Zvýšenie základného imania a započítanie vkladov v s.r.o. a a.s.

Základné imanie predstavuje základný resp. prvotný majetok, ktorý spoločníci zložia na začiatku fungovania firmy, aby spoločnosť mohla vôbec fungovať. V eseročke ide o spoločníkov, v akciovke o majiteľov akcií. Vklad do základného imania môže byť peňažný aj nepeňažný - teda stroje, autá, pozemok s budovou a bazénom, práva, softvér či dokonca iný podnik.

Kapitálový fond z príspevkov

Kapitálový fond z príspevkov predstavuje možnosť, ako spoločníci eseročky alebo akcionári akciovej spoločnosti môžu dotovať vlastnú spoločnosť. Ide o prepojenie obchodno-právnej, účtovnej a daňovej problematiky. Do konca roku 2017 fungoval kapitálový fond bez právnej opory a firmy ho využívali na vylepšovanie vlastného imania. Od roku 2018 má kapitálový fond legislatívny rámec v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje aj pravidlá pre účtovanie a zdaňovanie. Uvedené spôsobuje nejasnosti, najmä v súvislosti so starými kapitálovými fondami, ktoré vznikli pred ich ukotvením v zákone.

Tvorba a použitie kapitálového fondu

Kapitálový fond je tvorený iba z vkladov spoločníkov a v účtovníctve vzniká až reálnym splatením peňažného alebo nepeňažného vkladu. Pohľadávka voči spoločnosti je nepeňažným vkladom, ktorý musí byť ocenený znalcom. Kapitálový fond je možné tvoriť len z príspevkov spoločníkov, peňažných alebo nepeňažných, no každopádne splatených.

Možnosti vkladu do kapitálového fondu

Spoločník môže do základného imania alebo kapitálového fondu vložiť peňažný aj nepeňažný vklad. Zlato ako predmet nepeňažného vkladu je potrebné oceniť znalcom a v niektorých prípadoch musí spoločník, fyzická osoba, zdaniť rozdiel medzi hodnotou vkladaného majetku.

Výber z kapitálového fondu

Výber z kapitálového fondu je možný za splnenia podmienok a limitov z Obchodného zákonníka (spoločnosť sa nesmie dostať do režimov "kríza" či "úpadok"). Vybrať je možné maximálne sumu vkladu do kapitálového fondu, nie viac. Samotný predaj zlata na úrovni eseročky podlieha dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť dôchodok po jeho priznaní

Nerozdelený zisk a kapitálový fond

Podľa všetkého, zdravotný odvod zrazený byť musí. Vzhľadom na skutočnosť, že zisk dosiahnutý za rok 2015 je stále zárobkovou činnosťou, z ktorej sa odvádza zdravotný odvod - konkrétne “podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu” (§ 10b / 1 / e zákona o zdravotnom poistení).

V minulosti, pred 1.1.2018, keď ešte pravidlá pre tvorbu a použitie kapitálového fondu z príspevkov v podstate neexistovali, bolo možné relatívne jednoducho “preúčtovať” nerozdelený zisk ešte pred rozdelením spoločníkom - tj na úrovni spoločnosti - na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy. A to zápisom 428 / 413. Prípadná neskoršia výplata z kapitálového fondu je predmetom dane, podobne ako výplata dividend predmetom zdanenia či zodvodnenia. No je to iná situácia: výplata sa v prípade spoločníka-fyzickej osoby zdaňuje (nepodnikateľ ako ostatný príjem v zmysle §8 ods. 1 písm. s, podnikateľ ako príjem z podnikania v zmysle § 6 zákona o dani z príjmov), pričom tento spoločník si ako daňový výdavok vie uplatniť sumu splateného príspevku resp. vkladu. Čo je v našom prípade rozdelená dividenda “v čistom”.

Zvýšenie a zníženie základného imania

Základné imanie je možné kedykoľvek zvýšiť (napr. za účelom lepšieho obrazu pred investormi či bankami) ale aj znížiť. Zvyšovanie základného imania je administratívne náročné: firmu čaká valné zhromaždenie, zápis do obchodného registra a v prípade, že ide o zvyšovanie z nerozdeleného zisku a suma zvýšenia je vyššia ako suma pôvodného základného imania, tak aj overenie účtovnej závierky audítorom.

