Zvýšená Starostlivosť vo Vzťahu ku Klientovi a Legislatíva

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti predstavuje vážnu hrozbu pre finančný systém a celkovú ekonomickú stabilitu. V boji proti tejto hrozbe bolo nevyhnutné prijať rozsiahle inštitucionálne a legislatívne opatrenia na národnej aj medzinárodnej úrovni. Európska únia v tejto oblasti uplatňuje spoločné pravidlá prostredníctvom smerníc Európskeho parlamentu, ktorých cieľom je zabrániť praniu špinavých peňazí a vytvoriť jednotné regulačné prostredie v celej EÚ. Slovenská republika implementuje tieto pravidlá prostredníctvom vlastnej legislatívy, najmä zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

Právny Rámec Boja Proti Legalizácii Príjmov z Trestnej Činnosti na Slovensku

V Slovenskej republike je oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti upravená zákonom č. 297/2008 Z. z. Tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Zákon definuje tzv. "povinné osoby," ktorým vznikajú špecifické povinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí. Sú to najmä:

  • Banky a iné subjekty finančného trhu - finančné inštitúcie (poskytovatelia platobných služieb, subjekty kolektívneho investovania, dôchodkové a doplnkové správcovské spoločnosti, finanční sprostredkovatelia či finanční poradcovia, subjekty pôsobiace na trhu s cennými papiermi, poskytovatelia služieb v oblasti virtuálnych mien).
  • Právnické a fyzické osoby vykonávajúce zmenárenskú činnosť, prevádzkujúce hazardné hry, dražby, aukcie.
  • Osoby vykonávajúce tzv. slobodné povolania (advokáti, notári, exekútori, daňoví poradcovia či audítori), a to pri splnení zákonom stanovených podmienok.
  • Poštový podnik.
  • Osoba oprávnená obchodovať s pohľadávkami.
  • Osoba, ktorá zakladá obchodné spoločnosti alebo iné právnické osoby.
  • Podnikateľ poskytujúci služby spojené s virtuálnymi menami (od 1.11.2020).
  • Právnická osoba, ktorá má povolenie na predaj alebo prenájom nehnuteľností.
  • Poskytovatelia služby správy majetku.

Neobvyklá Obchodná Operácia

Veľmi dôležitým pojmom v problematike právnej úpravy ochrany proti legalizácií príjmov z trestnej činnosti je tzv. „neobvyklá obchodná operácia“. Tou sa v zmysle § 4 zákona rozumie „právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu“. Za neobvyklú obchodnú transakciu podľa § 4 AML zákona môžu povinné osoby označiť obchodnú operáciu, ktorá vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočuje z bežného rámca, nemá zrejmý zákonný a ekonomický účel. O neobvyklú obchodnú transakciu ide aj vtedy, ak klient odmietne identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti, a ak klient odmietne poskytnúť informácie o obchode, a vzhľadom na povahu zamestnania klienta je možné vylúčiť, že klient nemôže byť vlastníkom daných finančných prostriedkov. Taktiež realizácia transakcií z alebo do vysoko rizikových krajín, a do krajín, kde pôsobia teroristické organizácie. Povinná osoba a jej zamestnanci sú povinní priebežne kontrolovať a zároveň posudzovať, či pripravovaná alebo už realizovaná obchodná operácia je neobvyklá a spadá teda pod definíciu neobvyklej obchodnej operácie. Ak zistí, že ide o neobvyklý obchod, je povinná zdržať operáciu do jej ohlásenia Finančnej spravodajskej jednotke.

Starostlivosť vo Vzťahu ku Klientom

Základnou povinnosťou povinných osôb je v zmysle zákona vykonať tzv. starostlivosť vo vzťahu k ich klientom. Túto starostlivosť možno podľa zákona vykonať v jednej z troch odlišných foriem, ktoré sa líšia svojím rozsahom, ako aj podmienkami pre ich vykonanie:

