
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na nemocenské dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na Slovensku, s dôrazom na zmeny platné od roku 2024 a výhľadom do roku 2025.
Ako SZČO máte voči zdravotnej poisťovni niekoľko povinností. Ak ste registrovaný na živnostenskom úrade, oznamovaciu povinnosť si môžete splniť cez Jednotné kontaktné miesto (JKM), pričom oznámenie do zdravotnej poisťovne za vás urobí živnostenský úrad. Okrem toho, SZČO je povinná oznámiť zdravotnej poisťovni aj situácie, ak sa stane poberateľom:
Toto platí v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Živnostník platí preddavky na zdravotné poistenie vo výške 15 % z vymeriavacieho základu (v prípade zdravotného postihnutia 7,50 % z vymeriavacieho základu), a to do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vzniká živnostníkovi odo dňa, kedy sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou.
Existujú aj výnimky, kedy nemusí živnostník platiť odvody do zdravotnej poisťovne (preddavky) hneď od začiatku podnikania. K takejto situácii dochádza, ak je súčasne popri podnikaní študentom, na materskej, dôchodku, alebo je súčasne zamestnanec a živnostník.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Skutočnú výšku preddavku nájdete v mobilnej aplikácii VšZP v časti Poistné. Suma za aktuálne obdobie je v mobilnej aplikácii uvedená vždy k 4. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak čerpáte PN, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie, kedy nevyužívate PN. Napríklad, ak je čerpanie PN od 01. 01. 2026 do 10. 01. 2026, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11. 01. 2026 do 31. 01. 2026 (21 dní).
Príjmy z dividend oznamuje poistenec na tlačive "Oznámenie o príjmoch", z ktorých sa preddavky neplatia.
Živnostník je povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7., resp. 1.10. v závislosti od podania daňového priznania za predchádzajúci rok. Začínajúci živnostník, v prvom roku svojho podnikania, neplatí povinné poistné a príspevky na sociálne poistenie. V roku 2025 je hranica príjmu pre posúdenie povinnosti úhrady odvodov do Sociálnej poisťovne suma 8580 eur za rok 2024.
Živnostník Martin dosiahol v roku 2024 celkom príjem z podnikania vo výške 10.000 eur. V roku 2024 preukázateľne zaplatil aj odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne vo výške 880 eur. V daňovom priznaní k dani z príjmu za rok 2024 a podanom v roku 2025 vykázal základ dane vo výške 3000 eur. Keďže príjem Martina dosiahol v roku 2025 viac ako je hranica pre neplatenie odvodov (8 580 eur), vzniká mu povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne od 1.7.2025 vo výške 33,15% z jeho vymeriavacieho základu. Keďže mesačný vymeriavaci základ živnostníka Martina je nižší ako je minimálny vymeriavaci základ pre rok 2025 (715 eur), vznikne Martinovi povinnosť platiť odvody vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu.
SZČO, ktoré sú povinne sociálne poistené, začnú od 1.1.2025 platiť vyššiu sumu odvodov platnú od 1.1.2025. Výška odvodov SZČO sa počíta z vymeriavacieho základu, minimálny a tiež maximálny pre sociálne odvody sa od roku 2025 zvyšuje.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup
Pre rok 2025 je minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 715 Eur. Pre porovnanie, v roku 2024 bol minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 652 Eur.
Okrem situácie, že živnostník podniká prvý rok, nevznikne živnostníkovi v roku 2025 povinnosť úhrady odvodov do Sociálnej poisťovne aj v prípade, ak živnostník dosiahol za rok 2024 príjmy (bez odpočítania výdavkov) maximálne 8 580 Eur.
SZČO majú možnosť využiť aj dobrovoľné sociálne poistenie, ktoré pozostáva z viacerých balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia (napr. v nezamestnanosti či balík dobrovoľného dôchodkového poistenia). Tieto balíky sú vhodné aj pre SZČO, ktoré sú povinne sociálne poistené.
Častokrát živnostníci zvažujú prechod na s.r.o. z dôvodu optimalizácie odvodov. Pri s.r.o. je viacero možností, ako ušetriť na platení odvodov. Najčastejší prípad optimalizácie je taký, že do zdravotnej poisťovne platíte len minimálny preddavok a do Sociálnej poisťovne sa neplatí žiaden odvod.
Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Právny nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku
SZČO, ktoré neplatia sociálne odvody (napr. začali podnikať), nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN. Rovnako, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní.
Výška nemocenského sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ). Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých platil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.
Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň predstavuje:
Živnostník Ján je povinne nemocensky poistený a povinné sociálne odvody platí nepretržite od 1.7.2014. Jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Rozhodujúce obdobie je od 1.1.2023 do 31.12.2023 (t. j. 365 dní). Súčet jeho vymeriavacích základov v rozhodujúcom období bol 16 800 eur. DVZ = 16 800 / 365 = 46,0274 (DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).
Výpočet výšky dávky:
Sociálna poisťovňa vyplatí živnostníkovi Jánovi nemocenské za obdobie dočasnej PN od 5.3.2024 do 25.3.2024 v sume 207,12 eur.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
Živnostník povinne vyplní a podpíše II. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ - časť „Vyhlásenie poistenca“. Počas trvania PN živnostník zasiela Sociálnej poisťovni IV. diel tlačiva „Potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenské dávky na účet v banke alebo v pobočke poštového podniku, ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky. Dávka sa spravidla vypláca mesačne, najneskôr do konca kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí. Poistenec má možnosť sledovať stav spracovania žiadosti o dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.
Počas PN má SZČO v niektorých prípadoch i naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody. Ak SZČO nemá počas PN prerušené povinné poistenie, neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne.
Okrem nemocenského majú otcovia - SZČO nárok aj na otcovské. Nárok na otcovské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na jeho poskytnutie. Medzi podmienky patrí:
Na čerpanie materského pre to isté dieťa po poberaní otcovského zostane otcom v zásade 26 týždňov (pri starostlivosti o jedno narodené dieťa) a uplatniť si ju môžu do troch rokov veku dieťaťa. Ak si otec nárok na otcovské neuplatní, môže po splnení zákonných podmienok čerpať dávku materské na celé obdobie 28 týždňov (resp.
tags: #prehľad #nemocenské #OSVČ #podmienky