
Rozvod je jednou z najťažších životných skúseností, ktorá zasahuje celú rodinu. Deti sú v tejto situácii obzvlášť zraniteľné, pretože sa musia vyrovnať so zmenami, ktorým nerozumejú a ktoré nemôžu ovplyvniť. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom praktické rady a stratégie, ako čo najlepšie pomôcť svojim deťom prejsť týmto náročným obdobím. Článok vznikol v spolupráci s rodinnou mediátorkou Ing.
Rozvod rodičov je pre dieťa traumatická udalosť. Dieťa je do rozchodu a rozvodu svojich rodičov vtiahnuté a často je prostriedkom vydierania, svedkom hádok, násilia, kriku a vyhrážok. Dieťa je citovo vydierané a podplácané. Deti prežívajú rozvod rodičov inak, niekto sa s tým rýchlo zmieri, niekto si nikdy nezvykne na nového partnera rodiča, niekto odmieta komunikáciu s rodičmi a niekto si zmenu ani nevšimne. Spoločným emocionálnym menovateľom detí všetkých vekových či sociálnych kategórií sú emócie strachu a hnevu. Úlohou rodiča je chrániť vlastné dieťa pred utrpením, neistotou, úzkosťou, osamotenosťou a celkovým napätím.
Je dôležité uvedomiť si, že vnímanie rozvodovej situácie má neraz dopad na správanie sa dieťaťa v školskom či sociálnom prostredí, kedy môžu byť deti uzavretejšie, agresívnejšie, viac plačlivejšie.
Deti sa s rozvodom vyrovnávajú rôznymi spôsobmi. Medzi najčastejšie reakcie patria:
Dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou vie, že sa niečo medzi rodičmi deje. Je dobré s ním o tom komunikovať a nezatajovať prichádzajúci rozvod. Je dôležité komunikovať od začiatku, aby dieťa vedelo, že sa rozvádzate. Tak sa môžete vyhnúť vytvoreniu priestoru pre domýšľanie dieťaťa, že ono je na vine. Potrebuje byť ubezpečené, že sa to deje medzi rodičmi a že ono nemôže za vzniknutú situáciu, že nie je na vine. Rozprávať sa s dieťaťom o ťažkej situácií pre vás bude asi náročné, tak si zvoľte takú chvíľu, kedy sa vy sami cítite na to pripravení. Hovorte s dieťaťom primeraným jazykom jeho veku. Buďte vnímaví, koľko toho unesie a buďte k tomuto procesu trpezliví.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o zuby u detí
Prijmite ich negatívne emócie. Buďte pripravení na ich smútok, plač, možno hnev či výbuchy zlosti. Dajte im najavo, že ich emócie sú v poriadku, že je v poriadku cítiť hnev či smútok a prejaviť ho a že časom sa veci upokoja a všetko bude ľahšie. Buďte tam pre svoje deti a buďte obaja empatickí. Deťom bude trvať rôzne dlho, kým túto novú informáciu spracujú a prispôsobia sa jej. Počas tohto obdobia môžu byť u detí rôzne prejavy zlosti, zmeny nálad a podobne. Je potrebné pristupovať k týmto prejavom citlivo a s pochopením.
Na záver nechajte priestor pre otázky vašich detí a snažte sa odpovedať úprimne a jasne. Ak neviete na nejakú otázku odpovedať s istotou, povedzte, že zatiaľ nie ste si istí. Ubezpečte vaše deti, že sa môžu kedykoľvek na vás obrátiť s ďalšími otázkami, ktoré prirodzene vyplynú z novej situácie.
