
Tento článok sa zaoberá problematikou zvislého dopravného značenia parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) v prípadoch, keď chýba vodorovné značenie. Analyzuje legislatívny rámec, technické požiadavky a praktické aspekty implementácie takéhoto značenia, pričom zohľadňuje potreby osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Parkovanie vyhradené pre osoby s ŤZP je nevyhnutné pre zabezpečenie ich mobility a prístupu k službám a zariadeniam. Správne a jednoznačné označenie týchto parkovacích miest je kľúčové pre ich efektívne využívanie a zabránenie zneužívaniu. V praxi sa však často stretávame so situáciami, kedy chýba vodorovné značenie parkovacích miest pre ZŤP, čo môže viesť k nejasnostiam a komplikáciám.
Problematiku parkovania pre osoby s ŤZP upravuje viacero právnych predpisov, medzi ktoré patria:
Zvislé dopravné značenie parkovacích miest pre osoby s ŤZP sa realizuje pomocou dopravnej značky "Parkovisko vyhradené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím". Táto značka má biely piktogram invalidného vozíka na modrom pozadí. Značka sa umiestňuje tak, aby bola dobre viditeľná a jednoznačne identifikovateľná.
Podľa vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., technické podmienky (TP) stanovujú zásady navrhovania a zhotovovania pozemných komunikácií so zreteľom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Prečítajte si tiež: Všetko o dopravných značkách v Tvrdosíne
Vodorovné dopravné značenie parkovacích miest pre osoby s ŤZP dopĺňa zvislé značenie a slúži na jednoznačné vymedzenie priestoru vyhradeného pre parkovanie. Vodorovné značenie sa realizuje pomocou bielej farby a piktogramu invalidného vozíka.
Ideálny stav je, keď sú parkovacie miesta pre osoby s ŤZP označené kombináciou zvislého a vodorovného značenia. V prípadoch, keď vodorovné značenie chýba, je dôležité, aby bolo zvislé značenie dostatočne výrazné a zrozumiteľné.
Ak parkovacie miesto pre osoby s ŤZP nie je označené vodorovným značením, ale je označené zvislou dopravnou značkou, platí, že toto miesto je vyhradené pre parkovanie vozidiel označených parkovacím preukazom pre osoby s ŤZP. Vodiči, ktorí nemajú parkovací preukaz, nesmú na takomto mieste parkovať.
Ak nie je parkovacie miesto označené vodorovným značením, ale je označené zvislou dopravnou značkou, platí, že toto miesto je vyhradené pre parkovanie vozidiel označených parkovacím preukazom pre osoby s ŤZP.
V niektorých prípadoch môže byť umiestnenie vodorovného značenia problematické z dôvodu technických alebo priestorových obmedzení. V takýchto prípadoch je dôležité, aby sa zabezpečilo iné vhodné označenie parkovacieho miesta, napríklad pomocou výraznejšieho zvislého značenia alebo informačnej tabule.
Prečítajte si tiež: Dopravné nehody a seniori
Parkovacie miesta pre osoby s ŤZP musia spĺňať určité technické požiadavky, aby boli pre tieto osoby ľahko prístupné a použiteľné. Medzi tieto požiadavky patrí:
Správne označenie parkovacích miest pre osoby s ŤZP je dôležité z viacerých dôvodov:
Neoprávnené parkovanie na parkovacom mieste vyhradenom pre osoby s ŤZP je priestupok, za ktorý môže byť uložená pokuta.
Novela cestného zákona s účinnosťou od 1. októbra 2023 zavádza plošný zákaz parkovania na chodníkoch, s výnimkou miest, kde je parkovanie výslovne povolené dopravnou značkou (zvislou alebo vodorovnou). Táto zmena má za cieľ minimalizovať parkovanie vozidiel na chodníkoch, ktoré majú slúžiť primárne chodcom.
