Absolútne Neplatný Právny Úkon: Definícia a Príklady

Úvod

Právne úkony sú základným stavebným kameňom právnych vzťahov. Avšak, nie všetky právne úkony sú platné. Niektoré z nich môžu byť postihnuté vadami, ktoré spôsobujú ich neplatnosť. V tomto článku sa zameriame na absolútne neplatné právne úkony, ich definíciu, dôsledky a príklady.

Definícia Absolútne Neplatného Právneho Úkonu

Absolútne neplatný právny úkon je taký, ktorý od samého začiatku nemá žiadne právne následky. Hľadí sa naň, akoby nikdy neexistoval. To znamená, že žiadne práva ani povinnosti z neho nevznikajú, a to bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovoláva alebo nie. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.

Rozdiel Medzi Absolútnou a Relatívnou Neplatnosťou

Je dôležité rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou. Občiansky zákonník (§ 40a) uvádza, kedy sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, koho sa právny úkon týka, nedovolá tejto neplatnosti. Urobiť tak možno dvoma spôsobmi: oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo prostredníctvom súdneho konania. Pri relatívnej neplatnosti platí premlčacia doba. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby.

Zjednodušene povedané:

• Absolútna neplatnosť: Právny úkon je neplatný od začiatku a bez ďalšieho. Súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti.
• Relatívna neplatnosť: Právny úkon je platný, pokiaľ sa osoba, ktorej sa týka, nedovolá jeho neplatnosti. Súd na ňu prihliada len na návrh dotknutej osoby.

Dôvody Absolútnej Neplatnosti

Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré môže byť právny úkon absolútne neplatný:

Prečítajte si tiež: Neplatnosť právnych úkonov

1. Rozpor so zákonom: Ak je obsah alebo účel právneho úkonu v rozpore s kogentnými (donucujúcimi) ustanoveniami zákona, je takýto úkon absolútne neplatný. Napríklad, zmluva o predaji drog by bola absolútne neplatná, pretože predaj drog je zakázaný zákonom.
2. Obchádzanie zákona: Ak právny úkon nie je priamo v rozpore so zákonom, ale jeho cieľom je obísť zákonné ustanovenia, je tiež absolútne neplatný. Napríklad, ak by sa strany dohodli na fiktívnom prevode majetku s cieľom vyhnúť sa plateniu daní, takýto úkon by bol absolútne neplatný.
3. Rozpor s dobrými mravmi: Dobré mravy sú súhrn spoločenských, etických a morálnych zásad, ktoré sú v spoločnosti uznávané. Ak je právny úkon v rozpore s týmito zásadami, je absolútne neplatný. Posúdenie, či je úkon v rozpore s dobrými mravmi, je vždy vecou individuálneho posúdenia súdu.
4. Nedostatok formy: V niektorých prípadoch zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu určitú formu (napr. písomnú formu pri prevode nehnuteľností). Ak táto forma nie je dodržaná, úkon je absolútne neplatný. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
5. Neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť: Ak je právny úkon neurčitý alebo nezrozumiteľný tak, že nie je možné zistiť, čo bolo jeho predmetom alebo cieľom, je absolútne neplatný.

Príklady Absolútne Neplatných Právnych Úkonov

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov absolútne neplatných právnych úkonov:

• Zmluva o predaji ľudského orgánu: Takáto zmluva je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
• Zmluva, ktorá zaväzuje osobu k trvalému otroctvu: Takáto zmluva je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a základnými právami.
• Kúpna zmluva, ktorej predmetom je omamná látka: Takáto zmluva je v rozpore so zákonom.
• Zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme: Zákon vyžaduje pre prevod nehnuteľnosti písomnú formu, inak je zmluva absolútne neplatná.
• Dohoda o urovnaní, ktorá obchádza zákon: Krajský súd v Bratislave riešil prípad, kedy sa navrhovateľ domáhal určenia, že Dohoda o urovnaní zo dňa 19.4.2002 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a zároveň sa domáhal určenia platnosti právnych úkonov, konkrétne „Úverovej zmluvy č. LD 0023100116 zo dňa 22.8.2002, Dohody o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco zmenke bez protestu zo dňa 22.8.2002, Zmluvy č. 83/27-00 (ZN o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.8.2000, Zmluvy č. 85/27-00 ZPP o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnému majetku zo dňa 22.8.2000, všetkých uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom, Zmluvy č.

