
Slovensko, podobne ako mnohé európske krajiny, zaznamenáva demografické zmeny, ktoré vedú k zvýšenému dopytu po starostlivosti o seniorov. Táto situácia vytvára pracovné príležitosti pre opatrovateľov a opatrovateľky, ktorí sú ochotní a schopní poskytovať kvalitnú starostlivosť. Tento článok sa zameriava na podmienky a príležitosti 24-hodinového opatrovania v zahraničí, najmä v Rakúsku a Švajčiarsku, s dôrazom na pracovné podmienky, odmeňovanie a práva opatrovateľov.
Partnerská organizácia Slovenského katolíckej charity, spolok Caritas Rundum Zuhause betreut (CRZB) v Rakúsku, neustále hľadá nových opatrovateľov a opatrovateľky. Spolupráca medzi Slovenskou katolíckou charitou a CRZB prebieha dlhodobo, predovšetkým v oblasti ďalšieho vzdelávania opatrovateľov v rámci projektu Train to Care, ako aj v iných oblastiach, ako sú medzinárodné workshopy a tlač brožúr určených pre opatrovateľov a ošetrovateľov. S rastúcim počtom klientov, ktorí využívajú služby spolku CRZB, rastie aj dopyt po opatrovateľoch.
CRZB sa zameriava na informovanie, poradenstvo a podporu rodín a ich príslušníkov s cieľom zabezpečiť legálne a kvalitné 24-hodinové opatrovanie. Ich cieľom je starostlivý výber a sprostredkovanie vhodných opatrovateliek, ako aj podpora legálnej činnosti opatrovateliek v Rakúsku.
V procese zabezpečovania opatrovania je prvým krokom zistenie podmienok u žiadajúceho klienta. To sa uskutočňuje vykonaním prvej návštevy u osoby vyžadujúcej si opatrovanie. Táto návšteva sa vykonáva vždy pred samotným začiatkom opatrovania, aby sa uplatnila opatrovateľská a ošetrovateľská potreba v rámci 24 hodinového opatrovania. Následne je klientovi pridelený opatrovateľ. V priebehu bežného opatrovania prebiehajú pravidelné kvalitatívne návštevy diplomovaným opatrovateľským personálom sociálnej stanice príp. regionálneho miesta Caritasu. Podľa potreby sa klientovi sprostredkujú ďalšie podporné ponuky mobilných služieb či ošetrovania v domácnosti.
CRZB sa snaží poskytnúť klientom všetky potrebné služby a zároveň zabezpečiť dobré pracovné podmienky pre opatrovateľov. CRZB sprostredkováva prácu opatrovateľkám a opatrovateľom zo Slovenska, Maďarska a Rumunska. Všetky opatrovateľky a opatrovatelia majú k dispozícii poradenstvo v materskom jazyku.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o deti Viedeň
Trh práce v oblasti opatrovania seniorov je dynamický a neustále sa mení. Ponuky práce sa líšia v závislosti od potrieb klientov, požadovanej kvalifikácie opatrovateľov a miesta výkonu práce.
Príklady aktuálnych ponúk:
Práca opatrovateľa je náročná a vyžaduje si nielen odborné znalosti, ale aj osobnostné predpoklady. Medzi základné požiadavky patria:
Pre opatrovateľov zo Slovenska je atraktívnou možnosťou práca v zahraničí, najmä v krajinách ako Holandsko, Nemecko a Rakúsko. Tieto krajiny ponúkajú vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky.
V Rakúsku funguje niekoľko foriem opatrovania, na ktoré štát rodinám finančne prispieva. Existujú rôzni asistenti a zdravotné sestry, mobilné služby aj dvadsaťštyrihodinová starostlivosť. „Dvadsaťštvorku“ vykonávajú väčšinou ženy z juhovýchodnej Európy. Hlavne Rumunky a Slovenky. „Také opatrovanie je luxus, lebo pre klienta je niekto dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni k dispozícii. Zároveň je to najlacnejšia služba,“ opisuje Simona Ďurišová, ktorá sa venuje problematike opatrovateliek.
Prečítajte si tiež: Služby hodinového opatrovania
Podľa štatistík je v Rakúsku okolo šesťdesiattisíc opatrovateliek, z ktorých tridsaťtisíc pochádza z Rumunska a dvadsaťtisíc zo Slovenska. Približne jedno percento opatrovateliek sú Rakúšanky. Simona konštatuje, že za aktuálnych pracovných podmienok toto Rakúšanky robiť nebudú.
Z opatrovania sa stala oficiálna živnosť a vytvoril sa obrovský privátny pracovný trh opatrovateliek, na ktorom len v Rakúsku pôsobí 950 agentúr. Ďalšie sú v krajinách opatrovateliek: na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, Česku… A každá z nich si účtuje poplatky.
Opatrovateľka väčšinou pracuje dva týždne a dva týždne je doma. Zarobí priemerne sedemsto eur. A akú cenu za to platí? Dva týždne od rodiny, mnohé ženy majú doma malé deti alebo rodičov, o ktorých sa treba starať. Plus platia agentúram a odvody z rakúskej živnosti.
Dvadsaťštvorku robia opatrovateľky na živnosť. Je to voľná živnosť, neviaže sa na žiadne vzdelanie. Aj keď - ak chce rodina klienta požiadať o príspevok na opatrovateľku, musí mať opatrovateľka certifikát o absolvovaní dvesto hodín opatrovateľského kurzu. Ten si môže urobiť aj tu na Slovensku, rakúske úrady nekontrolujú jeho kvalitu.
Simona Ďurišová a opatrovateľky združené v IG-24 nazývajú svoju živnosť fiktívnou. Jej podmienky majú totiž ďaleko od toho, ako si svoju prácu organizujú iní živnostníci. „Žijú s klientom v jednej domácnosti. Nemôžu si určiť pracovný čas ani miesto výkonu práce. Regulovaný pracovný čas pre živnostníkov neexistuje. Opatrovateľka je fixovaná na potreby opatrovanej osoby. Systém je nastavený tak, že umožňuje vykorisťovanie opatrovateliek. S požiadavkami sa na ne obracia nielen klient, ale často aj jeho rodinní príslušníci, a stáva sa, že idú nad rámec toho, čo sa smie robiť v dvadsaťštyrihodinovom opatrovaní,“ vysvetľuje Simona. „Ľudia často argumentujú tým, že opatrovateľka predsa nepracuje celých dvadsaťštyri hodín. Ale ona musí byť stále v pohotovosti. Klienti na ne zvonia aj niekoľkokrát za noc. Niektorí sú veľmi nároční. Opatrovateľky oficiálne môžu vykonávať iba podporu klientov a starostlivosť o domácnosť a nie ošetrovateľské úkony. No ony sú reálne nútené robiť aj tie. Nemajú na ne vzdelanie, no nesú plnú právnu zodpovednosť, ak by sa niečo stalo. Napríklad ak má klient katéter, podľa pravidiel stačí, ak zdravotná sestra alebo lekár raz ukáže opatrovateľke, ako s ním manipulovať. No ak sa niečo stane, môže ísť opatrovateľka na súd. To by mal podľa nás robiť len odborný personál.“
Prečítajte si tiež: Podmienky 12-hodinového opatrovania v Nemecku
Druhý obrovský problém je podľa Simony závislosť opatrovateliek od agentúr. Niektoré opatrovateľky si klientov už hľadajú samy. No väčšina sa stále spolieha na agentúry. „Hoci sú živnostníčky, agentúry im vyjednávajú podmienky, plat aj zmluvy o diele. Pozorujeme damping v oblasti platov. Tie nestúpajú, ale klesajú. Z hľadiska inflácie a nárastu životnej úrovne je to nehoráznosť. No na trhu práce je veľká konkurencia. Ak to jedna nechce robiť, nájde sa ďalšia,“ vysvetľuje Simona.
V IG-24 sa stretávajú s tým, že agentúry nútia opatrovateľky využívať ich dopravné služby alebo ich nepravdivo informujú o zdravotnom stave klienta. Ale rumunské opatrovateľky majú zmluvy aj na 35 eur na deň. Z toho niečo zhltnú poplatky agentúram - tie sú veľmi rôznorodé, od registračného poplatku po ročný príspevok či percento zo zárobku. Opatrovateľka ďalej zaplatí odvody zo živnosti a ak jej ročný príjem presiahne 11-tisíc eur, tak aj daň. „Po pätnástich odpracovaných rokoch má takáto živnostníčka nárok na rakúsky dôchodok. Často je to však len sto-stopäťdesiat eur, lebo nedosahovala veľké zisky,“ vypočítava Simona. „Mnohé opatrovateľky nemajú na Slovensku žiadny alebo len veľmi nízky dôchodok, lebo všetky odvody odvádzali zo živnosti v Rakúsku.“ Na porovnanie, existenčné minimum v Rakúsku, ktoré dostáva človek evidovaný na úrade práce, je 949 eur.
Výkon práce opatrovateľky je v mnohom v rozpore s rakúskym pracovným právom. Je to možné práve preto, že ide o prácu na živnosť, na ktorú sa predpisy o regulovanom pracovnom čase či ochrane na pracovisku pred fyzickou a psychickou záťažou nevzťahujú.
„Opatrovateľky nemajú nárok ani na podporu v nezamestnanosti, platenú péenku, trinásty plat,“ vysvetľuje Simona. „Neexistujú pre ne kolektívne pracovné zmluvy, ktoré by ich pozíciu posilnili.“
Pandémia situáciu ešte zhoršila. Simona sa stretávala s tým, že po uzavretí hraníc boli opatrovateľky nútené zostať v rodinách bez prestávky celé mesiace, lebo ich nemal kto vystriedať. Tie, ktoré nútene zostali doma, zas boli úplne bez príjmu.
Pravidelný denný odpočinok trvá najmenej 11 hodín. Jeden neprerušovaný časový úsek trvajúci najmenej 9 hodín. Menej ako 11 hodín, ale najmenej 9 hodín. Medzi ľubovoľnými dvoma úsekmi týždenného odpočinku môžu byť najviac tri úseky skráteného denného odpočinku. Denný odpočinok musíte ukončiť do 24 hodín po skončení predchádzajúceho úseku denného alebo týždenného odpočinku. Nové 24-hodinové obdobie začína plynúť, keď začnete opäť pracovať po oprávňujúcom úseku denného alebo týždenného odpočinku. Ak sa podieľate na vedení vozidla viacerými osobami, musíte do 30 hodín od ukončenia úseku denného alebo týždenného odpočinku čerpať nový denný odpočinok trvajúci najmenej 9 hodín. To platí pre každého vodiča.
Pravidelný týždenný odpočinok trvá najmenej 45 hodín. Skrátený úsek týždenného odpočinku trvá najmenej 24 hodín, ale menej ako 45 hodín. Týždenný odpočinok sa musí začať najneskôr 144 hodín (6 x 24 hodín) po predchádzajúcom úseku týždenného odpočinku.
Ďalšie pravidlá o týždennom odpočinku zavedené balíkom opatrení v oblasti mobility:
Vo Švajčiarsku funguje odlišný systém podpory seniorov, ako v iných krajinách. Seniori si prispievajú do Švajčiarskeho zdravotného poistenia počas celého ich života, pričom v starobe poberajú príspevky na krytie nákladov na dlhodobú starostlivosť v sociálnych zariadeniach vo výške 20% a 31% nákladov na ambulantnú starostlivosť. Na druhej strane toto poistenie nekryje náklady na služby, ako je pobyt v domovoch so zdravotnou službou, domácu pomoc a službu donášku jedla do domu.
