Zvýšenie invalidného dôchodku pre sťaženú prácu: Podmienky a možnosti

Invalidný dôchodok je dôležitou sociálnou dávkou pre občanov, ktorých zdravotný stav im sťažuje alebo znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na invalidný dôchodok, procese jeho priznania, možnostiach zvýšenia a právach a povinnostiach s tým spojených, s osobitným zreteľom na situáciu osôb so sťaženou prácou.

Kto má nárok na invalidný dôchodok?

Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý má trvať dlhšie ako jeden rok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje na základe lekárskych správ a posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne.

Faktory ovplyvňujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Rozhodujúcim pre určenie konkrétneho percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stupeň aktivity procesu a výsledné poruchy funkcie postihnutých orgánov. Preto je veľmi dôležité, aby v lekárskych správach boli podrobne popísané všetky komplikácie, ktoré ochorenie pacientovi spôsobuje a ich vplyv na celkovú výkonnosť jeho organizmu.

Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Poistné na dôchodkové poistenie si je možné doplatiť aj spätne, avšak iba za obdobie, v ktorom mal dotyčný prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia povinného poistenia až za obdobie od 1. 1. 2005.

Nárok na invalidný dôchodok pre nezaopatrené dieťa

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť dôchodok po jeho priznaní

Ako požiadať o invalidný dôchodok?

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, so žiadateľom ho spíše zamestnanec Sociálnej poisťovne. V deň spísania celej žiadosti spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá sa priloží k žiadosti o invalidný dôchodok a je súčasťou spisu. Pobočka spísanú žiadosť spolu s dokladmi postúpi ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od jej podania, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi vyplatí spätne za obdobie odo dňa vzniku invalidity.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať proti nemu odvolanie. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami.

Výpočet výšky invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od výšky príjmov, z ktorých žiadateľ platil dôchodkové poistenie. Vzorec na výpočet invalidného dôchodku je nasledovný:

Invalidný dôchodok = POMB x ADH x PM

Kde:

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
• PM je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Zvýšenie invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Sociálna poisťovňa môže poberateľa invalidného dôchodku predvolať na kontrolnú lekársku prehliadku. Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, môže požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Nové zmeny v príspevku na opatrovanie ŤZP

Žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku

Žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. K žiadosti je potrebné priložiť aktuálne lekárske správy, ktoré preukazujú zhoršenie zdravotného stavu.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku nie je správne, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať proti nemu odvolanie.

Práva a povinnosti poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku majú určité práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.

Práva poberateľov invalidného dôchodku

• Zdravotná starostlivosť: Pokiaľ bol pacient uznaný Sociálnou poisťovňou za invalidného (úplne alebo čiastočne), bude platiť polovičné odvody do zdravotnej poisťovne.
• Príspevky na kompenzáciu: Pacient tiež môže na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Pokiaľ ma v dôsledku ochorenia sťaženú pohyblivosť, môže požiadať o parkovací preukaz. Ak potrebuje pomoc iného človeka pri každodenných aktivitách, môže poberať príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará, poberá opatrovateľský príspevok. Na prekonávanie následkov ochorenia slúžia zdravotnícke pomôcky hradené zdravotnou poisťovňou a pomôcky pre ťažko zdravotne postihnutých, na ktoré prispievajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Pracovné podmienky: Zamestnávateľ na neho môže poberať viacero príspevkov, napr. príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých, príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov. Pri plnení pracovných úloh môže zamestnanec využívať pomoc pracovného asistenta. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO s ním uzatvára zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Jeho presnú náplň zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Jeden pracovný asistent môže pomáhať aj viacerým zamestnancom.

Povinnosti poberateľov invalidného dôchodku

• Hlásenie zmien: Poberateľ invalidného dôchodku je povinný Sociálnej poisťovni hlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na výplatu invalidného dôchodku, napríklad zmenu trvalého bydliska, nástup do zamestnania alebo zhoršenie zdravotného stavu.
• Účasť na kontrolných lekárskych prehliadkach: Poberateľ invalidného dôchodku je povinný sa zúčastňovať na kontrolných lekárskych prehliadkach, na ktoré ho predvolá Sociálna poisťovňa.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Pri súčasnej miere nezamestnanosti majú občania so zdravotným postihnutím z dôvodu poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sťaženú možnosť uplatniť sa na trhu práce. Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím, zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Aktuálne informácie

Príspevky pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby so zdravotným postihnutím

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, môžu poberať rôzne príspevky od štátu, napríklad príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých, príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.

Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

Pacient, ktorému bola diagnostikovaná idiopatická pľúcna fibróza (IPF) môže byť práceneschopný Ak bol pred stanovením diagnózy nemocensky poistený (bol zamestnaný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), bude môcť poberať nemocenské. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Pacient s IPF stredne ťažkého a ťažkého stupňa tiež môže požiadať o invalidný dôchodok. Podaniu žiadosti o invalidný dôchodok nemusí predchádzať ročná práceneschopnosť.

Postup pri práceneschopnosti

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný alebo jeho všeobecný lekár. Lekár pacientovi vystaví tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva počas PN pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Diel II. Žiadosť o nemocenské odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak PN trvá viac ako desať dní, odstúpi Sociálnej poisťovni. Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diel III. Diel IV. Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j.

Ochranná doba a výpoveď

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší.

Zmena práce a ukončenie pracovného pomeru

Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do takej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje posudkom ošetrujúceho lekára vystaveným na žiadosť zamestnanca, nie posudkom lekára Sociálnej poisťovne. Musí však ísť o posudok, nestačí lekárske odporúčanie, nález alebo potvrdenie. V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca na inú prácu preradiť nemôže, pretože ju nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer bude potrebné ukončiť dohodou alebo výpoveďou. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku nespôsobuje zánik pracovného pomeru.

Ukončenie pracovného pomeru dohodou

Dohoda znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú, že pracovný pomer sa skončí. Obe strany teda so skončením súhlasia. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže druhej strane navrhnúť (aj písomne), aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Ak s tým zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí, pracovný pomer sa dohodou nemôže skončiť. V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca prinúti, aby dohodu uzatvoril, takáto dohoda je neplatná. Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa tento končí dňom uvedeným v dohode, t. j. neplynie žiadna výpovedná lehota. Pokiaľ je dôvodom uzatvorenia dohody zhoršenie zdravotného stavu zamestnanca, ktorý viac nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, je nutné v dohode tento dôvod uviesť.

Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou

Výpoveď si nevyžaduje súhlas druhej strany. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca dôvod ani nemusí vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v zákonníku práce. Skutočnosť, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa. V prípade, ak zamestnanec z pracovného pomeru odchádza do plného invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku.

Ďalšie dávky a príspevky

Ošetrovné

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské.

Pracovné voľno

Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy.

tags: #zvýšenie #invalidného #dôchodku #pre #sťaženú #prácu