Nárok na PN počas absolventskej praxe

Úvod

Absolventská prax predstavuje dôležitý krok pre absolventov škôl pri vstupe na trh práce. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na nemocenské dávky (PN) počas absolventskej praxe, s dôrazom na rok 2019.

Absolventská prax a jej podmienky

Absolventská prax sa realizuje na základe dohody medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzačom o zamestnanie - absolventom školy, ktorý je vedený v evidencii úradu práce najmenej jeden mesiac. Prax môže trvať najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, s rozsahom 20 hodín týždenne. Počas absolventskej praxe nesmie absolvent vykonávať činnosť na základe dohody o práci mimo pracovného pomeru, teda ani na základe dohody o pracovnej činnosti.

Príspevok počas absolventskej praxe

Výška príspevku pre absolventa je 65 % zo sumy životného minima. Napríklad, v období od 1.7.2018 do 30.6.2019 bola táto suma 133,30 eur mesačne.Úrad práce uhrádza príspevok absolventovi do 15 pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Voľno počas absolventskej praxe

Absolvent má nárok na 10 pracovných dní voľna, ktoré môže čerpať až po odpracovaní minimálne dvoch mesiacov. Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť absolventa aj z dôvodu pracovnej neschopnosti alebo ošetrovania člena rodiny. Za dni voľna a neprítomnosti úrad skráti absolventovi praxe odmenu.

Nárok na nemocenské dávky počas absolventskej praxe

Počas vykonávania absolventskej praxe je dôležité vedieť, či má absolvent nárok na nemocenské dávky v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prečítajte si tiež: Nové možnosti s angličtinou pre seniorov

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky

Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže to byť kombinácia odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ochranná lehota

Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, je zamestnanec, aj živnostník v tzv. ochrannej lehote, ktorá je 7 dní. Ak sa stane bývalý zamestnanec alebo živnostník práceneschopný počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musí nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Ak sa stane uchádzač o prácu práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.

Dôležité upozornenia

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a práceneschopný môžete byť maximálne 52 týždňov. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Dohoda o pracovnej činnosti a PN

Dohoda o pracovnej činnosti je upravená v § 223 a nasl. Zákonníka práce. Zamestnávateľ ju môže uzatvoriť na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie potrieb vo výnimočných prípadoch. Na základe tejto dohody je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Odmeňovanie a poistenie pri dohode o pracovnej činnosti

Odmeňovanie prác vykonávaných na základe dohody o pracovnej činnosti musí rešpektovať minimálnu mzdu. Fyzické osoby, ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa považujú za poistencov na účely sociálneho poistenia. Pre posúdenie, či ide o „dohodára“, ktorý je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia, je rozhodujúce, či má z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda) právo na pravidelný mesačný príjem alebo na nepravidelný príjem.

Prečítajte si tiež: História a budúcnosť Gabčíkova

Nemocenské dávky pri dohode o pracovnej činnosti

Vyplácanie nemocenských dávok sa líši v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom alebo príjmom nepravidelným. Len osoby, ktoré pracujú na dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom sú nemocensky poistené. Takýmto osobám v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské dávky.

Výpočet nemocenskej dávky pri dohode o pracovnej činnosti

V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu (pre rok 2019 je jeho výška 477 EUR).

Prečítajte si tiež: Uplatnenie sociálneho pedagóga na Slovensku

tags: #nárok #na #PN #počas #absolventskej #praxe