
Ozbrojené konflikty, ekonomické krízy, demografické zmeny a kybernetické útoky. To sú len niektoré z hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť a stabilitu Slovenska. Aj keď sa niektoré z nich zdajú vzdialené, ich potenciálne dopady môžu byť veľmi vážne. Okrem toho, hlboko zakorenené problémy v ruskej spoločnosti vedú k alarmujúco vysokej úmrtnosti v produktívnom veku.
Súčasná situácia si vyžaduje, aby sme sa zamerali na hrozby, ktorým môžeme aspoň čiastočne predchádzať. Ficova vláda bola upozornená na potrebu pripraviť sa na náhly presun vojsk cez územie Slovenska. Aliancia plánuje vybudovať jednotky veľmi rýchlej reakcie o sile až päťtisíc vojakov, ktoré môžu byť okamžite vyslané na posilnenie hraníc východoeurópskych štátov. V prípade, že by Slovensko muselo hostiť tieto jednotky, je potrebné pre ne zabezpečiť napríklad muničné sklady, ubytovanie či zásobovanie.
Príchod spojeneckých vojakov je len jedným z príkladov, ako môže ukrajinský konflikt v prípade ďalšieho stupňovania bojov zasiahnuť Slovensko. Pri takomto scenári by sa ozbrojené skupiny, ktoré dnes pôsobia len na východe Ukrajiny, mohli výrazne posunúť k slovenským hraniciam. Pokračovanie vojny by navyše mohlo spôsobiť nekontrolovateľný pohyb utečencov. Predstavte si, že by na naše územie naraz prišli desiatky tisíc ľudí bez domova, ktorým by bolo potrebné zabezpečiť prístrešie, stravu i ochranu.
Na hrozby spojené s ukrajinským konfliktom zatiaľ slovenské úrady odpovedali len čiastkovými opatreniami. Napríklad ministerstvo vnútra už vlani vo februári zintenzívnilo ochranu východnej hranice. Lenže oficiálne sa štát zatiaľ tvári, že sa nič nedeje. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, ktorá má z pohľadu štátu definovať najdôležitejšie scenáre ohrozenia, sa nezmenila od roku 2005. Napríklad susedné Česko už svoju bezpečnostnú stratégiu prispôsobilo novej realite a pripúšťa už i priame vojenské ohrozenie niektorých členských krajín Európskej únie. Kedy Slovensko dostane jej novú verziu, však zostáva záhadou. Ministerstvo zahraničia, ktoré má túto vec na starosti, zatiaľ žiadny termín neponúklo. Uvedomujeme si potrebu aktualizácie Bezpečnostnej stratégie.
Euro padne, eurozóna sa rozpadne a všetko sa to začne Gréckom. Nastane veľká kríza, ktorá silno zasiahne Slovensko. Je takýto scenár reálny? Podľa ekonómov nie je veľmi pravdepodobný. Pripúšťajú však možnosť, že rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi dopadnú zle. Ešte pred štyrmi, piatimi rokmi existovala silná obava, že by „Grexit“ spustil lavínu s fatálnymi dopadmi na celú eurozónu vrátane možnosti zániku jednotnej meny. Riziko nákazy sa aktuálne nejaví také veľké. Aj keď Grécku v týchto dňoch výrazne stúpla riziková prirážka na vládnych dlhopisoch, panika investorov nepreskočila na ďalšie krajiny, ktoré boli postihnuté dlhovou krízou. Grécky odchod z eurozóny by teda mohol byť „sólový“.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
Oveľa pravdepodobnejší scenár je, že sa euro ešte viac oslabí. Dnes stojí okolo 1,13 dolára, čo je najmenej za posledných desať rokov. Hoci tento trend môže pokračovať, dopady zatiaľ nebudú dramatické. Zlacňujú sa vývozy napríklad do Spojených štátov, čím sa zvyšuje ich konkurencieschopnosť. Na druhej strane slabé euro predražuje dovážané tovary, to však zatiaľ nie je akútna hrozba. Oslabujúce euro nie je problém, samozrejme, kým nepadne napríklad na 80 centov za dolár alebo nižšie. Na Slovensko dovážame napríklad ropu a plyn a platíme za ňu v dolároch.
Túto hrozbu nevnímame akútne, ale je o to istejšie, že sa naplní. Problém je, že sa rodí málo detí, takže podiel dôchodcov v spoločnosti bude postupne rásť. Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž hovorí, že zmeny dnešného systému sú nevyhnutné. Ak by sa nič nezmenilo, rozdiel medzi mzdou a dôchodkom by prudko rástol. Dnešný priemerný dôchodok dosahuje necelú polovicu priemernej mzdy. Upozornil, že hoci Sociálna poisťovňa neprestane vyplácať dôchodky, jej kapacity nebudú stačiť.