  1. Základná starostlivosť: Tú musí vykonávať povinná osoba pri každom zo svojich klientov, výnimkou je situácia, keď povinná osoba oprávnene vyhodnotí, že pri ňom môže vykonať zjednodušenú starostlivosť. Základnú starostlivosť vykoná povinná osoba tým, že klienta identifikuje a overí jeho identifikáciu. Následne po identifikácii musí povinná osoba overiť identifikáciu klienta na základe dokladu totožnosti predloženom klientom fyzickou osobou, resp. na základe dokumentov, údajov a informácií získaných z úradných registrov či inej úradnej evidencie pri osobách právnických.
  2. Zjednodušená starostlivosť: Povinná osoba vykoná identifikáciu klienta a jej overenie za účelom zistenia, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť.
  3. Zvýšená starostlivosť: Rozumieme postup, ktorý zákon predpokladá v prípade, ak po posúdení rizík povinnou osobu, resp. na základe jej kvalifikovanej úvahy dospeje k záveru, že niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod predstavuje vyššie riziko legalizácie. Zvýšená starostlivosť sa vykonáva pri klientoch alebo druhoch obchodu, ktorí predstavujú vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Musí sa vykonať napríklad pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou. Taktiež sa vykonáva pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú (napr. Afganistan, Irak či Sýria). Zoznam vysokorizikových tretích krajín je prílohou Delegovaného nariadenia Komisie EÚ č.

Politicky Exponované Osoby (PEP)

Politicky exponované osoby (PEP), sú osoby, ktoré zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie a z tohto dôvodu predstavujú vyššie riziko zneužitia finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu.

Prečítajte si tiež: Príjem z dohody počas evidencie

Kategórie Politicky Exponovaných Osôb

Neexistuje jednotná medzinárodná definícia PEP. Podľa FATF (Financial Action Task Force), je definícia PEP osoby rozdelená na päť kategórií:

  1. Zahraničná PEP osoba: Osoba, ktorá zastáva významnú verejnú funkciu poverenú cudzím štátom.
  2. PEP na vnútroštátnej úrovni.
  3. PEP zastávajúca významnú funkciu v medzinárodnej organizácii.
  4. Osoby priamo príbuzné k primárne politicky exponovanej osobe.
  5. Osoby blízko spolupracujúce s primárne politickou osobou v sociálnej alebo profesionálnej sfére.

Na rozdiel od FATF, UNODC (United Nations Office on Drugs and Crime) nerozlišuje medzi zahraničným a vnútroštátnym PEP-om.

Štvrtá AML smernica (AMLD 4) rozdeľuje politicky exponované osoby na osem skupín:

  1. Hlava štátu, predseda vlády, ministri, ich zástupcovia a štátni tajomníci.
  2. Členovia parlamentu alebo podobného legislatívneho orgánu.
  3. Členovia riadiacich orgánov politických strán.
  4. Členovia justičných orgánov vyššieho stupňa (Ústavný súd a Najvyšší súd).
  5. Členovia dvorov audítorov a rád centrálnych bánk.
  6. Veľvyslanci a chargés d’affaires, vysokopostavení vojenskí dôstojníci.
  7. Členovia správnej, riadiacej, dozornej rady štátnych podnikov.
  8. Riaditelia, ich zástupcovia a členovia správnej rady v medzinárodných organizáciách.

AMLD 4 bližšie definuje, že za politicky exponované osoby sa nepovažujú strední alebo nižší riadiaci pracovníci. Podľa AMLD 4 sa politicky exponovanou osobou rozumie aj rodič politicky exponovanej osoby, jej manžel/ka, jej deti a ich muži alebo manželky. Ide o tzv. prvú líniu rodinných príslušníkov. AMLD 4 taktiež definuje blízke osoby politicky exponovaným osobám, ide o fyzické osoby, ktoré sú spolu s politicky exponovanou osobou KÚV - konečným užívateľom výhod vo vzťahu k právnickej osobe.

Na základe AML smerníc a po následnej transpozícii má aj Slovenská republika vlastnú definíciu politicky exponovanej osoby a zoznam významných verejných funkcií, ktoré sú súčasťou Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len AML zákon).