Striedavá starostlivosť by mala v prvom rade slúžiť najmä dieťaťu - nie ako nástroj na ,spravodlivé‘ rozdelenie času medzi rodičov. Nemala by byť právnym bojom, ale možnosťou, ako zabezpečiť, aby dieťa malo po rozchode rodičov nablízku oboch - aj mamu, aj otca. Naopak, striedavá starostlivosť nie je ideálna v situáciách, keď je dieťa výrazne naviazané najmä na jedného rodiča a striedanie by preň pôsobilo ako neprirodzené odlúčenie. Čím je dieťa menšie, tým kratšie by intervaly mali byť. Okolo školského veku (6 - 10 rokov) deti zvládajú aj týždňové intervaly, ale je to veľmi individuálne. V praxi sa z rovnomerných režimov najčastejšie používa týždenné striedanie (týždeň - týždeň) alebo kratšie cykly vhodné najmä pre menšie deti, ako napríklad model 2-2-3. Pri modeli 2-2-3 dieťa trávi 2 dni (pondelok a utorok) u jedného rodiča, 2 dni (streda a štvrtok) u druhého a následne 3 dni (piatok a víkend) u prvého.
Podmienky striedavej starostlivosti na Slovensku sú upravené v zákone o rodine (č. 36/2005 Z. z.). Súd sa pri rozhodovaní zameriava aj na to, či rodičia dokážu spolu komunikovať a spolupracovať. Dôležitá je aj vzdialenosť medzi domácnosťami rodičov. Striedavá starostlivosť má zmysel len vtedy, keď bývajú v rozumnej blízkosti, aby dieťa nemuselo zvládať zbytočné presuny a zároveň si mohlo udržať stabilné školské prostredie.
Podľa skúseností mediátorky Švehlákovej funguje striedavá starostlivosť najlepšie, keď rodičia vedia spolupracovať, myslia na dieťa a sú pripravení riešiť problémy pokojne a prakticky. Kľúčom je podľa nej predvídateľný režim, otvorená komunikácia a stabilné prostredie u oboch rodičov.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre deti a starostlivosť o seba: Kompletný sprievodca
Častý omyl je, že pri striedavej starostlivosti sa výživné neplatí. V skutočnosti súd výživné môže určiť. Ak sa rodičia delia o starostlivosť približne 50 : 50 a majú podobné príjmy, často si navzájom neplatia nič. Každý z rodičov hradí výdavky, ktoré vzniknú počas pobytu dieťaťa u neho - napríklad strava, bývanie či dovolenky. Situácia sa mení, ak existuje medzi rodičmi disproporcia - buď v časoch starostlivosti, alebo v ich príjmoch.
Návrh podáte na okresnom alebo mestskom súde, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko. Aj keď sú vzory užitočným východiskovým bodom, je dôležité mať na pamäti, že každý prípad je jedinečný a súd zohľadňuje individuálne okolnosti.
Dôležitým krokom je nastaviť si spoločné pravidlá na výchovu detí. Nemali by sa výchovné štýly a pravidlá extrémne odlišovať. Ak sa neviete dohodnúť, choďte za odborníkom, mediátorom. Výsledkom mediačných stretnutí je rodičovská dohoda, kde zaznamenáte pravidlá výchovy svojho dieťaťa.
Dieťa by malo najskôr zvládnuť rozchod rodičov, až potom spoznávať nového partnera. Dieťa nezoznamujeme s partnerom hneď na začiatku stretávania. Predchádzametak ďalším možným sklamania v živote dieťaťa, kedy sa naviaže na partnera a partner neskôr odíde zo života dieťaťa. Dieťa postupom času pripravujeme na možnosť, že si rodič nájde druhého partnera.
Neprerušujte kontakt s ľuďmi v okolí dieťaťa, najmä starí rodičia. Rozvod nie je dôvodom k strate ľudskosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre holandské prídavky na deti
Rozvodová situácia vyvoláva u detí rôzne reakcie. Vždy je treba vyjadriť deťom podporu a pochopenie, uistiť ich o normálnosti ich pocitov. Najčastejšie je to hnev, strach frustrácia. Niektoré deti neprejavujú žiadne emócie či zmeny, keď sa dozvedia o rozchode rodičov. Dieťaťa uistíme, že je to v poriadku, keď bude cítiť, že je pravý čas na rozhovor môže za vami kedykoľvek prísť.
Ak budete mať pocit, že sa niečo zlé deje, určite stojí za pokus návšteva psychológa.
Tieto pravidlá sú výsledkom naratívneho výskumu, ktorý realizovali odborníci z Rady pre práva dieťaťa analýzou 1 000 príbehov od detí z celého Slovenska: