Pohľadávka Vylúčená z Uspokojenia: Komplexný Pohľad na Definíciu a Dôsledky v Insolvenčnom Konaní

Slovenský právny poriadok prešiel významnými zmenami v oblasti oddlženia fyzických osôb, známeho aj ako osobný bankrot. Tieto zmeny, ktoré nadobudli účinnosť 1. marca 2017, priniesli novú právnu úpravu v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Cieľom tejto úpravy bolo zefektívniť proces oddlženia a umožniť dlžníkom „začať odznova“. V rámci týchto zmien sa zaviedli tri kategórie pohľadávok, ktoré majú odlišné postavenie v insolvenčnom konaní: bežné pohľadávky, pohľadávky vylúčené z uspokojenia a pohľadávky oddlžením nedotknuté.

Tri Kategórie Pohľadávok v Oddlžení

Zavedenie troch kategórií pohľadávok v insolvenčnom konaní má zásadný vplyv na postavenie veriteľov a dlžníkov.

1. Bežné pohľadávky: Tieto pohľadávky môžu byť uspokojené len v konkurze alebo prostredníctvom splátkového kalendára. Definícia týchto pohľadávok je obsiahnutá v § 166a insolvenčného zákona.
2. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia: Ide o pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné. Tieto pohľadávky sú enumerované v § 166b insolvenčného zákona a zároveň nespadajú do kategórie pohľadávok oddlžením nedotknutých.
3. Pohľadávky oddlžením nedotknuté: Tieto pohľadávky sú špecificky definované a oddlženie dlžníka nemá na ich vymáhateľnosť vplyv.

V prípade stretu osobného bankrotu a exekučného konania je dôležité rozlišovať medzi týmito tromi kategóriami pohľadávok, pretože majú rôzne právne dôsledky.

Pohľadávky Vylúčené z Uspokojenia (§ 166b Insolvenčného Zákona)

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia predstavujú špecifickú kategóriu, ktorá je definovaná v § 166b insolvenčného zákona. Tieto pohľadávky sú v prípade oddlženia považované za nevymáhateľné. Medzi takéto pohľadávky patria napríklad:

• Príslušenstvo pohľadávky presahujúce 5 % istiny (úroky, poplatky z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky).
• Pohľadávky zo zmenky, ak chýba kauzálny vzťah (dôvod vzniku pohľadávky).
• Zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie.

Dôsledky Oddlženia na Exekučné Konanie

Dôležitým aspektom je vplyv oddlženia na už prebiehajúce exekučné konania. V prípade, ak súd rozhodne o oddlžení dlžníka formou konkurzu, zákonodarca v § 167f ods. 2 insolvenčného zákona stanovuje, že exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, sa zastavujú.

Prečítajte si tiež: Ako sa brániť prevodom majetku

Naopak, ak súd rozhodne o oddlžení formou splátkového kalendára, § 168b insolvenčného zákona hovorí, že ochrana pred veriteľmi sa vzťahuje len na pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a). Z toho vyplýva, že pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b) a pohľadávky oddlžením nedotknuté (§ 166c) nie sú dotknuté účinkami oddlženia v podobe splátkového kalendára.

Rozdielny Prístup pri Konkurze a Splátkovom Kalendári

Z porovnania oboch zákonných úprav je zrejmé, že pri osobnom bankrote v podobe konkurzu patria pohľadávky vylúčené z uspokojenia do okruhu pohľadávok, ohľadom ktorých sa exekučné konanie má zastaviť. Avšak, pri osobnom bankrote v podobe určenia splátkového kalendára tomu tak nie je. Tento rozdielny legislatívny prístup nie je zrejmý z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z., čo vyvoláva otázky o jeho odôvodnenosti.

Hľadanie Dôvodov Odlišného Legislatívneho Prístupu

Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo existuje odlišný legislatívny prístup k pohľadávkam vylúčeným z uspokojenia pri konkurze a splátkovom kalendári, je potrebné preskúmať, či tento rozdiel nevyplýva z rozdielneho charakteru jednotlivých spôsobov oddlženia. Dôsledky oddlženia sú však pre obe formy rovnaké a odlišnosť vyplýva len z dôvodov na strane dlžníka a jeho preferencií.

Ani pri tomto skúmaní nie je možné nájsť relevantný dôvod odôvodňujúci odlišný legislatívny prístup. Práve naopak, neexistujú argumenty, ktoré by odôvodňovali existenciu takejto dichotomickej právnej úpravy. Zmysel a účel právnej úpravy by mal skôr smerovať k postihovaniu „netolerovaných“ pohľadávok uvedených v § 166b prísnejšími následkami v porovnaní s „bežnými“ pohľadávkami.

