Zverenie financií do správy podmienky: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou zverenia financií do správy, s dôrazom na podmienky a aspekty súvisiace s majetkom obcí a verejnou správou. Analyzuje relevantné právne predpisy a poskytuje praktické informácie pre orgány verejnej správy a iné zainteresované subjekty.

Správa majetku obce a jej správca

Podľa § 6 zákona o majetku obcí, správcom majetku obce môže byť rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená obcou. Obec vydá zriaďovaciu listinu, ktorá definuje predmet činnosti a majetok zverený do správy. Je dôležité zdôrazniť, že správca majetku obce nie je vlastníkom majetku, ale len ho spravuje v mene obce. Vlastníctvo majetku, ktorý správca nadobudol vlastnou činnosťou, zostáva obci.

Správca majetku obce, ako právnická osoba, má právnu subjektivitu a môže vykonávať právne úkony pri správe majetku. Vždy však koná v mene obce ako vlastníka. Rozsah práv a povinností správcu je definovaný zákonom o majetku obcí a zásadami hospodárenia s majetkom obce. Právnické osoby, ktoré nie sú zriadené obcou ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie, nemôžu byť správcom majetku obce podľa § 6 zákona o majetku obcí, a to ani v prípade, že sú založené obcou.

Zákon o majetku obcí umožňuje obci uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečenie starostlivosti o svoj majetok podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však obchodná spoločnosť nemá postavenie správcu podľa zákona o majetku obcí, ale ide o obchodno-právny vzťah.

Hospodárenie s majetkom obce

Obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu. Do 1.7.2009 mohla obec uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o výkone správy svojho majetku, v ktorej boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Táto možnosť už v súčasnosti nie je upravená v zákone o majetku obcí, avšak obec môže s obchodnou spoločnosťou uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o majetok obce.

Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť

Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje obecné zastupiteľstvo. Ustanovenie § 9 zákona o majetku obcí upravuje obsah zásad hospodárenia s majetkom obce len rámcovo a dáva priestor obecným zastupiteľstvám upraviť ich podľa špecifických podmienok obce. Zásady hospodárenia s majetkom obcí môžu tiež upravovať spôsob výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov v právnických osobách založených obcou alebo v právnických osobách, v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv.

Schvaľovaciu pôsobnosť obecného zastupiteľstva pri nakladaní s majetkom obce upravuje § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí. V taxatívne uvedených prípadoch rozhoduje o nakladaní s majetkom obce obecné zastupiteľstvo, preto jeho pôsobnosť nemôže byť prenesená na starostu (primátora) ani v zásadách hospodárenia. Ide napr. o rozhodovanie o spôsobe prevodu nehnuteľného majetku obce, schvaľovanie podmienok obchodnej verejnej súťaže alebo prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom.

Nakladanie s majetkom obce a jeho prenechávanie do nájmu

Obecné zastupiteľstvo zo zákona rozhoduje aj o prevode majetku obce alebo jeho prenechaní do nájmu z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí je obec povinná primerane použiť pravidlá predaja majetku obce vytvorením súťažného prostredia aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu. Jednou z výnimiek je § 9a ods. 9 písm. b) zákona o majetku obcí, ktoré umožňuje počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci prenechať majetok obce do nájmu konkrétnemu nájomcovi aj bez vytvorenia súťažných podmienok.

Prevod vlastníctva majetku obce

Ak zákon o majetku obcí neustanovuje inak, musia sa prevody vlastníctva majetku obcí vykonať podľa § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ustanovenie § 9a ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí umožňuje obciam realizovať prevod majetku obce priamym predajom v prípadoch, v ktorých to bude obec považovať za opodstatnené. Pri prevode majetku obce priamym predajom zákon o majetku obcí neukladá obciam povinnosť vyhlasovať súťažné podmienky a ani neustanovuje kritériá na výber kupujúceho. Z uvedených dôvodov zákon o majetku obcí limituje prevody majetku obce touto formou len na prevod majetku, ktorého všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom nie je vyššia ako 40 000 eur, pričom kúpna cena nemôže byť nižšia, než stanoví znalecký posudok. Z priameho predaja majetku obce sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby taxatívne vymedzené v § 9a ods.

Finančná kontrola v orgánoch verejnej správy

Ministerstvo financií SR vydáva metodické usmernenie k finančnej kontrole podľa zákona č. 357/2015 Z. z. s cieľom zabezpečiť jeho jednotnú aplikáciu. Za správne nastavenie finančnej kontroly v rámci orgánu verejnej správy zodpovedá štatutárny orgán. Orgán verejnej správy je povinný do 30. júna 2026 vypracovať vnútorný predpis (smernicu), ktorým upraví výkon finančnej kontroly. Od 1. januára 2026 sa pri výkone finančnej kontroly nepoužívajú názvy ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola alebo finančná kontrola na mieste. Namiesto toho sa používa označenie finančná kontrola podľa § 7, § 8 resp. finančná kontrola podľa § 9. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025, ktorá umožňovala overovanie tej istej finančnej operácie v tom istom čase v rámci viacerých finančných kontrol, sa od 1. januára 2026 takýto postup už nevyžaduje a v tom istom čase sa bude vykonávať len jedna finančná kontrola.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti

Finančnú kontrolu vykonáva orgán verejnej správy, ktorým je subjekt verejnej správy podľa § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ak je orgán verejnej správy subjektom verejnej správy podľa § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. všetky prostriedky s ktorými hospodári (prijíma, vynakladá), bez ohľadu na ich pôvod, sa považujú za verejné financie podľa zákona č. 357/2015 Z. z.