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Povinnosti Povinných Osôb vo Vzťahu k PEP

Povinné osoby sú povinné vykonávať zvýšenú starostlivosť vo vzťahu k politicky exponovaným osobám. To zahŕňa:

  • Získanie súhlasu štatutárneho orgánu alebo určenej osoby pred uzatvorením alebo pokračovaním zmluvného vzťahu s PEP.
  • Zisťovanie pôvodu majetku a finančných prostriedkov použitých pri obchode danej PEP.
  • Priebežné a podrobné monitorovanie obchodného vzťahu a transakcií klienta.

Podľa AML zákona uplatňovanie zvýšenej starostlivosti netrvá len počas vykonávania významnej verejnej funkcie, ale aj po dobu minimálne 12 mesiacov od ukončenia funkcie.

KYC a KYT Nástroje

Základná starostlivosť je vykonávaná pri každom klientovi a to pomocou KYC nástrojov, na základe ktorých povinná osoba vyhodnotí rizikovosť klienta. Povinná osoba musí dbať na potenciálne hrozby vzniknuté s obchodným vzťahom s osobou, ktorá predstavuje zvýšené riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.

KYC (Know Your Customer) znamenajú všetky nástroje použité na identifikáciu klienta pri vstupe a pri pokračovaní v obchodnom vzťahu. Medzi KYC nástroje patrí v prvom rade identifikácia totožnosti klienta, podľa AML zákona musia povinné osoby pri fyzických osobách vedieť meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť a doklad totožnosti. Súčasťou klientskej identifikácie sú nasledujúce postupy:

  • Predloženie a kontrola dokladov totožnosti (overenie fyzicky pracovníkom a pomocou overovacej aplikácie).
  • Zaznačenie povinných údajov do interných systémov povinných osôb.
  • Zisťovanie, či klient je politicky exponovanou osobou (využitie dátových portálov na národnej a medzinárodnej úrovni, napr. FinStat).
  • Zistenie, či je osoba sankcionovaná.
  • Vyplnenie KYC dotazníkov.
  • Vyhodnotenie rizík podľa § 20a AML zákona.

KYT (Know Your Transaction) zahŕňa získanie komplexných, podrobných, dátovo orientovaných informácií o transakciách svojich zákazníkov. KYT nástroje umožňujú povinným osobám identifikovať, monitorovať a následne nahlásiť podozrivé, neobvyklé obchodné transakcie. Pri politicky exponovaných osobách musí povinná osoba na základe KYT nástrojov priebežne a podrobne monitorovať obchodný vzťah a transakcie klienta. Ide o tzv.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Sankcie za Nedodržanie Povinností

Finančná spravodajská jednotka môže povinnej osobe uložiť sankcie za nedodržanie ustanovení podľa AML zákona. V rokoch 2021, 2023 a 2024 udelila FSJ pokuty povinným osobám za porušenia ustanovení vyplývajúcich z AML zákona. Medzi porušenia patrili zlá identifikácia rizikového profilu klienta a nevenovanie zvýšenej starostlivosti klientovi po hlásených neobvyklých obchodných operáciách.

Význam Zvýšenej Starostlivosti o PEP

Zvýšená starostlivosť vo vzťahu k politicky exponovaným osobám je kľúčovým aspektom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Identifikácia a monitorovanie týchto osôb sú nevyhnutné pre zabezpečenie integrity finančných systémov. Politicky exponované osoby predstavujú vyššie riziko vzhľadom na ich verejné funkcie, čo z nich robí potenciálne zraniteľné subjekty voči korupcii.

Záver

Právna úprava ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti je pomerne obsiahla a výrazne sa v nej odzrkadľuje európska legislatívna iniciatíva. Cieľom tohto článku bolo priblížiť filozofiu platnej právnej úpravy ochrany proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a jej hlavné štrukturálne prvky. Možno podotknúť, že je to podnikateľská sféra, na ktorú zákonodarca kladie povinnosti pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, to znamená, že práve od podnikateľských subjektov do veľkej miery závisí úspešnosť v boji proti praniu špinavých peňazí. Povinnosti povinnej osoby sú preto široké a náročné na splnenie v požadovanom rozsahu. Povinná osoba musí mať rozsiahly prehľad v celej problematike AML, aby bola schopná správne aplikovať AML zákon a úspešne plniť ním stanovené povinnosti.

tags: #zvýšená #starostlivosť #vo #vzťahu #ku #klientovi

Ďalšie články