Čo si môžem uplatniť za 20 dní na PN?

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne označovaná ako práceneschopnosť, je obdobie, keď zamestnanec, SZČO alebo iná osoba nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má poistenec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu majú kompenzovať stratu príjmu. Tento článok sa zameriava na to, aké dávky si môžete uplatniť počas 20 dní PN, ako sa vypočítavajú a aké sú podmienky ich získania.

Výpočet nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Rozhodujúce obdobie sa určí pri výpočte dávky.

Zamestnanec

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu, od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia. V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

SZČO, DNPO a osoby v ochrannej lehote

Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ. Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Nárok na nemocenské

Vznik nároku

• od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti pre SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby.
• od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti pre zamestnancov (náhrada príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní).

Zánik nároku

Nárok na nemocenské zaniká:

• uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• ak poistenec si nesplnil povinnosť uloženú zákonom.
• ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu.

Dĺžka trvania a vyplácanie nemocenského

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Povinnosti poistenca počas PN

Počas trvania PN je pacient povinný:

• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní

Ošetrovné (OČR) ako alternatíva

V niektorých prípadoch, namiesto PN, môže byť relevantné uplatniť si ošetrovné (OČR). OČR je nemocenská dávka, ktorá sa poskytuje v prípade, ak potrebujete ošetrovať chorého člena rodiny.

Kto má nárok na OČR?

• Zamestnanci, ktorí si platia nemocenské poistenie.
• SZČO, ktoré si v danom období platia nemocenské poistenie.
• Dobrovoľne nemocensky poistené osoby (po splnení podmienky 270 dní nemocenského poistenia).

Príklady situácií, kedy vzniká nárok na OČR

• Štvorročné dieťa, ktoré navštevuje materskú školu, ochorelo na chrípku a vyžaduje si ošetrovanie.
• Deväťročné dieťa navštevuje základnú školu, ktorá bola zatvorená z dôvodu výskytu žltačky typu A.

Dĺžka trvania OČR

• Krátkodobá OČR: maximálne 14 dní.
• Dlhodobá OČR: maximálne 90 dní (týka sa detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov).

Poistenie práceneschopnosti pre SZČO a konateľov s.r.o.

Podnikatelia majú možnosť riešiť poistenie práceneschopnosti dvoma spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

1. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne.
2. Komerčným poistením PNky v poisťovniach.

V roku 2024 bolo na Slovensku aktívnych 377 324 živností. Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335€/mesačne resp. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci. Priemerná doba trvania PNky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji. Ešte zaujímavejší pohľad je však na dĺžku PNky podľa typu príjmu. Tieto tri kategórie spolu tvoria väčšinu všetkých prípadov PN na Slovensku. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Komerčné poistenie práceneschopnosti môže byť pre SZČO a konateľov s.r.o. výhodné, pretože umožňuje nastaviť si výšku dávky podľa svojich potrieb. Cena za poistenie práceneschopnosti závisí od veku a výšky poistnej sumy. Každých 10 € dennej dávky poistenia PNky stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá).

Príklady

• Kaderník, 35 rokov: Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
• 40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o.: Potrebuje poistenie nastavené na dávku 60€/deň, čo ho bude stáť približne 65€/mesačne.
• 30 ročný živnostník, ktorý je lešenár v Nemecku: Potrebuje dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.

Dôležité faktory pri komerčnom poistení PN

• Rizikové povolanie: poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu.
• Overenie príjmu: poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta- podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť.
• Karenčná doba: Klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN.
• Územná platnosť: Niektoré poisťovne vedia kryť klienta iba na území SR so slovenským obvodným lekárom. Iné poisťovne dokážu kryť klienta na území EÚ a dokonca akceptujú aj to, ak má klient obvodného lekára v rámci EÚ.

Zmeny vo vystavovaní PN od 1.1.2024 (ePN)

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

1. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
6. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

tags: #20 #dni #na #pn #čo #si