
Tento článok sa zaoberá problematikou znaleckých posudkov v kontexte § 59a Obchodného zákonníka, pričom analyzuje podmienky, interpretácie a nedávnu judikatúru slovenských súdov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, ktorá má významný vplyv na obchodné transakcie medzi spriaznenými osobami.
Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka upravuje špecifické podmienky pre účinnosť určitých transakcií medzi spriaznenými osobami. Konkrétne, ak akciová spoločnosť (alebo spoločnosť s ručením obmedzeným pred rokom 2016) nadobúda majetok od spoločníka/akcionára (alebo iných spriaznených osôb) v hodnote presahujúcej 10 % hodnoty základného imania, hodnota tohto majetku musí byť určená znaleckým posudkom. Zmluva a znalecký posudok musia byť uložené v zbierke listín obchodného registra, a prípadne aj v katastri nehnuteľností. V opačnom prípade zmluva nenadobúda účinnosť.
Dotknutá právna úprava (§ 196a ods. 3 českého Obchodního zákoníku) je implementáciou čl. 11 ods. 1 druhej Smernice Rady z 13. 12. 1976. V slovenskom právnom poriadku sa smernica implementovala do ust. § 59a a § 196a Obchodného zákonníka (ďalej aj „SObchZ“).
Znalecký posudok je dokument, ktorý je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Vypracovať ho môže iba odborník - expert, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Znalec je zárukou toho, že podklady, ostatné skutočnosti a z nich plynúce závery, uvedené v znaleckom posudku, boli preskúmané na odbornej úrovni.
Medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré podnikateľ potrebuje spracovať znalecký posudok, patria:
Prečítajte si tiež: Zriadenie obchodného priestoru: Čo potrebujete vedieť
Novela katastrálneho zákona priniesla zmeny predovšetkým v rámci centralizácie a elektronizácie katastra, náležitostí návrhu na začatie katastrálneho konania a verejnosti katastrálneho operátu. Novou povinnosťou je čestné vyhlásenie o splnení podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka alebo čestné vyhlásenie, že sa tieto podmienky na danú obchodnú spoločnosť nevzťahujú.
Ustanovenie § 59a bolo do Obchodného zákonníka vložené novelou č. 500/2001 Z. z. ako transpozícia čl. 11 druhej smernice práva obchodných spoločností (77/91/EHS). Účelom tohto ustanovenia bola ochrana kapitálu obchodných spoločností pred nevýhodnými transakciami v prospech spriaznených osôb.
V konaní pod sp. zn. 4 Obdo/41/2020 Najvyšší súd SR rozhodoval o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu, podľa ktorého porušenie § 59a malo za následok, že „kúpna zmluva […] nenadobudla účinnosť [… a …] na neúčinnosti kúpnej zmluvy nemení nič ani fakt, že kúpna zmluva bola zavkladovaná príslušnou správou katastra.“ Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil z iných dôvodov, obiter dictum však poznamenal, že nedostatok založenia znaleckého posudku do zbierky listín neznamená neplatnosť predmetnej zmluvy.
V ďalšom konaní pod sp. zn. 1 Obdo 61/2020 najvyšší súd rozhodoval o podobnej otázke v kontexte konania o vylúčení majetku zo súpisu úpadcu. Podobne obmedzil účinky dopady porušenia § 59a OBZ, pričom vychádzal najmä z účelu danej normy a doplneného odseku 7.
Výklad následkov porušenia § 59a smerom k obligačnoprávnej povinnosti vrátiť hodnotu plnenia namiesto vecnoprávnych účinkov spočívajúcich v neprevedení vlastníckeho práva by bolo dobrou správou pre právnu istotu tretích osôb.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o postihnutí obchodného podielu
Prečítajte si tiež: Spotrebiteľ a odstúpenie od zmluvy
tags: #59a #obchodneho #zakonnika #znalecky #posudok #podmienky