Mesto Modra pripravilo v spolupráci s Okresným dopravným inšpektorátom Pezinok (ODI), dopravnými projektantmi, poslancami mesta, Mestskou políciou Modra a zamestnancami príslušných referátov mesta implementáciu novely zákona tak, aby eliminovalo negatívne dopady na obyvateľov mesta. V meste sa začalo s vyznačovaním zvislého a vodorovného značenia, pričom účastníkov cestnej premávky na zmeny upozorňuje dočasné dopravné značenie. Pri príprave projektu sa zohľadnili existujúce dopravné koridory, využitie a zastavanosť dotknutých oblastí, platné technické normy a existujúce vjazdy, výjazdy a ostatné špecifiká.
Prečítajte si tiež: Normy parkovania pre ZŤP na Slovensku
Technické podmienky (TP) stanovujú zásady navrhovania a zhotovovania pozemných komunikácií so zreteľom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. TP stanovujú požiadavky na návrh debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách v zmysle vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Tieto TP sú platné na navrhovanie a zhotovovanie debarierizačných opatrení na pozemných komunikáciách pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V TP sú uvedené podmienky na zabezpečenie pohybu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na zabezpečenie bezpečného, samostatného a pohodlného pohybu je nevyhnutný dostatočný manipulačný priestor pre uvedené skupiny osôb.
Dôležitou súčasťou debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je správne označovanie bariér. Všetky značky (smerové, určujúce pozíciu, názvy ulíc, popisné čísla domov, informačné tabule, a pod.) by mali byť viditeľné, čisté, čitateľné, zrozumiteľné a v noci vhodne osvetlené. Značky by nemali byť umiestnené za sklom, aby sa neleskli. Značky umiestnené na chodníku sa považujú za prekážky, preto by mali byť identifikovateľné. Bezbariérové priestory a zariadenia, komunikácia, verejná plocha, nekryté športové ihrisko, sad a park sa označujú medzinárodným symbolom prístupnosti. Zariadenia pre nepočujúcich by mali byť označené medzinárodným symbolom hluchoty.
TP vysvetľujú technické špecifiká definované v [Z9], [Z10] a v podmienkach Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktoré vychádzajú zo skúseností a ustálenej praxe aplikácie hmatateľných povrchov.
Na odstránenie nerovností, porúch a šmykľavosti povrchu chodníkov je možné použiť vhodné spôsoby opravy podľa technológie aká bola na povrchu chodníka použitá. Na vytvorenie hmatateľných povrchov pre nevidiacich a slabozrakých možno použiť materiály uvedené v kapitole 3 týchto TP a je potrebné zachovať zásady návrhu a realizácie varovných a vodiacich povrchov uvedené v kapitole 3 týchto TP. Na chodníkoch, kde existujúce obrubníky bránia voľnému pohybu osôb na invalidnom vozíku je potrebné zriadiť obrubníkové rampy, ktoré musia byť vybavené aj hmatateľným povrchom podľa požiadaviek konkrétneho miesta. Maximálny sklon znížených obrubníkov, vrátane bočných skosení je 1 : 8; ak existujúce obrubníkové rampy nevyhovujú podmienkam uvedeným v grafických listoch č. 3 a č. 4 je potrebné ich upraviť. Obrubníkové rampy sa používajú všade tam, kde je výškový rozdiel medzi chodníkom a vozovkou, alebo ak potrebujeme znížiť úroveň chodníka. Musí byť zabezpečený plynulý prechod medzi vozovkou a chodníkom s nulovým prevýšením. Minimálna šírka chodníka (neskosená) nesmie byť menšia ako 900 mm (šírka pre invalidný vozík).
Konštrukcie, ktoré bránia bezpečnému a nezávislému horizontálnemu pohybu ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, je potrebné odstrániť, alebo prerobiť tak, aby spĺňali všetky požiadavky uvedené v grafickom liste č. 5, alebo označiť tak, aby spĺňali všetky požiadavky uvedené v grafických listoch č. 5. a č. Všetky prekážky a práce na ulici musia byť riadne označené a zabezpečené proti vstupu nevidiacich a slabozrakých osôb do otvorených výkopov či iných nebezpečných miest. Zamedzenie vstupu do priestorov, kde nie je zachovaná podchodná výška je potrebné riešiť zábradlím. Stojace autá na chodníkoch, dopravné značky, reklamné tabule, kvetináče a pod., by vždy mali byť umiestňované mimo peších trás tak, aby bola zachovaná voľná šírka chodníka. Ak to nie je možné, mali by byť prekážky ľahko identifikovateľné a logicky rozmiestnené v jednej línii.
