
Staroba je prirodzenou súčasťou života, a preto je dôležité zabezpečiť seniorom podmienky pre aktívny a kvalitný život. Rôzne projekty a iniciatívy sa zameriavajú na podporu zdravia, sociálnej inklúzie a dôstojného života seniorov. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto projektov a na to, ako prispievajú k zlepšeniu života seniorov na Slovensku.
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) si uvedomuje dôležitosť a nenahraditeľnosť práce zamestnancov sociálnych služieb. Každoročne oceňuje pracovníkov zariadení sociálnych služieb za ich mimoriadne pracovné nasadenie, obetavosť a ľudský prístup pri starostlivosti o prijímateľov sociálnych služieb. V historických priestoroch Sobášneho paláca v Bytči si prevzalo Krištáľové srdce z rúk predsedníčky ŽSK Eriky Jurinovej a riaditeľky odboru sociálnych vecí Ivety Ďurišovej 48 pracovníkov sociálnych služieb. Návrhy na ocenenia podávali riaditelia zariadení sociálnych služieb.
Medzi ocenenými boli zamestnanci zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pracovníci neverejných zariadení a zamestnanci obecných zariadení sociálnych služieb. Z ružomberského okresu boli ocenené štyri osobnosti - Alžbeta Maďarová, Tatiana Veselovská, Mária Koštialová a Mgr.
Predsedníčka ŽSK Erika Jurinová vyzdvihla, že vďaka nasadeniu ocenených môžu spoločne pracovať na tom, aby bol Žilinský kraj tým najlepším miestom pre život - pre seniorov i ľudí odkázaných na pomoc iných.
Žilinský samosprávny kraj sa zameriava na rozvoj sociálnych služieb, aby pokryl všetky požiadavky obyvateľov. Pripravuje projekty pre mladých ľudí v Žiline, Zákamennom a Liptovskom Mikuláši. Najbližším zámerom župy je dokončenie výstavby nového zariadenia sociálnych služieb ambulantného typu v Zákamennom, ktoré poskytne ambulantné sociálne služby dennou formou pre 20 prijímateľov. V Žilinskom kraji v súčasnosti pôsobí 81 poskytovateľov sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a služieb krízovej intervencie.
Prečítajte si tiež: Prínos Ivety Malachovskej k vianočnej charite
Žilinský samosprávny kraj poskytuje sociálne služby v špecializovaných zariadeniach, domovoch sociálnej služby, zariadeniach pre seniorov, zariadeniach opatrovateľskej služby aj formou podporovaného bývania.
Projekt „Vykročte za zdravím“ sa zameriava na pohyb a zdravý životný štýl predovšetkým žien v produktívnom a seniorskom veku. Projekt realizuje SOŠV už od roku 2013 a teší sa čoraz väčšej popularite. Cvičí sa na celom Slovensku. Projekt „Vykročte za zdravím“ má celoročný charakter a v súčasnosti sa doň zapája viac ako 600 aktívnych cvičeniek, ktoré cvičia pravidelne počas celého roka.
Olympijský klub Košice sa do pohybových aktivít pre seniorov zapája už od úplného začiatku projektu aj vďaka cvičiteľke Tatiane Luberdovej. Dvakrát do týždňa majú seniori z Košíc a okolia možnosť cvičiť pilates a rovnako často sa venujú nordic walkingu. Luberdovej pravidelnú skupinu tvorí viac ako 20 žien v staršom veku, no občas prídu cvičiť aj páni.
Aktívni seniori a seniorky cvičia v Olympijskom klube Alojza Szokolyho v Šahách pod vedením Angeliky Révészovej už od roku 2014. Na juhu Slovenska sa do pohybových aktivít zapája pravidelne viac ako 20 seniorov a senioriek, celkovo sa ich v projekte objavilo viac ako stovka.
Benefity cvičení vrátane tých zdravotných sú obrovské. Ženy, ktoré chodia cvičiť, sú väčšinou vdovy, takže sa navzájom socializujú a skamarátia sa. Hľadajú si spoločnosť, spoločne potom chodia na prednášky, do múzeí a podobne. Pre ne je dôležité, aby mali pravidelný pohyb a niečo robili.
Prečítajte si tiež: Opatrovateľka v Rakúsku
Seniorky, ktoré prídu cvičiť, najviac trápia problémy s chrbticou, kolenami či bedrovými kĺbmi. Nordic walking zapája až 90 % svalov na tele. Navyše, keďže je to tréning v prírode, sú seniori na čerstvom vzduchu, posilňujú si aj ,core‘ stred tela.
Nordic walking však nie je len o tom mať doma hocijaké turistické palice a ísť s nimi von. Turistické palice na rozdiel od nordic walkingových nemajú špeciálny úchyt na ruky - malú rukavicu. S trekovými alebo bežkárskymi palicami teda neurobíte správne techniku. Pohyb vždy musí vychádzať z ramena, z lakťa a ruka smeruje za telo.
Nadácia Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) každoročne v septembri pozýva na liečebné pobyty v Kúpeľoch Dudince desiatku seniorov z radov osobností sveta športu - športovcov, trénerov i rozhodcov. Záujem vždy prevyšuje kapacitné možnosti.
Medzi účastníkmi pobytu boli aj dvojnásobný olympijský medailista i majster sveta a vicemajster Európy vo volejbale Pavel Schenk a členka tímu hádzanárskych majsteriek sveta z roku 1957 Veronika Ilavská-Schmidtová. Zúčastnili sa aj vicemajsterka sveta v hádzanej, medzinárodná technická delegátka a bývala predsedníčka Klubu fair play SOV Janka Stašová, majster Európy a štvornásobný olympionik v atletike Pavol Blažek, olympionici - bronzová volejbalistka z majstrovstiev Európy Pavlína Kohútová-Štefková, atlét Peter Tichý a zápasník Miroslav Luberda, bývalá volejbalová reprezentantka ČSSR Blanka Tomášiková a medzinárodný rozhodca vzpierania Ján Štefánik.
Účastníci si užili nielen liečebné procedúry, ale aj množstvo neformálnych debát a športové popoludnie pri bowlingu a večeru s prezidentom SOŠV Antonom Siekelom.
Prečítajte si tiež: Notársky úrad Nitra
Počas úvodného večera, kedy každý povie niečo o sebe, zazneli zaujímavé spomienky športových legiend. Veronika Ilavská-Schmidtová zaspomínala na rok 1957, keď sa v srbskom Belehrade podieľala na senzačnom zisku titulu majsteriek sveta v hádzanej. Prezradila, že po návrate museli vrátiť reprezentačné tepláky a že hrali z lásky k športu, nie pre peniaze. Pavel Schenk prezradil, že s volejbalom sa naplno spojil až ako 18-ročný a že mal šťastie, že prišiel do veľmi kamarátskeho kolektívu. Chodecký olympionik Peter Tichý prezradil, že nabehal a nachodil doteraz 192-tisíc kilometrov a že treba si predstaviť pocity pri tom výkone, nie kilometre.
Prezident SOŠV Anton Siekel prejavuje športovým osobnostiam náležitú úctu a váži si ich. Stretnutie s nimi pre neho vždy veľa znamená. Utvorenie ľudskej a priateľskej atmosféry počas týchto pobytov má ešte väčšiu hodnotu, ako jeho samotná liečebná stránka.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil na akútny nedostatok miest v domovoch dôchodcov na Slovensku. Na umiestnenie do domovov čaká v súčasnosti až 7500 seniorov. Čakacia doba sa niekde ráta v mesiacoch, inde v rokoch. Kapacita zariadení pre seniorov na Slovensku je alarmujúco nedostatočná. Najhoršie je na tom hlavné mesto.
Slovenská katolícka charita upozorňuje na to, že problém sa vyostruje a kapacity nestačia uspokojiť všetkých, ktorí chcú byť umiestnení do charitných zariadení sociálnych služieb.
Župy majú na starosti špecializované zariadenia, ktoré nie sú len pre seniorov. Tí však tvoria značnú časť ich klientely.
Podľa podpredsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb za súčasným stavom stojí neochota obcí finančne prispieť na umiestnenie občana v neverejnom zariadení. Kriticky je na tom však aj personál takýchto zariadení. Platy opatrovateľov sa blížia k minimálnej mzde, čo má za následok nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Problémom je tiež priemerný vek zamestnancov, ktorý je skoro šesťdesiat rokov.
NKÚ navrhuje ministerstvu práce zmeniť kontrolu kvality zariadení, ktorú považuje za nedostatočnú. Nevyhnutné je zapojenie odbornej verejnosti do prípravy koncepcie sociálnych služieb. Pomôcť mapovať reálny stav dopytu po sociálnych zariadeniach by malo zavedenie podrobnej evidencie žiadostí o umiestnenie do domova. Pri rozširovaní kapacity treba dbať aj na rovnomerné vybudovanie siete domovov tak, aby každý občan mal možnosť byť umiestnený do zariadenia vo svojom najbližšom okolí.
NKÚ vidí priestor na zlepšenie aj u samotných poskytovateľov sociálnych služieb. Zlá finančná situácia mnohých zariadení je výsledkom zvýšených nákladov na energie, preto by domovy mali hľadať v spolupráci so zriaďovateľmi peniaze na zníženie energetickej náročnosti budov.
Kraje postupne prechádzajú ku komunitnej starostlivosti. Opateru zabezpečujú v domácom prostredí. Napríklad v Banskobystrickom kraji zriadili Centrum integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti. To je hradené z eurofondov. Okrem sociálneho poradenstva či požičiavania zdravotných pomôcok zabezpečujú na diaľku aj starostlivosť o seniorov. Podobný projekt chcú zriadiť aj v Žilinskom kraji. V Trnavskom v minulom roku na jeseň spustili tiesňovú linku pre seniorov. Tlačidlo tiesňového volania môžu nosiť seniori ako náramok alebo prívesok na krku. Prechod ku komunitnej starostlivosti podporuje aj ministerstvo práce.
Domovy sociálnych služieb (DSS), ktorých zriaďovateľom sú práve samosprávne kraje, a ich klienti sa už dlho boria s viacerými problémami. Chýbajú zamestnanci, čakacie doby sú pridlhé a ich protipožiarna bezpečnosť je slabá alebo žiadna. Podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím mnohé centrá sociálnych služieb nie sú dostatočne chránené pred požiarmi. Kraje postupne prechádzajú ku komunitnej starostlivosti.