Starostlivosť o seniorov sa odohráva v rôznych typoch zariadení, ktorými sú domovy sociálnych služieb, rezidencie pre seniorov, denné stacionáre a vo veľkej miere domácnosti seniorov. Profesionálna starostlivosť zahŕňa ambulantnú starostlivosť, poradenstvo, osobnú starostlivosť, voľné aktivity, kurzy (ošetrovateľstvo), vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj špecifické služby (domáca starostlivosť, pomoc pri osobnej hygiene a služby donášky jedla do domu). Príspevky na takéto sociálne služby poskytuje federálne poistenie seniorov a pozostalých príslušníkov (AHV), ktoré je jadrom systému zabezpečenia v starobe. Príspevky pre seniorov v zdravotných zariadeniach sú niekoľko krát vyššie ako u seniorov, ktorým je poskytovaná starostlivosť u nich doma.
Opatrovateľ môže pracovať v domácnostiach opatrovaných seniorov, ako aj v sociálnych zariadeniach. Najčastejším spôsobom ako si nájsť prácu opatrovateľa je, že uchádzač o zamestnanie sa stáva zamestnancom švajčiarskej agentúry (napr. Spitex, Pro Senectute, Švajčiarsky červený kríž a pod.), ktorá ho posiela do domácností konkrétnych seniorov. Ďalší typ pracovnoprávneho vzťahu môže existovať medzi opatrovateľom a sociálnym zariadením pre seniorov a v neposlednom rade medzi opatrovateľom, ktorý pracuje na živnosť a opatrovaným, príp. jeho rodinou, na dohodu. Takto ponúkaná starostlivosť v prostredí domova je väčšinou platená seniormi, prípadne ich rodinami, alebo je len z časti krytá zdravotným poistením.
Treba mať na pamäti, že existuje rozdiel medzi ošetrovateľom a opatrovateľom. Ošetrovateľ vykonáva ambulantnú starostlivosť, pričom opatrovateľ pomáha zdravotne postihnutému pri hygiene, prezliekaní, stravovaní a pod.
Pracovné pozície pre opatrovateľov sú prevažne v nemecky hovoriacej časti Švajčiarska, preto je tu nevyhnutná komunikatívna znalosť nemeckého jazyka. Na túto prácu je potrebné mať zdravotnícke vzdelanie alebo opatrovateľský kurz, pretože opatrovateľ vykonáva pomoc pri osobnej hygiene, podávaní stravy, pomoc s prezliekaním, tiež vykonáva domáce práce ako varenie, nakupovanie, upratovanie, podávanie liekov a v neposlednom rade robí spoločnosť opatrovanému seniorovi. Vo väčšine prípadov opatrovatelia bývajú v spoločnej domácnosti so seniormi, kde im je poskytnuté aj stravovanie. Mzda za prácu sa pohybuje v závislosti od stavu pacienta a od jeho rodiny. V tomto sektore sú skôr uprednostňované ženy vo veku od 30 do 60 rokov s predchádzajúcimi skúsenosťami s opatrovaním, či už detí alebo starších ľudí.
V prípade domácej starostlivosti, zarába opatrovateľka minimálnu mzdu. Hodnota tejto mzdy bola určená na základe tzv. Univerzálnej pracovnej zmluvy. Jej podmienky vzájomne stanovila Únia odborárov a Zväz firiem Zu Hause leben. Podmienky boli následne predstavené verejnosti v Berne a vstúpili do platnosti od 1. januára 2015. Táto zmluva však platí iba pre súkromnú činnosť a nevzťahuje sa na neziskové spoločnosti, ktoré poskytujú nemedicínsku starostlivosť a opateru. Tým sa myslia neziskové nemocnice, ale i agentúry, ktoré rovnako poskytujú takúto starostlivosť.
