na nariadenie výkonu. Rovnako sa má pojednávanie nariadiť po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia pred tým, než dôjde k uskutočneniu núteného výkonu rozhodnutia. Explicitne sa upravuje, v prípade ktorých exekučných titulov nie je potrebné nariadiť pojednávanie.
Novela od 1. januára 2023 mení to, že sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutoční vždy v prítomnosti sudcu. Za prínos možno považovať ustanovenie 6-mesačnej zákonnej lehoty, v ktorej má súd rozhodnúť o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov
V zákone o rodine došlo k zmene v oblasti foriem osobnej starostlivosti v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov dieťaťa. Úpravou § 24 ods. 1 až 3 CMP došlo k hmotnoprávnemu ukotveniu troch rovnocenných foriem osobnej starostlivosti: a) zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, b) zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a c) zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V § 24 ods. 2 CMP sa nanovo ustanovujú hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V zákone o rodine sa v § 28 ods. 3 zmenila právna úprava z dôvodu, že ju predkladateľ považoval za diskriminujúcu.
Náhradná starostlivosť je výraz, ktorý sa úzko spája s problematikou detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine a s vlastnými rodičmi a to z akýchkoľvek dôvodov.
Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.
Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Pestúnsku starostlivosť upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa)č. 265/1998. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom.
Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, upravuje § 45 až §47 Zákona o rodine. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. osoba vykonávajúca NOS nemusí byť zapísaná v zozname vhodných žiadateľov a podľa novej právnej úpravy zákona o príspevkoch má dieťa zverené do NOS nárok na jednorazové aj opakované príspevky. Fyzická osoba vykonávajúca NOS však nemá nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. pričom tento občan nemá nárok na odmenu za činnosti súvisiace s výchovou zvereného dieťaťa. Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny.
Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.
Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby uvedené v prvej vete sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci.
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže určiť akreditovaný subjekt alebo právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má spolupôsobiť alebo spolupracovať pri výkone výchovného opatrenia po predchádzajúcom súhlase tohto akreditovaného subjektu alebo tejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
Súčasťou sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou je aj zapájanie dieťaťa do výchovných skupinových programov alebo sociálnych skupinových programov organizovaných alebo sprostredkovaných orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaných ambulantnou formou, celodennou formou alebo pobytovou formou.
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa.
Ak sa zisťuje názor dieťaťa podľa osobitného predpisu, musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel.
Ak sa ocitne dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin vážne ohrozený alebo narušený, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorého obvode sa dieťa nachádza, je povinný bezodkladne podať súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa osobitného predpisu, zabezpečiť uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa a jeho prijatie do zariadenia.
Ak rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkuje dieťaťu pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie.
Z ľudskoprávneho pohľadu možno zhodnotiť zmeny v opísanej novele pozitívne. Osobitne je potrebné vyzdvihnúť, že si predkladateľ všíma ľudskoprávne štandardy v oblasti zásahov štátu do výkonu rodičovských práv a že zmeny v Civilnom mimosporovom poriadku prispievajú procesne k ustálenej judikatúre ESĽP, ktorá primárne chráni biologickú rodinu.
tags: #zverenie #dieťaťa #do #starostlivosti #biologických #rodičov