Zabezpečiť 4 % vyhradených stojísk, najmenej však jedno stojisko pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ak je parkovisko vzdialené viac ako 50 m od bezbariérového vstupu, mali by sa zriadiť vo vzdialenosti do 50 m od bezbariérového vstupu do budovy parkovacie stojiská. Bezbariérové parkovacie stojiská sa zriaďujú vo vnútorných i na vonkajších parkoviskách. Pri viacpodlažných parkoviskách aspoň jedno podlažie musí byť obsluhované bezbariérovým výťahom, rampou, alebo zdvíhacou plošinou.
Na zastávku je potrebné zabezpečiť prístup cestujúcich bezbariérovou trasou. Zastávky majú byť vybavené varovným pásom pozdĺž celej nástupnej hrany zastávky a signálnym pásom navádzajúcim na miesto nástupu do prvých dverí vozidla. Zastávky by mali byť jasne označené aj pre zrakovo postihnuté osoby s informáciami v Braillovom písme, alebo vystúpeným textom/piktogramom. Zastávky hromadnej dopravy navrhovať a realizovať tak, aby bolo umožnené využívať výhody nízkopodlažných vozidiel. Navrhovať zastávky, ktoré budú môcť bez pomoci druhých osôb používať aj zdravotne postihnuté osoby, hlavne osoby na invalidnom vozíku, nevidiace a slabozraké osoby.
Pokladne a infopulty, automaty, poštové schránky, odpadkové koše a pod. sa musia navrhovať tak, aby boli vhodné a dostupné pre všetky osoby, aj pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tvar a umiestnenie mobiliáru nesmie prekážať voľnému pohybu chodcov na chodníku. Zariadenia pre odpočinok by mali byť navrhnuté tak, aby poskytovali pri lavičkách voľný priestor min. šírky 1 200 mm pre invalidný vozík. V prípade existujúcich konštrukcií, ktoré nespĺňajú príslušné požiadavky musia byť upravené. Pre mobiliár platia rovnaké zásady ako pre rozmiestňovanie označovanie a rozmiestňovanie prekážok, rozmiestnenie mobiliáru sa navrhuje tak, aby nezužoval voľnú šírku chodníkov a peších trás.
Toalety ako súčasť PK sa navrhujú najmä na odpočívadlách a čerpacích staniciach. Navrhovať toalety tak, aby boli vhodné pre všetky osoby. Ak je to možné, nevyhovujúce toalety by mali byť upravené tak, aby aspoň jedna kabína bola prispôsobená osobe na invalidnom vozíku. Najmenej jedna záchodová kabína musí byť navrhnutá pre osobu na invalidnom vozíku. Pri väčšom počte záchodových kabín pre verejnosť, na každých začatých desať záchodových kabín, musí byť ďalšia jedna kabína pre osobu na vozíku. Ak je záchod pre osobu na vozíku prístupný priamo z verejného priestoru (chodby alebo haly), nemusí byť oddelene pre ženy a mužov. Kabína pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu musí byť riadne a viditeľne označená medzinárodným symbolom prístupnosti.
- na začiatku aj na konci rampy musí byť varovný pás šírky min. - ak je rampa dlhšia ako 9 m, musí byť prerušená odpočívadlom dĺžky 2 m. - najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 300 mm. - schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami. Schodište a rampa širšie ako 2 200 mm musia byť vybavené doplnkovým zábradlím s držadlom, ktoré ich rozdelí na pruhy široké najviac 2 200 mm.