Okrem dôchodkov budú väčšie nároky aj na zdravotníctvo, ktoré podľa Baláža tiež musí prejsť reformou. Už nemôže byť všetko prezentované, že je zadarmo. V Belgicku platia pacienti okrem zdravotného poistenia až pätinu nákladov na zdravotníctvo. Ak štát nezmení systém, nedokáže podľa Baláža vyprodukovať toľko bohatstva, aby sme s pribúdajúcimi dôchodcami dokázali zaplatiť zvyšujúce sa výdavky. V prípade, že by vláda nespoplatnila časť systému, musela by dramaticky zvýšiť dane, čo by však spomalilo ekonomiku. Druhou možnosť by mohlo byť, že si požičia, ale ani to sa nedá stále. Reformy by sa podľa neho mali začať zavádzať čo najskôr. Priemerný vek voliča je dnes 42 až 43 rokov, o desať rokov bude dosahovať 50 rokov. Nečaká však, že by sa radikálne zmenil systém nemocníc, ktoré by vo veľkej miere vytvárali lôžka pre chronicky chorých. Bude sa stále viac preferovať starostlivosť doma ako v ústave. Domáca starostlivosť je totiž lacnejšia. Baláž preto predpovedá i zmenu v oblasti profesií. Do popredia sa dostanú opatrovateľky. Vidieť to už v Rakúsku, ktoré je bohatšie a môže si to dovoliť. Nielen opatrovateliek, ale napríklad aj psychológov bude podľa neho treba viac ako dnes.
Začiatkom marca 2013 prepukla v centrálach najväčších českých bank panika. Desiatky tisíc klientov sa nemohli prihlásiť do internetového bankovníctva a vyrovnať ani banálny účet za telefón. Dôvod? Kto za útokmi stál a čo nimi sledoval, sa doteraz nevie. Mohlo by sa niečo podobné stať na Slovensku? Kybernetické útoky sú dnes považované za jednu z najväčších hrozieb. Na Slovensku podobný zákon chýba.
Najviditeľnejším kybernetickým opatrením, ktorému doteraz Slovensko čelilo, bolo pred šiestimi rokmi vybudovanie jednotky civilných IT odborníkov. Tá funguje pod ministerstvom financií a jej úlohou je pomáhať so zabezpečením systémov úradov, nemocníc či elektrární - teda takzvanej kritickej infraštruktúry štátu. Na Západe je pritom bežné, že popri civilnej jednotke fungujú podobní špecialisti aj v armáde. Starajú sa o to, aby hackeri nemohli preniknúť napríklad do systémov protivzdušnej obrany alebo sa nedostali k utajovaným informáciám o obrane štátu. Či má podobné schopnosti aj slovenská armáda, nie je známe. Ministerstvo obrany je ochotné prezradiť len toľko, že i ono má vlastnú jednotku na kybernetickú obranu.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
Obavy zo spolužitia s Rómami sú folklórom, ktorý prenikol do spravodajstva médií a vyjadrení politikov. Väčšina okresov, kde sú výraznejšie zastúpení Rómovia, sa na mape neprekrýva s oblasťami s najväčšou kriminalitou. Najviac trestných činov sa stane v Bratislave, Košice s výraznejším počtom Rómov sú na štvrtom mieste. Alexander Mušinka z Ústavu rómskych štúdií na Prešovskej univerzite vraví, že určitá kriminalita sa vo všeobecnosti vyskytuje častejšie v nižších sociálnych vrstvách, kde žije aj časť Rómov.
Vysoká pôrodnosť Rómov vzbudzuje v niektorých ľuďoch aj obavy, že menšina sa stane väčšinou. Najnovší údaj priniesol Atlas rómskych komunít z roku 2013, podľa ktorého je na Slovensku odhadom 402 840 Rómov, čo je 7,5 percenta z obyvateľstva. Rómska populácia má vyššiu mieru pôrodnosti, ale aj výrazne vyššiu mieru úmrtnosti. Silnejšie zastúpenie majú mladí oproti Rómom v postproduktívnom veku. Nie je podľa neho dôležité, ako sa bude počet Rómov meniť, ale ako sa integrujú do spoločnosti.
Ďalšia bezpečnostná hrozba, ktorá sa Slovenska dotýka, je vzdialená kultúrne i geograficky. Ale len zdanlivo. K jeho ozbrojencom sa pridali aj tisíce moslimov zo západnej Európy, ktorí sa časom môžu vracať domov. Vďaka otvoreným hraniciam sa pritom takíto „veteráni“ môžu pohybovať po celej Európe. Česká vláda už pre túto hrozbu začala presadzovať navýšenie rozpočtu pre tajné služby. Pokiaľ sa budú vracať bývalí bojovníci zo Sýrie či z Iraku, nemôžeme zaručiť, že sa neobjavia aj u nás.
Slovenské ministerstvo vnútra sa k hrozbe spojenej s Islamským štátom vyjadruje len všeobecne. Nevieme o tom, že by na strane Islamského štátu bojovali nejakí Slováci. Napriek tomu začína aj slovenská polícia brať podobné hrozby vážne. Napríklad po nedávnych útokoch islamistov na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo rozhodla posilniť výcvik svojich príslušníkov.
Zatiaľ čo sa Slovensko potýka s rôznymi bezpečnostnými hrozbami, Rusko čelí demografickej kríze, ktorá sa prejavuje alarmujúco vysokou úmrtnosťou obyvateľstva v produktívnom veku. Existuje až 43 identifikovaných príčin, ktoré prispievajú k tomuto negatívnemu trendu. Hoci presné štatistiky a analýzy týchto príčin nie sú v tomto texte dostupné, je dôležité si uvedomiť, že ide o komplexný problém s hlbokými sociálnymi, ekonomickými a zdravotnými koreňmi.
Prečítajte si tiež: Nárok na vdovecký dôchodok po dovŕšení starobného dôchodku
Medzi faktory, ktoré pravdepodobne prispievajú k vysokej úmrtnosti v Rusku pred dôchodkom, patria: