Ako sa brániť voči prevodom majetku dlžníka a inštitút odporovateľnosti

Dlžníci, ktorí sa chcú vyhnúť uspokojeniu pohľadávok svojich veriteľov, často siahajú k prevodom svojho majetku na blízke osoby, ako sú deti alebo manželia. Tento článok sa zaoberá možnosťami, ktoré má veriteľ na ochranu svojich práv v takýchto prípadoch, a to najmä prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka.

Konanie dlžníka a jeho právne následky

Konanie dlžníka, ktorého cieľom je znemožniť alebo sťažiť veriteľovi uspokojenie jeho pohľadávky zbavením sa majetku, je v rozpore so zákonom. Veriteľ sa môže proti takémuto právnemu úkonu brániť prostredníctvom odporovacej žaloby.

Odporovacia žaloba

Odporovacia žaloba je žaloba, ktorou sa veriteľ domáha na súde, aby súd rozhodol, že určitý právny úkon dlžníka (napríklad darovacia zmluva s treťou osobou) je voči veriteľovi právne neúčinný.

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu nastáva stav relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. To znamená, že odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky.

Právny úkon, ktorý je odporovaný, zostáva platným úkonom, čo znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci. Avšak, len vo vzťahu medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

Prečítajte si tiež: Definícia pohľadávky vylúčenej z uspokojenia

Účel inštitútu odporovateľnosti

Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania. Jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu.

Rozhodnutie súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovuje, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje nie proti dlžníkovi, ale proti tomu, s kým, alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k exekúcii vydaného proti dlžníkovi domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený.

Neplatnosť právneho úkonu vs. Neúčinnosť právneho úkonu

Je dôležité rozlišovať medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právneho úkonu. Ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu, jeho právne účinky vôbec nenastávajú a na právne vzťahy sa hľadí rovnako, akoby vôbec nebol urobený. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu.

Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Konanie o odporovacej žalobe

Konanie o odporovacej žalobe môže začať len na návrh. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania.

Náležitosti odporovacej žaloby

Odporovacia žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností). Odporovacia žaloba ako aj výrok rozhodnutia súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovuje, by mali tieto náležitosti obsahovať. Pokiaľ by výrok rozsudku súdu neobsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, bol by vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

V súdnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy veritelia podávajú odporovaciu žalobu, v ktorej sa domáhajú toho, aby súd určil, že právne úkony, na základe ktorých dlžník vyplácal žalovaným peňažné čiastky na základe údajov v pokladničnej knihe, sú voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinné, pričom žaloba údaje o konkrétnych odporovaných právnych úkonoch dlžníka, vrátane okolností, za ktorých boli urobené a v akých časových súvislostiach, neobsahuje. Vzhľadom k tomu, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, nemôže sa za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka považovať faktická činnosť, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť je treba považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonanú dlžníkom, ako môže vyplývať z pokladničnej knihy. Z uvedeného dôvodu takúto žalobu treba považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu a pre tento nedostatok nemožno odporovaciu žalobu vecne prejednať.

Podmienky pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby

Pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby je potrebné splnenie niekoľkých podmienok:

1. Existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi: Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Ten, kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda že je jeho veriteľom) a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.
2. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa: Dlžník musí mať úmysel ukrátiť veriteľa, t. j. musí vedieť, že jeho konanie môže viesť k zmenšeniu majetku, z ktorého by sa mohol veriteľ uspokojiť.
3. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa: Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
4. Vymáhateľnosť pohľadávky: Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. hmotnoprávna úprava inštitútu odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a OZ umožňuje žalovanému založiť svoju obranu proti odporovacej žalobe na tvrdeniach a dôkazoch, že vymáhateľná pohľadávka žalujúceho veriteľa voči dlžníkovi zanikla. Vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Požiadavka uvedená v § 42a ods. 1 OZ, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný, postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná.

Vymáhateľnosť pohľadávky v čase rozhodovania súdu

Odporovacej žalobe možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v dobe rozhodovania súdu. Z toho vyplýva, že v prípade, ak v dobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ešte vymáhateľná a že sa žalobca domáha priznania tejto pohľadávky v inom konaní (napríklad na súde), je spravidla daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Vplyv iných konaní na rozhodnutie o odporovacej žalobe

Veriteľ môže právnemu úkonu dlžníka odporovať aj v prípade, že sa tento právny úkon stal predmetom súdneho konania medzi dlžníkom a osobou, ktorá s ním tento úkon uzavrela. Okolnosť, že odporovaný právny úkon bol predmetom iného konania a že v tomto konaní bolo nadobúdateľovi prisúdené nejaké plnenie z tohoto odporovaného právneho úkonu a pod., nemá na konanie o odporovacej žalobe žiadny vplyv, avšak s výnimkou prípadu, kedy by v takomto konaní bola konštatovaná neplatnosť predmetného úkonu.

tags: #162 #pohľadávka #vylúčená #z #uspokojenia #podmienky