- rozmery kabíny min. 1100 mm/1400 mm, pričom dvere majú min. - ovládací panel výťahu v max. - zdvíhacia plošina má min. rozmery 850 mm/1400 mm, pričom vstupné dvere na plošinu musia mať šírku min. - ovládací panel je široký min. - horná hrana WC misy by mala byť od podlahy 500 - 550 mm, pričom je tu možnosť zvýšiť hornú hranu WC misy špeciálnym nadstavcom. Ďalej sa dá záchodová misa doplniť o špeciálnu ergonomickú opierku na chrbát. Najvhodnejší tvar WC misy je tzv.
Schodiskové rameno a rampa musia byť po oboch stranách vybavené držadlom vo výške 900 mm. Chodník musí byť široký najmenej 1 300 mm a môže mať pozdĺžny sklon najviac 1 : 12 a priečny sklon najviac 1 : 50. Komunikácia pre peších musí byť zabezpečená dôsledne dodržanou vodiacou líniou pre zrakovo postihnutú osobu. Prirodzenou vodiacou líniou je styková línia steny domu s rovinou chodníka, obrubník pešej komunikácie na rozhraní s trávnikom alebo rozhranie dvoch výrazne hmatovo odlišných štruktúr. V mieste, kde nie je prirodzená vodiaca línia a prechodová vzdialenosť medzi dvoma orientačnými bodmi je väčšia ako 8 000 mm, musí sa vytvoriť umelá vodiaca línia pásom špeciálnej dlažby v exteriéri širokým 400 mm a v interiéri 300 mm s povrchovou štruktúrou pozdĺžneho charakteru. Odbočenie vodiacej línie a zmena jej smeru sa pripúšťa lomom, najvhodnejšie v 90o uhle; oblúk sa neodporúča. V mieste odbočenia umelej vodiacej línie sa musí umiestniť prerušenie v exteriéri s dĺžkou 400 mm a v interiéri s dĺžkou 300 mm.
Každá prekážka trvalého aj dočasného charakteru, ktorá sa nachádza na pešej komunikácii, sa musí vyznačiť tak, aby bola hmatovo vnímateľná pre nevidiacu alebo slabozrakú osobu. Preto musí byť prekážka pevne vyznačená pri zemi do výšky 100 mm obrubou a vo výške 1 100 mm pevným, hmatným a v porovnaní s okolím kontrastným označením. Nad chodníkom, v priestore od 450 mm do 2 200 mm, nemôže byť umiestnený žiadny predmet ani konštrukcia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť zrakovo postihnutej osoby. Pevná časť a technické vybavenie stavby a inej konštrukcie nevyznačené v pôdoryse môžu byť umiestnené na stavbe vo výške od 450 mm do 2 200 mm len v prípade, ak nevystupujú z obrysu stien do priestoru komunikácie pre peších na viac ako 200 mm. Pevná časť a technické vybavenie stavby a inej konštrukcie, ktorých pôdorys je na zemi vyznačený ako prekážka identifikovateľná slepeckou palicou, môžu vyčnievať do priestoru pešej komunikácie najviac na vzdialenosť 300 mm.
Na chodníku určenom tiež pre cyklistov na rozhraní medzi pásom pre chodcov a pásom pre cyklistov sa umiestni hmatný pás široký 300 mm až 400 mm.
Šírka priechodu musí byť najmenej 1 300 mm. Každý priechod musí zabezpečovať plynulý prechod z pešej plochy na komunikáciu so sklonom maximálne 1 : 8, so zvislým prevýšením najviac 20 mm. Po celej dĺžke zníženého obrubníka smerom do chodníka sa umiestni varovný pás so šírkou 400 mm. Ostrovček, ktorý delí komunikáciu, musí byť vnímateľný zvyškom zraku, nášľapom a slepeckou palicou. V mieste priechodu vedeného šikmo, prechodu dlhšieho ako 8 000 mm a priechodu vedeného v oblúku sa v rámci vodorovného dopravného značenia musí umiestniť vodiaci pás široký najmenej 400 mm, ktorý musí bezpodmienečne nadväzovať na varovný a signálny pás na chodníku. Priechod vybavený priechodovou signalizáciou musí byť vybavený aj zvukovou signalizáciou.