Finančná operácia a jej kontrola

Finančnou operáciou alebo jej časťou sa rozumie príjem, výdavok alebo iný úkon majetkovej povahy. Ak právny úkon má vplyv na finančnú operáciu (príjem, vynaloženie verejných financií alebo iný úkonom majetkovej povahy), t. j. na verejné financie orgánu verejnej správy alebo jeho majetok, bude potrebné vykonať finančnú kontrolu. Finančná kontrola sa nevykonáva len do času vyplatenia verejných financií, ale musí sa vykonávať až do posledného momentu dosiahnutia stanoveného cieľa finančnej operácie alebo jej časti.

Finančnou kontrolou overuje orgán verejnej správy súlad každej finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Orgán verejnej správy overuje súlad finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4 vždy podľa povahy finančnej operácie. Príkladom overenia je zaplatenie faktúry od dodávateľa, kde sa overí súlad s rozpočtom orgánu verejnej správy, uzatvorenou zmluvou, resp. objednávkou.

Postup pri finančnej kontrole

Orgán verejnej správy je povinný vykonávať finančnú kontrolu vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti. Ak sa finančnou kontrolou zistí nesúlad finančnej operácie alebo jej časti s relevantnými skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4, finančnú operáciu nemožno realizovať a vyjadriť s ňou súhlas. Zákon č. 357/2015 Z. z. neupravuje inštitút „prerušenia“ finančnej kontroly. V takomto prípade, ak sú počas finančnej kontroly identifikované nedostatky, je potrebné zodpovedným zamestnancom uviesť nesúhlas s realizovaním finančnej operácie alebo jej časti.

Vykonanie finančnej kontroly sa potvrdzuje na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo jej časťou. Takýmto dokladom je napr. cestovný príkaz, faktúra, žiadosť o platbu, príjmový pokladničný doklad, zmluva a pod. Doklad súvisiaci s finančnou operáciou alebo jej časťou musí podľa § 7 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. obsahovať meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vykonala finančnú kontrolu, dátum vykonania finančnej kontroly a vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s finančnou operáciou alebo jej časťou.

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov

Zverejňovanie zmlúv a faktúr

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje povinnosť zverejňovania zmlúv a faktúr. Pokiaľ zmluva nespĺňa podmienky stanovené v § 5a, odsekoch 1 a 2, zmluva sa nezverejňuje, a to nezávisle od toho, či ste povinnou osobou. Pokiaľ školská jedáleň nie je súkromná, nemá vlastnú právnu subjektivitu a teda je za ňu povinnou osobou jej "zriaďovateľ" (napr. obec). Pokiaľ sa hospodárením rozumejú iba financie, ktoré získava z rozpočtu alebo ziskom a uvedená zmluva s rodičmi nemá žiadnu časť sumy z "verejných zdrojov", zmluva sa nezverejňuje. Pokiaľ sa hospodárením rozumie aj zverenie finančných prostriedkov do určitej správy, aj keď sú v plnom rozsahu "súkromné", tak sa zmluva zverejňuje.

Účtovanie zverenia majetku do správy

Pri účtovaní zverenia odpisovaného dlhodobého majetku obce/VÚC obstaraného z vlastných prostriedkov obce/VÚC do správy zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie dochádza v účtovníctve obce/VÚC k vyradeniu dlhodobého majetku v obstarávacej cene súčasne s odúčtovaním vytvorených oprávok. Zostatková cena predstavuje pohľadávku z poskytnutého kapitálového transferu. Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi z dlhodobého majetku sa súčasne zúčtuje transferový vzťah aj u zriaďovateľa. V účtovníctve správcu majetku obce/VÚC sa zaúčtuje odpisovaný dlhodobý majetok v obstarávacej cene, vytvorené oprávky obcou/VÚC. Zostatková cena predstavuje záväzok voči zriaďovateľovi, ktorý sa zúčtuje do výnosov bežného účtovného obdobia.

Pri účtovaní zverenia neodpisovaného dlhodobého majetku obce/VÚC obstaraného z vlastných prostriedkov obce/VÚC do správy zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, dochádza v účtovníctve obce/VÚC k vyradeniu neodpisovaného dlhodobého majetku v obstarávacej cene súčasne so zaúčtovaním pohľadávky z poskytnutého kapitálového transferu. Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi z dlhodobého majetku sa súčasne zúčtuje transferový vzťah aj u zriaďovateľa. V účtovníctve správcu majetku obce/VÚC sa zaúčtuje neodpisovaný dlhodobý majetok v obstarávacej cene súvzťažne so záväzkom voči zriaďovateľovi.

Pri účtovaní zverenia odpisovaného dlhodobého majetku obce/VÚC obstaraného z cudzích prostriedkov do správy zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, dochádza v účtovníctve obce/VÚC k vyradeniu dlhodobého majetku v obstarávacej cene súčasne s odúčtovaním vytvorených oprávok. Zostatková cena predstavuje pohľadávku z poskytnutého kapitálového transferu. V účtovníctve obce/VÚC ostáva naďalej vykázaný časovo rozlíšený výnos voči poskytovateľovi kapitálového transferu. Vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi z dlhodobého majetku sa súčasne zúčtuje transferový vzťah aj u zriaďovateľa.

tags: #zverenie #financií #do #správy #podmienky