Dôsledky Rozdielneho Posudzovania

Ak dôsledkom existencie rozdielneho posudzovania pohľadávok vylúčených z uspokojenia pri konkurze a splátkovom kalendári je stav, kedy je možné tieto pohľadávky vymáhať v exekúcii pri splátkovom kalendári, ide o neplánovanú medzeru v práve. Táto medzera vytvára v právnom poriadku nerovnovážny stav, rozpor, neúčelnosť a relevantné napätie plynúce z odlišného posudzovania dvoch kvalitatívne podobných situácií.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Je potrebné, aby bol tento nedostatok „zhojený“ priamo zákonodarcom, v legislatívnom procese, a to zakotvením explicitnej právnej normy.

Postup Exekučného Orgánu pri Oddlžení

Ak súd rozhodol o oddlžení (osobnom bankrote), t.j. vyhlásil konkurz alebo určil splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017 je tým orgánom exekučný súd a rozhoduje podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekučný súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona“. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017 a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje cit. „Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“

Vo vzťahu k uvedenému je tak potrebné pristúpiť k riešeniu otázky, ktorá právna norma (§ 57 ods. 1 písm. g) EP alebo § 57 ods. 2 EP, vždy v spojitosti s ustanovením § 167f ods. 2 alebo ustanovením § 168b ods. 1 insolvenčného zákona) sa má použiť. Vo vzťahu k uvedenému sa má za to, že na uvedenú situáciu je potrebné aplikovať "zastavovacie" ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP (v spojitosti s ustanovením § 167f ods. 2 alebo ustanovením § 168b ods. 1 insolvenčného zákona).

Ak vyjdeme z charakteru bankrotu ako tzv. generálnej exekúcie (riešenia), jeho prirodzeným dôsledkom je nemožnosť pokračovať vo vykonávaní exekúcií singulárnych. Podstatou bankrotu je dosiahnuť úpravu všetkých zákonodarcom označených záväzkov (dlhov), a to podľa stanovených pravidiel. Okamihom, kedy dôjde k uvedenému stretu (v dôsledku existencie procesu osobného bankrotu) je vykonávanie akejkoľvek singulárnej exekúcie neprípustné a dôsledkom uvedeného je i následné zastavenie exekučného konania.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP, podľa ktorého „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu7t) vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.“

Povinnosti Exekučného Orgánu

Exekučný orgán - tak exekučný súd ako aj súdny exekútor - ktorý koná a rozhoduje podľa Exekučného poriadku aj pri strete exekúcie s osobným bankrotom, je povinný mať na zreteli princípy právneho štátu a ochrany základných práv. Dôsledkom uvedeného je nepochybne povinnosť exekučného orgánu vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie.

Dôrazne je nutné odmietnuť postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, t.j. bez toho, aby exekučný orgán skúmal charakter vymáhanej pohľadávky. Takýto postup by bol nepochybne nesprávnym úradným postupom, v podstate vedúcim k absolútnej "bagatelizácii" základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu práv dlžníka (povinného). Bol by to postup v rozpore s koncepciou materiálneho právneho štátu.

Daňové Aspekty Pohľadávok Vylúčených z Uspokojenia

Zaujímavou otázkou je, ako sa pohľadávky vylúčené z uspokojenia posudzujú z daňovo-účtovného hľadiska. Zmysel by dávalo, aby si veriteľ mohol automaticky uplatniť takúto pohľadávku ako daňový výdavok (ak bola pôvodne zaradená do daňových príjmov) na základe rozhodnutia súdu o oddlžení.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov upravuje situácie, kedy je možné odpísať menovitú hodnotu pohľadávky ako daňový výdavok. Avšak, toto ustanovenie nerieši situáciu s pohľadávkami podľa § 166b ZKR, ktoré sa neprihlasujú do konkurzu.

Žiadne ustanovenie zákona o dani z príjmov sa podľa názoru mnohých odborníkov na prípad, kedy sa pohľadávka neprihlasuje v konkurznom type oddlženia, nevzťahuje. Aký je Váš názor na to? Platí, že majiteľovi pohľadávky podľa § 166b ZKR za účelom jej neskoršieho použitia ako daňového výdavku neostáva iná možnosť, ako tvoriť daňové opravné položky podľa všeobecných pravidiel ( § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov)?

Kontroverzie a Diskusie

Právna úprava pohľadávok vylúčených z uspokojenia vyvoláva rôzne diskusie a kontroverzie. Niektorí právnici tvrdia, že vylúčenie určitých pohľadávok z uspokojenia predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva veriteľov a je v rozpore s Ústavou SR.

Iní argumentujú, že právna úprava oddlženia je nastavená na ochranu dlžníkov a nedostatočne zohľadňuje práva veriteľov. Poukazujú na to, že v procese oddlženia chýba nezávislý kontrolný mechanizmus, ktorý by posúdil pohľadávky veriteľov a zabezpečil spravodlivé uspokojenie ich nárokov.

tags: #pohľadávka #vylúčená #z #uspokojenia #definícia