Dôsledky Absolútnej Neplatnosti

Absolútna neplatnosť právneho úkonu má závažné dôsledky:

1. Právny úkon nevytvára žiadne práva ani povinnosti: Od samého začiatku sa na takýto úkon hľadí, akoby nikdy neexistoval.
2. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti: To znamená, že ak súd zistí, že právny úkon je absolútne neplatný, musí na to prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa toho niekto dovoláva alebo nie.
3. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti súdom: Každý, kto má na tom právny záujem, sa môže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu súdom.
4. Nárok na vrátenie plnenia: Ak už bolo na základe absolútne neplatného právneho úkonu poskytnuté nejaké plnenie (napr. zaplatená kúpna cena), vzniká nárok na jeho vrátenie podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

Ochrana Dobrej Viery a Právna Istota

V kontexte absolútnej neplatnosti právnych úkonov sa často diskutuje o ochrane dobrej viery tretích osôb a o princípe právnej istoty. Ide o situácie, kedy tretia osoba nadobudne nejaké právo od osoby, ktorá ho získala na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Rozdielna Judikatúra v Českej a Slovenskej Republike

V tejto oblasti existuje rozdielna judikatúra v Českej a Slovenskej republike.

Česká Republika

Ústavný súd Českej republiky sa v niektorých nálezoch priklonil k ochrane dobrej viery tretích osôb, ktoré nadobudli právo od nevlastníka. V náleze Ústavného súdu Českej republiky, I. ÚS 143/07, zo dňa 25.02.2009, bol riešený prípad, kedy záložný veriteľ predal vec priamym predajom tretej osobe (táto následne ďalšej tretej osobe a tá následne sťažovateľovi), hoci podľa názoru odvolacieho i dovolacieho súdu záložná zmluva neoprávňovala zabezpečeného veriteľa predať vec inak ako na verejnej dražbe. Na základe uvedeného dospeli odvolací súd ako aj dovolací súd k záveru, že priamy predaj zálohu bol neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobe pôvodného vlastníka o určenie vlastníctva vyhovel, a následne dovolací súd toto rozhodnutie odvolacieho súdu vyhodnotil ako opodstatnené (t.j. dovolanie sťažovateľa zamietol). Ústavný súd Českej republiky však posúdil následnú sťažnosť sťažovateľa (ktorý bol až tretím vlastníkom v rade a nemal vedomosť o tom, že pôvodný predaj zálohu bol absolútne neplatným právnym úkonom) ako dôvodnú.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k absolútne neplatným úkonom

Podobná situácia bola riešená aj v právnej veci, ktorá bola riešená nálezom Ústavného súdu Českej republiky, II. ÚS 165/11, zo dňa 11.05.2011.

Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že je potrebné zohľadniť dobrú vieru nadobúdateľa a vážiť jeho práva s právami pôvodného vlastníka.

Je však potrebné uviesť, že Najvyšší súd Českej republiky tento prístup Ústavného súdu Českej republiky v prevažnej miere neakceptoval.

Slovenská Republika

Ústavný súd Slovenskej republiky vyššie citovaný prístup Ústavného súdu Českej republiky pri nadobúdaní od nevlastníka odmieta, minimálne zatiaľ. Vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou I. ÚS 50/2010 sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok. Boli neúspešnými odporcami v konaní o určenie vlastníckeho práva. Všeobecné súdy rozhodli v ich neprospech, nakoľko došli k názoru, že ich právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa stotožnil s rímsko-právnou zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet (nikto nemôže preniesť na iného viac práva, ako má sám). To znamená, že ak prvotná kúpna zmluva je absolútne neplatná, prvý kupujúci sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho.

Prečítajte si tiež: Absolútna neplatnosť: Prehľad

Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval obdobne v rozhodnutí sp. zn.

Slovenská právna úprava z hľadiska pozitívnoprávneho chápania práva akoby neprikladá dobrej viere tretej osoby pri neplatnom nadobúdacom titule jej právneho predchodcu relevantný charakter (samozrejme s výnimkou inštitútu vydržania) aj s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 nášho katastrálneho zákona č. 165/1995 Z. To znamená, ustanovenie § 34 ods.

Vplyv Zápisu v Katastri Nehnuteľností

V súvislosti s ochranou dobrej viery je dôležité spomenúť aj vplyv zápisu v katastri nehnuteľností. V Českej republike platilo, že ten, kto vychádza zo zápisu v katastri učineného po 1. januári 1993, je v dobrej viere, že stav katastra odpovedá skutočnému stavu veci, ledaže musel vedieť, že stav zápisov v katastri neodpovedá skutočnosti. Slovenský právny poriadok obsahuje len zásadu hodnovernosti údajov katastra, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods.

tags: #absolutne #neplatny #pravny #ukon #definicia #a