17 ods. 24 b ZDP: Príklady a komentár k operatívnemu prenájmu v praxi

Tento článok sa zameriava na problematiku operatívneho prenájmu v kontexte zákona č. 595/2001 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ZDP). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o daňových aspektoch operatívneho prenájmu, vrátane praktických príkladov a komentárov, s dôrazom na § 17 ods. 24 b ZDP.

Operatívny prenájom - základné charakteristiky

Operatívny prenájom, často označovaný aj ako operatívny lízing, predstavuje formu prenájmu hnuteľných vecí, ako sú autá, technológie, stroje, kancelárske zariadenia alebo počítače. Právny rámec tohto typu prenájmu nie je detailne upravený v osobitnej legislatíve, a preto sa zmluvy uzatvárajú podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Kľúčové znaky operatívneho prenájmu:

• Vlastníkom prenajatej veci zostáva počas celej doby prenájmu prenajímateľ.
• Doba nájmu je spravidla kratšia ako životnosť prenajatej veci.
• Po skončení lízingovej zmluvy sa majetok vracia späť prenajímateľovi.

Účtovanie operatívneho prenájmu

V sústave podvojného účtovníctva sa nájomné za operatívny prenájom účtuje na účte 518 - Ostatné služby. Nehmotný majetok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného majetku, sa tiež účtuje na tomto účte. V jednoduchom účtovníctve sa zaplatené nájomné časovo nerozlišuje a predstavuje výdavok ovplyvňujúci základ dane v plnej výške v zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené.

Daňové aspekty operatívneho prenájmu

Daňová uznateľnosť nájomného

Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11. Ak nájomca využíva prenajatý majetok na účely svojho podnikania a vie preukázať, že tento majetok priamo súvisí s dosahovaním, zabezpečením alebo udržiavaním zdaniteľných príjmov, náklady na nájom spĺňajú základnú podmienku pre uznanie ako daňovo uznateľného výdavku.

Výdavky daňovo uznané až po zaplatení

Podľa § 17 ods. 19 ZDP je možné uznať za daňový náklad niektoré výdavky len v prípade, ak sú k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uhradené. Ak sú k 31. 12. (v prípade hospodárskeho roka k poslednému dňu hospodárskeho roka) neuhradené, stávajú sa dočasne nedaňovým nákladom. Ak sú výdavky uhradené k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, predstavujú riadny daňový náklad podnikateľa. Ak je niektorý z týchto výdavkov k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia neuhradený, o sumu tohto výdavku je potrebné zvýšiť základ dane v daňovom priznaní. Daňovým nákladom sa stane po zaplatení, tzn. v zdaňovacom období, v ktorom daňovník uhradí nájom.

Prečítajte si tiež: Príklady geriatrických zariadení

Ukončenie operatívneho prenájmu a odkúpenie prenajatej veci

Ukončenie operatívneho prenájmu a s ním spojené povinnosti nájomcu (už v postavení kupujúceho) definuje ustanovenie § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, zvýši základ dane o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisoch, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 ZDP a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

Dôvodom na túto úpravu je zamedzenie uplatneniu nákladov v jednom zdaňovacom období, keď by sa z odpisovaného majetku mal uplatniť prostredníctvom odpisov vo viacerých zdaňovacích obdobiach. Preto sa v zdaňovacom období, keď došlo k odkúpeniu majetku (ktorý bol predtým predmetom operatívneho prenájmu), zvýši základ dane podľa uvedeného, ale zároveň sa zvýši vstupná cena odkúpeného majetku. Tým sa docieli neutrálny efekt, keď daňovník o náklad nepríde, ale namiesto uplatnenia vo forme nákladu za nájomné ho uplatní postupne prostredníctvom odpisov.

Príklady z praxe

Príklad 1:

Spoločnosť mala v operatívnom lízingu tlačiareň, ktorú mal prenajímateľ evidovanú v drobnom majetku. Obstarávacia cena tlačiarne bola menej ako 1 700 €. Po skončení zmluvy o operatívnom lízingu ide nájomca odkúpiť tlačiareň od prenajímateľa. Má kupujúca spoločnosť povinnosť uplatniť § 17 ods. 24 písm. b) ZDP?

Riešenie:

Vzhľadom na to, že drobný hmotný majetok sa z hľadiska ZDP nepovažuje za odpisovaný majetok, nie je možné určiť jeho daňovú zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že ak nájomca po skončení operatívneho lízingu odkúpi drobný dlhodobý majetok, nie je možné posudzovať, či bola kúpna cena nižšia než jeho daňová zostatková cena, a preto mu nevzniká povinnosť upravovať základ dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.

Príklad 2:

V roku 2016 bola uzatvorená zmluva o prenájme, kde predmet prenájmu bol vysokozdvižný vozík (VZV). Išlo o prenájom (nie finančný prenájom), kde spoločnosť, na základe mesačne prijatých faktúr platila nájom. Prenájom trval 48 mesiacov a za ten čas spoločnosť uhradila nájomné v hodnote 598 € x 48 = 28 704 € bez DPH. Po skončení prenájmu spoločnosť VZV odkúpila za 1 100 €. V cenovej ponuke bola uvedená cena 21 220 € bez DPH.

Prečítajte si tiež: Diskusné príspevky: Príklady a zásady

Riešenie:

Spoločnosť musí postupovať podľa princípu definovaného v § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. V zdaňovacom období, keď došlo k odkúpeniu majetku, zvýši základ dane o rozdiel medzi už uplatneným nájomným a odpismi, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy. Zároveň sa o rovnakú sumu zvýši vstupná cena odkúpeného majetku.

Príklad 3:

Pri kúpe luxusného automobilu bol použitý nasledovný postup: Zmluva o nájme s dojednaním budúcej kúpnej zmluvy na 5 mesiacov, a potom odkúpenie na základe kúpnej zmluvy. Predajca mal automobil evidovaný ako tovar na sklade, ktorý prenajímal a potom predal. Neuplatňoval odpisy a nevie vyčísliť daňovú zostatkovú cenu.

Riešenie:

Nájomca, ktorý po ukončení operatívneho prenájmu odkúpil predmet nájomnej zmluvy, musí testovať § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Kupujúci rozdiel uvedie ako pripočítateľnú položku k základu dane v daňovom priznaní, ale zároveň zvýši o rovnakú sumu vstupnú cenu majetku. Na účely § 17 ods. 24 ZDP kupujúca spoločnosť otestuje zostatkovú cenu majetku, ktorú vypočíta podľa vstupnej ceny majetku u predávajúceho. Nesprávne účtovanie u prenajímateľa (predávajúceho) uplatnenie postupu podľa § 17 ods. 24 ZDP neovplyvní.

Prečítajte si tiež: Príklady sociálneho princípu

tags: #17 #ods #24 #b #zdp #príklady