Medzinárodná zmluva o základných právach a slobodách: Definícia a význam v právnom poriadku Slovenskej republiky

Medzinárodná zmluva o základných právach a slobodách je kľúčovým nástrojom medzinárodného práva, ktorý slúži na ochranu ľudských práv a základných slobôd jednotlivcov. Tieto zmluvy stanovujú minimálne štandardy, ktoré musia štáty dodržiavať pri zaobchádzaní s osobami, ktoré podliehajú ich jurisdikcii. Ústava Slovenskej republiky má povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený voči všetkým ostatným prameňom práva.

Ústavný základ medzinárodných zmlúv na Slovensku

Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 ods. 2 zakotvuje princíp uznávania a dodržiavania všeobecných pravidiel medzinárodného práva, medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, ako aj ďalších medzinárodných záväzkov. Tento princíp je relevantný najmä pre zákonodarnú moc (NR SR). V prípade, že ústavná úroveň úpravy verne „prenáša“ do vnútroštátneho právneho poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ústavná úprava bude slúžiť ako základňa ich praktickej aplikácie v právnej praxi Slovenskej republiky.

Prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi

Ústava Slovenskej republiky stanovuje za určitých okolností prednosť vybraného okruhu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pred vnútroštátnymi zákonmi. Fyzická alebo právnická osoba sa môže dovolávať svojich práv a príslušný orgán aplikácie práva (napr. súd či orgán verejnej správy) musí aplikovať prednostne medzinárodnú zmluvu v nasledovných prípadoch:

1. Medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách bola ratifikovaná a vyhlásená pred účinnosťou novely Ústavy a zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd (medzinárodné zmluvy podľa čl. 154c ods. 2).
2. Iná zmluva bola ratifikovaná a vyhlásená pred účinnosťou novely Ústavy a na jej prednostné použitie odkazuje zákon (medzinárodné zmluvy podľa čl. 154c ods. 3). Takýto odkaz možno nájsť v § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, v § 756 Obchodného zákonníka (z.č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), ako i v ďalších zákonoch.
3. Medzinárodná zmluva bola/bude ratifikovaná a vyhlásená po nadobudnutí účinnosti novely Ústavy a spadá pod typy zmlúv uvedené v čl. 7 ods. 5 Ústavy.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je jedným z najvýznamnejších dokumentov v oblasti ochrany ľudských práv v Európe. Slovenská republika je viazaná týmto dohovorom a jeho protokolmi, ktoré rozširujú a dopĺňajú jeho ustanovenia.

Práva a slobody garantované Dohovorom

Dohovor garantuje široké spektrum práv a slobôd, vrátane:

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

• Práva na život (článok 2). Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.
• Zákazu mučenia (článok 3). Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
• Zákazu otroctva a nútenej práce (článok 4). Nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve. Od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce.
• Práva na slobodu a osobnú bezpečnosť (článok 5). Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
• Práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6). Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
• Zákazu trestu bez zákona (článok 7). Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom.
• Práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 8). Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
• Slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania (článok 9). Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.
• Slobody prejavu (článok 10). Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
• Slobody zhromažďovania a združovania (článok 11). Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.
• Práva na uzavretie manželstva (článok 12). Muži a ženy spôsobili vekom na uzavretie manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.
• Práva na účinné právne prostriedky nápravy (článok 13). Každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
• Zákazu diskriminácie (článok 14). Užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Európsky súd pre ľudské práva

Na zabezpečenie plnenia záväzkov prijatých Vysokými zmluvnými stranami v tomto dohovore a v jeho protokoloch sa zriaďuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "súd"). Súd vykonáva svoju funkciu permanentne. Súd tvoria sudcovia, ktorých počet sa rovná počtu Vysokých zmluvných strán. Sudcovia musia mať vysoký morálny charakter a musia spĺňať podmienky na výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť uznávanými právnikmi.

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach je ďalším významným dokumentom v oblasti ochrany ľudských práv. Slovenská republika je viazaná týmto paktom, ktorý stanovuje široké spektrum práv a slobôd, ktoré musia štáty dodržiavať.