Na základe vzájomnej dohody oboch spomínaných strán, musia opatrovateľky zarábať na hodinu minimálnu mzdu, ktorá predstavuje 22 CHF na hodinu. Podmienky, ktoré boli stanovené v rámci univerzálnej pracovnej zmluvy sú doslova míľnikom v rámci opatrovania a prinášajú pozitívnu zmenu. Avšak do rámca týchto podmienok a teda aj minimálnej mzdy nespadajú opatrovatelia a opatrovateľky, ktorí pracujú privátne v domácnostiach, to sa negatívne odzrkadľuje práve na ich minimálnej mzde. Pretože tá na hodinu predstavuje približne 18,55 CHF.
V zmluve je zároveň obsiahnutý aj 13. plat. Ten je dôležitý ako náhrada práve v rámci obdobia dovolenky, ale je to aj odškodnenie za cestu do práce. Pričom ak je opatrovateľka plne zamestnaná, tak týždenne odpracuje 42 hodín.
Obaja zmluvní partneri tejto univerzálnej pracovnej zmluvy sa snažili presadiť na Sekretariáte hospodárstva túto pracovnú zmluvu, aby jej podmienky boli záväzné pre celé Švajčiarsko. Napokon platí vo všetkých nemecky hovoriacich kantónoch.
Pri opatrovaní zlepšujú platové podmienky dve kritéria. Buď je to vzdelanie v danom odbore alebo doterajšie pracovné skúsenosti pri opatrovaní. V prípade, že má opatrovateľ dvojročné vzdelanie ohľadom opatrovania alebo štvorročné skúsenosti musí byť jeho hodinová mzda prinajmenšom 25 CHF. Daná mzda stúpa v prípade, že má človek ukončené celé vzdelanie v odbore, vtedy zarobí 27,50 CHF na hodinu, pričom vo Švajčiarsku musí byť akceptované aj vzdelanie, ktoré sa uskutočnilo v zahraničí.
Práca opatrovateľa je fyzicky aj psychicky náročná, preto je dôležité, aby opatrovatelia mali prístup k podpore a informáciám o svojich právach.
Možnosti podpory:
Združenie IG-24 sa snaží opatrovateľkám radiť a pomáhať v krízových situáciách, no robí hlavne politický lobing a spolupracuje na návrhoch rakúskych zdravotníckych a sociálnych reforiem, aby bol systém spravodlivejší voči opatrovateľkám zo zahraničia. „Chceme odstránenie fiktívnej živnosti a pre opatrovateľky kolektívne pracovné zmluvy a pracovnoprávnu ochranu. Aj keď tu na to nie je politická vôľa,“ konštatuje Simona Ďurišová. „Snažíme sa o vytváranie poradenských centier, na ktoré by sa mohli opatrovateľky obrátiť, ak sú konfrontované napríklad s násilím alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku. Tri takéto centrá už vznikli. V Linzi, Grazi a vo Viedni môžu opatrovateľky získať pomoc vo svojom materinskom jazyku.“
Právo na voľný pohyb pracovníkov prináša aj slovenským opatrovateľkám možnosť zamestnania sa v súkromných domácnostiach v Nemecku bez osobitného pracovného povolenia. Tiež platí, že slovenské spoločnosti môžu vyslať svoje opatrovateľky do nemeckej domácnosti, alebo opatrovanie realizujú ako SZČO.
Záujem o výkon tohto povolenia ani rokmi neklesá. Napriek dlhodobo praktizovanej migrácii za týmto účelom je však stále mnoho nejasností, ktoré prinášajú množstvo otázok do dnešných dní.
Opatrovanie seniorov v Nemecku sa môže vykonávať viacerými modelmi / spôsobmi so svojimi špecifikami. Zvyčajne sa uplatňuje:
Priame zamestnanie opatrovateľky/ gazdinej (Haushaltshilfe) nemeckou rodinou. V tomto prípade ide o:
Priame zamestnanie nemeckou sprostredkovateľskou agentúrou. V takomto prípade platí:
Opatrovateľ/ gazdiná (Haushaltshilfe) ako vyslaný personál.
tags: #24 #hodinove #opatrovanie #zahranici #podmienky