Spôsoby zvýšenia základného imania

• Peňažnými a nepeňažnými vkladmi: Hodnota nepeňažného vkladu musí byť ocenená znalcom.
• Z nerozdeleného zisku: Za určitých podmienok je možné zvýšiť základné imanie z nerozdeleného zisku spoločnosti.

Zníženie základného imania

Neskôr je možné základné imanie opäť znížiť. Uvedené však podlieha ďalšej administratíve - tj valné zhromaždenie, dvojnásobné uverejneniu informácie o znižovaní v obchodnom vestníku s cieľom motivovať veriteľom, aby si uplatnili prípadné pohľadávky + zápis do obchodného registra. Vyplatiť peniaze súvisiace so znížením je legálne - nejde totiž o výber vkladu. No ak ide o príjem zo zníženia základného imania, ktoré bolo tvorené či zvýšené nie z vkladov spoločníkov, ale z nerozdeleného zisku rokov 2017 a neskôr, výber sa na strane spoločníka-fyzickej osoby sa zdaňuje. V prípade spoločníka právnickej osoby neskôr, jej to vstupuje do jej čísielešte raz: základné imanie je súčasťou vlastného imania a teda vklady v tomto režime pozitívne oplyvňujú pomer medzi vlastnými zdrojmi a tými cudzími (pôžičky, úvery, lízingy a pod).

Vplyv na vlastné imanie a krízu spoločnosti

Samotné vlastné imanie nesmie byť totiž záporné - v situácii záporného vlastného imania (záväzky sú vyššie ako majetok firmy na strane aktív súvahy) v kombinácii so situáciou, kedy má firma aj viac ako 1 veriteľa, sa už firma nachádza v “predĺžení” a teda v “úpadku” a konateľ povinný podať návrh na konkurz. Rovnako nesmie pomer medzi vlastnými imaním/zdrojmi a záväzkami/cudzími zdrojmi byť nižší ako 8% - vtedy zas firma vstupuje do režimu “kríza” podľa Obchodného zákonníka a nesmie vykonávať niektoré úkony smerujúce von či do spoločnosti (najmä zo strany spoločníkov).

Prečítajte si tiež: Nové zmeny v príspevku na opatrovanie ŤZP

Pôžičky vs. Vklady

Pôžičky prijaté od spoločníkov sú síce na účely režimu “kríza” podľa Obchodného zákonníka alebo “predĺženia” a “úpadku” podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii podriadené - a teda na účely sledovania týchto čísiel sa v podstate neberú do úvahy - no vysoké záväzky nevidí rada ani banka či investoria nielen vrátiť, ale namieste je otázka, či aj úročiť. Zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka môže byť dohodnutá ako bezúročná. Pri transakciách medzi spoločníkom fyzickou osobou a jeho eseročkou resp. 2 eseročkami pozorných čitateľov už preventíne desí pojem “transferové oceňovanie” a teda trhový úrok vypočítaný čisto na zdaňovacie účely.

Kapitalizácia pohľadávky

existuje však pomerne jednoduchá finta, ktorou je možné pôžičku spoločníka “kapitalizovať” na zložku vlastného imania - a to aj pred úpravou kapitálových fondov v r. 2018, aj po nej. Spoločník môže totiž vložiť do kapitálového fondu aj svoju pohľadávku - tá je samozrejme nepeňažným vkladom a musí byť ocenená znalcom, prípadne musí byť na strane spoločníka dodanený rozdiel medzi hodnotou uznanou na vklad a samotnou sumou pohľadávky.

Jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.) a základné imanie 1 euro

Zvažujete založenie jednoduchej spoločnosti na akcie - nový typ obchodnej spoločnosti, ktorej základné imanie je minimálne 1 euro? S účinnosťou od 01. 01. V dôvodovej správe k novele Obchodného zákonníka zákonodarca uvádza, že nejde o podtyp akciovej spoločnosti, ale ide o úplne novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá kombinuje prvky akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

Zakladanie a výhody j.s.a.