Nástupište hromadnej dopravy musí byť označené farebne kontrastným varovným pásom s charakteristickou povrchovou štruktúrou, napríklad ihlanovitými výstupkami vysokými 3 - 5 mm. Varovný pás musí byť vnímateľný zvyškom zraku, nášľapom a slepeckou palicou. a) na nástupišti autobusovej a električkovej dopravy varovný pás so šírkou 400 mm je vo vzdialenosti 500 mm od hrany nástupišťa.
Pred vstupom do stavby musí byť vodorovná plocha najmenej 1 500 mm x 1 500 mm, ak sa dvere otvárajú smerom dnu alebo sú posuvné. Pri otváraní dverí smerom von musí byť táto plocha široká najmenej 1 500 mm a dlhá 1 500 mm + šírka dverného krídla. Vstupné dvere musia umožňovať otvorenie najmenej na šírku 900 mm.
Šírka výťahovej kabíny musí byť najmenej 1 100 mm. Ovládacie zariadenie musí byť čitateľné aj hmatom. Odporúča sa vpravo od tlačidiel ovládacieho panelu umiestniť hmatateľné symboly a vľavo umiestniť označenie v Braillovom slepeckom písme. Hmatateľné označenie sa nemôže umiestniť na tlačidle ovládacieho panelu. Chodbový privolávač výťahu musí byť umiestnený vo výške 900 mm až 1 200 mm. V nebytovej budove v časti určenej na užívanie verejnosťou musí byť chod eskalátora s určením jeho polohy a smeru chodu signalizovaný akustickým zariadením, ktoré pomocou diaľkového ovládania spúšťa nevidiaci alebo slabozraký užívateľ.
Okno v obytnej miestnosti musí byť otváracie. Otvárací a ovládací mechanizmus okna musí byť vzdialený od podlahy najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm. Okno a presklená stena s parapetom nižším ako 500 mm musia mať spodnú časť do výšky 400 mm chránenú ochranným plechom, mriežkou alebo iným podobným spôsobom. Vo výške 1 400 mm až 1 600 mm musia mať výrazný pás so šírkou najmenej 50 mm alebo pruh zo značiek s rozmermi 50 mm x 50 mm, vzdialenými od seba najviac 150 mm, zreteľne viditeľný oproti pozadiu.
V dome s bytmi osobitného určenia a v inej stavbe na bývanie určenej na užívanie osobou na vozíku musia mať dvere šírku najmenej 900 mm a musia byť vybavené z obidvoch strán šikmými držadlami. Turniketové a kyvné dvere sa nemôžu navrhovať ako jediný možný prístup. Otváracie a ovládacie zariadenie dverí sa musí umiestniť podľa bodov 1.6.4. Prah môže byť vysoký najviac 20 mm. Dvere v nebytovej budove v časti určenej pre verejnosť musia byť označené arabským číslovaním. Dvere do hygienického zariadenia musia byť označené aj písmenami. Výška číslic alebo písmen je 100 mm; majú výrazne kontrastné a reliéfne vyhotovenie s hrúbkou 10 mm, pričom výška reliéfu je 3 mm až 5 mm. V prípade kríženia komunikačných osí chodieb musia byť v mieste najbližšom oproti vstupu umiestnené najmenšie a najväčšie čísla miestností so smerovým označením vyhotovené podľa bodu 2.2.5.
Je vhodné zabezpečiť takúto plochu po oboch stranách záchodovej misy. Výška hornej hrany záchodovej misy meraná od podlahy musí byť 500 mm. Po oboch stranách záchodovej misy musia byť sklopné opierky držadla vo vzájomnej vzdialenosti 600 mm a vo výške 780 mm nad podlahou. Splachovacie zariadenie musí byť umiestnené v dosahu zo záchodovej misy vo výške najviac 1 200 mm nad podlahou. V záchodovej kabíne musí byť umiestnené umývadlo podľa bodu 2.