
Zmluva Gabčíkovo, podpísaná 16. septembra 1977, predstavuje kľúčový moment v histórii slovensko-maďarských vzťahov a vodného hospodárstva v strednej Európe. Jej cieľom bola výstavba a prevádzkovanie Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVD G-N) na Dunaji. Táto rozsiahla infraštruktúra mala slúžiť na výrobu elektrickej energie, ochranu pred povodňami a zlepšenie plavebných podmienok. Hoci zmluva bola pôvodne vnímaná ako prostriedok na utuženie vzťahov medzi Československom a Maďarskom, neskôr sa stala zdrojom sporov a medzinárodných právnych bitiek.
Myšlienka výstavby vodného diela na Dunaji sa objavila už v 30. rokoch 20. storočia. Katastrofálne povodne v rokoch 1954 a 1965, ktoré postihli rozsiahle územia pozdĺž Dunaja, urýchlili úvahy o potrebe komplexného riešenia, ktoré by kombinovalo protipovodňovú ochranu, energetické využitie a zlepšenie plavebnosti. V apríli 1963 vládne delegácie Maďarska a Československa prerokovali v Budapešti koncepciu projektanta vodných diel Petra Danišoviča. Podľa protokolu sa už do jedného roka mal vypracovať investičný návrh a bolo žiaduce, aby sa výstavba oboch stupňov - v Gabčíkove a Nagymarosi - dokončila do roku 1975.
V roku 1989 Maďarsko jednostranne zastavilo práce na stupni Nagymaros. Ako dôvod uviedlo obavy o životné prostredie a zásobovanie Budapešti vodou. Následne sa pokúsilo zmluvu vypovedať. Vtedajšia slovenská resp. československá vláda sa rozhodli pre dokončenie projektu podľa tzv. variantu C, ktorý nerátal s účasťou Maďarska. Tento krok 25. júla 1991 schválila Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a ešte v novembri toho istého roku sa stavebné práce rozbehli znovu. Maďarská vláda 7. mája 1992 vypovedala zmluvu z roku 1977. Slovenská i československá federálna vláda označili krok za právne neúčinný, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní.
Kľúčovým momentom bolo prehradenie prirodzeného koryta Dunaja. Začiatok prác 24. októbra 1992 o 9.55 de facto uviedol stupeň Gabčíkovo do prevádzky. Pri Čunove pod Bratislavou začali nákladné autá zhadzovať do Dunaja kamene a betónové kvádre. Odštartovalo sa tým prehradzovanie koryta Dunaja, čím Slovensko spustilo finálnu fázu takzvaného náhradného riešenia výstavby vodného diela Gabčíkovo.
Maďarská a slovenská strana podali na Medzinárodný súdny dvor v Haagu svoje kauzy: spor o SVD G-N. Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu v rozsudku z 25. septembra 1997 rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros naďalej platí a že Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť pridelené práce na vodnom diele. Súd tiež konštatoval, že Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992 ako jednostranné opatrenie.
Prečítajte si tiež: Nové možnosti s angličtinou pre seniorov
Vodná elektráreň Gabčíkovo je v prevádzke od roku 1992 a vyrába v priemere 2.200 gigawatthodín elektrickej energie ročne. Samotná Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) s ôsmimi turbínami vyrába približne 2.200 GWh elektrickej energie ročne, čo predstavuje okolo 8 až 10 percent spotreby elektriny na Slovensku. Súčasťou vodného diela je aj menšia vodná elektráreň v Čunove so štyrmi turbínami a ročnou produkciou cca 147 GWh. Od začiatku prevádzky Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 sa jeho plavebnými komorami preplavilo 304 409 plavidiel, čo predstavuje 116,5 milióna ton nákladu a 5,3 milióna preplavených ľudí. Jednu z komôr už rok upravujú a modernizujú, jej strojovňu presunuli hore. Doteraz bola v priestoroch na úrovni dna komory vo vlhkom prostredí. „Prevádzka sa zjednodušila, poruchovosť bude výrazne nižšia,“ dodal Lazár. Zmodernizovali aj vpusty a výpusty vody.
Predmetom súdneho sporu sa neskôr stala aj samotná elektráreň, resp. zmluva o jej prevádzke. V roku 2006 štátna Vodohospodárska výstavba a Slovenské elektrárne (SE) podpísali zmluvu o prevádzke VEG, ktorou došlo k prevodu elektrárne na SE. Vláda SR vypovedala 4. decembra 2014 elektrárňam zmluvu o prevádzkovaní VEG pre porušenia dohody zo strany Enelu ako majoritného akcionára SE. Po tom, ako štát vyhral 9. O tom, či mohol štát od SE ovládaných Enelom prevziať správu nad vodnou elektrárňou bez súhlasu talianskej spoločnosti, rozhodovala aj medzinárodná arbitráž vo Viedni. V júli 2017 vyslovil súd verdikt v prospech Slovenska, ktoré nemuselo zaplatiť odškodné vo výške približne 700 miliónov eur.
Slovensko a Maďarsko už na jeseň obnovia rokovania o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z roku 1997, ktorý vtedy rozhodol v spore o vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros. Maďarsko vymenovalo v roku 2024 nového splnomocnenca a odborníka na energie, ktorý je poverený dosiahnuť kompromis v súdnom spore o VD Gabčíkovo. Csaba Lantos zdôraznil, že teraz je skutočne dobrá šanca ukončiť spor.
Bývalý minister pre inovácie a technológie Maďarska László Palkovics navrhol rafinované riešenie, ako predložiť skrytý revizionistický zámer Maďarska a zároveň by sa riešil spor o VD Gabčíkovo: „Dajte ho do oveľa väčšej „škatule“ (tým vznikol projekt Insula Magna, pozn. aut.). Nehovorte o riešení problému Bós-Nagymaros, ale o uskutočnení obrovského projektu udržateľného rozvoja v regióne, v ktorom robíme veľa vecí - vrátane riešenia tohto problému. Rok 2021, schválený projekt Maďarska Insula Magna (spoločný názov zo 16. stor. pre oblasti Žitného ostrova a maďarského Szigetkozu) - samostatný komplexný maďarský vodohospodársky projekt s prehrádzkami pre spojenie Žitného ostrova a maďarského Szigetkozu do jednotného cezhraničného prírodného, vodohospodárskeho, technického a sociálneho euroregiónu ako reakcia na prehradenie Dunaja VD Gabčíkovo.
Prečítajte si tiež: Nárok na nemocenské
Prečítajte si tiež: Kvapôčky: Prínos kresťanskej hudbe