Práva a slobody garantované Paktom

Pakt garantuje široké spektrum práv a slobôd, vrátane:

• Práva na sebaurčenie (článok 1). Všetky národy majú právo na sebaurčenie.
• Práva na život (článok 6). Každá ľudská bytosť má právo na život.
• Zákazu mučenia (článok 7). Nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
• Práva na slobodu a osobnú bezpečnosť (článok 9). Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý alebo zadržaný.
• Práva na humánne zaobchádzanie s väzňami (článok 10). Väzenský poriadok zabezpečí také zaobchádzanie s väzňami, ktorého hlavným cieľom je ich prevýchova a náprava.
• Práva na spravodlivé súdne konanie (článok 14). Všetky osoby sú si pred súdom rovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu.
• Zákazu trestu bez zákona (článok 15). Nikto nesmie byť potrestaný za čin, ktorý nebol trestný podľa zákona v čase, keď bol spáchaný.
• Slobody myslenia, svedomia a náboženstva (článok 18). Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
• Slobody prejavu (článok 19). Každý má právo na slobodu prejavu.
• Práva na pokojné zhromažďovanie (článok 21). Uznáva sa právo na pokojné zhromažďovanie.
• Práva na združovanie (článok 22). Každý má právo na slobodu združovania sa s inými.
• Práva na manželstvo (článok 23). Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu.
• Rovnosti pred zákonom (článok 26). Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie.

Výbor pre ľudské práva

Zriaďuje sa Výbor pre ľudské práva (ďalej v tomto pakte nazývaný Výbor). Výbor preštuduje správy, ktoré mu boli predložené. Štátom, ktoré sú zmluvnými stranami paktu, predkladá svoje správy a všeobecné pripomienky, ktoré považuje za vhodné.

Charta základných práv Európskej únie

Charta základných práv Európskej únie priznáva čl. 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii rovnakú právnu silu ako zmluvy, na ktorých je Únia založená. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 26.2.2013 v prípade C-617/10 Åklagaren proti Hansovi Åkerbergovi Franssonovi: „Právo Únie bráni súdnej praxi, ktorá povinnosť vnútroštátneho súdu upustiť od akéhokoľvek ustanovenia odporujúceho základnému právu zaručenému Chartou základných práv Európskej únie podmieňuje tým, že uvedený rozpor jednoznačne vyplýva z textu tejto Charty alebo z príslušnej judikatúry, lebo vnútroštátny súd zbavuje možnosti, a to prípadne v spolupráci so Súdnym dvorom, celkovo posúdiť zlučiteľnosť uvedeného ustanovenia s Chartou.“

Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky

V prípade rozporu medzi právom zaručeným Chartou a ustanovením vnútroštátneho práva, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, má povinnosť zabezpečiť plný účinok týchto noriem, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékoľvek odporujúce ustanovenie vnútroštátneho práva, aj keby bolo prijaté neskôr, bez toho, aby musel požadovať alebo čakať na ich predchádzajúce zrušenie zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom.

Aplikácia Charty v Slovenskej republike

Ústavný súd Slovenskej republiky požaduje, aby v súlade s princípom pacta sunt servanda boli základné práva a slobody podľa ústavy vykladané a uplatňované minimálne v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách a príslušnej judikatúry k nej vydanej a základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky je potrebné v prípade, ak napadnutá vnútroštátna právna úprava spadá do rámca pôsobnosti práva Únie, vykladať a uplatňovať „aj“ v zmysle a duchu Charty a príslušnej judikatúry, pričom povinnosť členských štátov vykladať a uplatňovať príslušné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky v zmysle a duchu Charty a príslušnej judikatúry Súdneho dvora k nej vydanej, v prípade, ak vnútroštátne opatrenie spadá do rámca pôsobnosti práva Únie, vyplýva aj z čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorá inter alia požaduje, aby členské štáty prijali všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcii Únie.

Zodpovednosť štátu za plnenie medzinárodnoprávnych záväzkov

Režim prednosti vybraného okruhu medzinárodných zmlúv pred zákonmi, ktorý je obsiahnutý v uvedených článkoch Ústavy, súvisí priamo s otázkou zodpovednosti štátu za (ne)plnenie svojich medzinárodnoprávnych záväzkov. Medzinárodnoprávna prax a náuka uznáva doktrínu, podľa ktorej sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za neplnenie medzinárodnoprávneho záväzku odvolaním sa na odlišnosti alebo nedostatky obsiahnuté vo vnútroštátnom právnom poriadku, vrátane vlastnej Ústavy. Zásada pacta sunt servanda totiž vyjadruje povinnosť plniť záväzky v dobrej viere. Štáty sa majú zdržať takej činnosti, ktorá by im v plnení medzinárodnoprávnych záväzkov bránila - vrátane prijímania noriem vnútroštátneho práva, ktoré sú nezlučiteľné so záväzkami obsiahnutými v medzinárodných zmluvách.

Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti

tags: #medzinárodná #zmluva #o #základných #právach #a