Jednoduchú spoločnosť na akcie môže založiť jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb. Na rozdiel od akciovej spoločnosti, jednoeurová a.s. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sú stanovy spoločnosti. Jednoeurová a.s. Pred vznikom jednoeurovej a.s. Jednou z najväčších výhod jednoeurovej a. s. je nepochybne nízke základné imanie. Pri zakladaní jednoeurovej akciovej spoločnosti je však potrebné zohľadniť aj ustanovenia o spoločnosti v kríze (§ 67a až 67k Obchodného zákonníka), ktoré boli do Obchodného zákonníka zavedené novelou č. 87/2015 Z. z. a sú účinné od 01. 01.

Kríza spoločnosti a j.s.a.

Ustanoveniami o kríze sa zavádza rad povinností a obmedzení pre štatutárov a osobitné pravidlá fungovania pre spoločnosť v kríze. Na určenie, či sa na spoločnosť - jednoeurovú a.s. tieto ustanovenia vzťahujú, je nutné posúdiť, či sa spoločnosť v kríze už nachádza, resp. Kedy hrozí spoločnosti kríza? Na definovanie úpadku sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Ten v § 3 ods. hovorí, žedlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. V zmysle § 3 ods. Podľa § 3 ods. Na definovanie „hrozby úpadku“ sa použije ustanovenie § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na posúdenie, či spoločnosti hrozí úpadok, je určujúci pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti.Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti je menej ako 8 ku 100. Uvedený pomer sa prvýkrát použije až v roku 2018 (t.j. od 1. januára 2018), dovtedy bude použitý od 1. Práve v poslednej uvedenej súvislosti, t. j. v prípade posudzovania hrozby úpadku, vystupuje do popredia prepojenie nízkeho základného imania jednoeurovej a.s.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Aktuálne informácie

Príklad krízovej situácie

Jednoeurová a.s. so základným imaním 1 euro bude mať po založení vlastné imanie rovnajúce sa základnému imaniu, t. j. 1 euro. Spoločnosť si zoberie úver 1 000 EUR a bude mať nezaplatenú splatnú faktúru za telefón vo výške 100 EUR. Záväzky spoločnosti by predstavovali 1 100 EUR, vlastné imanie 1 EURO. Pomer vlastného imania (1 / 1100) by bol 0,0009, t. j. nižší ako 6 / 100.

Povinnosti štatutárneho orgánu v kríze

V prípade, ak sa jednoeurová a.s. alebo iná spoločnosť uvedená v § 67i Obchodného zákonníka dostane do krízy, štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Táto povinnosť je rozšírením povinnosti štatutárneho orgánu konať s osobitnou (s.r.o.), resp. náležitou (a.s.) starostlivosťou. Opatrením na prekonanie krízy je napríklad navýšenie vlastných zdrojov jednoeurovej a.s. (vlastného imania), a to aj formou plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, čím sa pomer vlastného imania a záväzkov navýši nad hranicu stanovenú v § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka. Na tieto zdroje sa však vzťahuje zákaz ich vrátenia. Ďalším opatrením môže byť vypracovanie reštrukturalizačného posudku apodanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.

Zákaz vrátenia vkladu v jednoeurovej a.s.

Obchodný zákonník v rámci úpravy jednotlivých obchodných spoločností obsahuje ustanovenia (§ 93 ods. 3, § 123 ods. 3, § 179 ods. 2, § 223 ods. Plnením nahrádzajúcim vlastné zdroje je najmä úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá.

Zabezpečenie záväzkov jednoeurovej a.s.

Osobitný sprísnený režim sa uplatní aj v prípade zabezpečenia záväzkov spoločnosti spriaznenými osobami. Ak spriaznená osoba podľa § 67c ods. 2Obchodného zákonníka počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti voči veriteľovi ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti. Na odlišné zmluvné dojednanie sa neprihliada. Povinnosti a obmedzenia pre spoločnosť v kríze platia nielen pre jednoduchú spoločnosť na akcie, ale aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti

Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti u spoločníka obchodnej spoločnosti a družstva, s výnimkou a. s., sa vyjadruje jednou sumou ako podiel na spoločnosti. Jeho všeobecná definícia je v § 61 zákona č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník (ďalej OZ), ktorý obsahuje základné ustanovenia pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo.

Definícia vkladu

Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom je iná peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa ňou na výsledku podnikania. Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Oceňovanie nepeňažných vkladov

Výnimkou, kedy sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, je, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Uvedené však neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu (výraznou zmenou v negatívnom slova zmysle môže byť napr. kríza na trhu nehnuteľností, havária automobilu alebo iné poškodenie majetku, výraznou zmenou v pozitívnom slova zmysle by mohlo byť vykonané technické zhodnotenie majetku, vykonaná generálna oprava, napr. výmena motora automobilu atď.). Hodnota nepeňažného vkladu sa tiež nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrady (pretože v účtovnej závierke nie je hodnota majetku vyššia, než je jeho reálna hodnota, skôr naopak, je nižšia, napr.

Príklady nepeňažných vkladov

• Hnuteľná vec (napr. automobil, stroj, zariadenie)
• Nehnuteľnosť (napr. pozemok, budova)
• Právo duševného vlastníctva (napr. patenty, licencie, autorské práva)
• Iné oceniteľné právo (napr. pohľadávka)
• Cenné papiere a podiely (napr. akcie, obchodné podiely)
• Podnik alebo časť podniku

Obmedzenia nepeňažných vkladov

Nepeňažný vklad naopak nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné, aby spoločník splatil svoj vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným napr. Na valnom zhromaždení, resp. v prípade zakladania spoločnosti v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom.

Splatenie nepeňažného vkladu

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Ak sa zakladá akciová spoločnosť na základe výzvy na upisovanie akcií (vytvorenie základného imania prevyšujúceho vklady zakladateľov), treba uviesť, že akcie nie je možné upisovať nepeňažnými vkladmi. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Účtovanie nepeňažných vkladov

Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré sú ustanovené opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ), v závislosti od toho, či sa na nepeňažný vklad pozerá z pohľadu vkladateľa alebo z pohľadu jeho prijímateľa.

Vplyv nepeňažného vkladu na daň z príjmov

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu. V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v reálnych hodnotách je síce u jeho prijímateľa ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (v reálnej hodnote, resp.

Účtovanie základného imania

Účtovanie základného imania je upravené v § 25 a § 59 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len Postupy účtovania). V účtovnej závierke je základné imanie prezentované ako vlastný zdroj krytia majetku, je súčasťou vlastného imania. Pri vzniku spoločnosti sa základné imanie rovná vlastnému imaniu.

Účty základného imania

• 411 - Základné imanie: Na tomto účte sa účtuje základné imanie a jeho zmeny.
• 419 - Zmeny základného imania: Na tomto účte sa účtujú zmeny základného imania pred zápisom do obchodného registra.

Zdaňovanie vkladov a výplat

Problematiku vkladov do obchodnej spoločnosti a následného zvýšenia alebo zníženia základného imania z pohľadu dane z príjmov upravuje zákon č. 366/1999 Z. z. Vklady do obchodných spoločností a družstiev nie sú výdavkami na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Ide o ekonomický princíp, podľa ktorého sa investuje majetok po zdanení, tzv. Ak sa mení ocenenie majetku pre účely vecného vkladu do podnikania, je potrebné rozdiel medzi pôvodným ocenením majetku a ocenením pre účely vkladu daňovo vysporiadať. Pri znížení ocenenia vkladaného vecného majetku rozdiel v nadväznosti na platný postup účtovania neovplyvňuje základ dane z príjmov. Pri znížení základného imania a následnej výplate takto použitého zisku sa zrazí daň podľa sadzby uvedenej v § 36 ods. 2 písm. Základné imanie obchodnej spoločnosti, tvorené z vkladov spoločníkov, môže byť zvyšované alebo znižované aj z majetku spoločnosti prevyšujúceho základné imanie. Výdavky na zvýšenie ZI nie sú daňovými výdavkami. V účtovníctve sa tieto výdavky neúčtujú do nákladov.

tags: #zvysenie #zakladneho #imania #zapocitanie #vkladov