Odmietnutie podpisu splnomocnenia advokátom: Analýza a dôsledky

Úvod

V súčasnom právnom prostredí, ktoré sa neustále vyvíja s integráciou moderných technológií, sa objavujú nové výzvy a otázky týkajúce sa formálnych náležitostí procesných úkonov. Jednou z takýchto otázok je aj problematika odmietnutia podpisu splnomocnenia advokátom, čo môže mať závažné dôsledky na priebeh súdnych konaní a ochranu práv klientov. Tento článok sa zameriava na analýzu tejto problematiky, s dôrazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na praktické aspekty elektronizácie súdnictva.

Povinné zastúpenie advokátom pred Ústavným súdom SR

Jednou z obligatórnych podmienok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je zastúpenie advokátom. Účel povinného zastúpenia advokátom v konaní pred ÚS SR je dvojaký: poskytnúť adekvátnu ochranu sťažovateľovi a zamedziť, aby ÚS SR nebol zahlcovaný nekvalifikovanými návrhmi.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov „K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Elegantnejšie riešenie tejto otázky našiel Ústavný súd Českej republiky, ktorý dospel k záveru, že advokát nemusí byť v konaní pred Ústavným súdom zastúpený iným advokátom, pretože trvanie na povinnom zastúpení v tomto prípade nepovažuje za účelné (stanovisko pléna ÚS ČR, sp. zn. Pl. ÚS 42/15 z 8.

Formalizmus a spravodlivosť v súdnych konaniach

Najvyšší súd sa vyslovil, že „účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály“ a že „prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný (neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R 46/2000)".

Prečítajte si tiež: Úloha advokáta ako opatrovníka

V otázke formálnych náležitostí procesných úkonov na jednej strane platí, že „nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané v konaní pred súdmi“ (III. ÚS 269/2022). Na druhej strane tiež platí, že tieto „obmedzenia a ich výklad nemôžu neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na prístup k súdu bolo spochybnené vo svojej podstate“ (III. ÚS 269/2022).

Elektronizácia súdnictva a jej dopady

Elektronizácia súdnictva mala všetkým zúčastneným zjednodušiť prácu a odbremeniť ich od zbytočných úkonov. Okrem toho však elektronizácia justície vyvolala aj otázky, ktoré by som si pred 10 rokmi ani nevedel predstaviť.

Trampoty s plnomocenstvom

Na Slovensku je jedným z týchto špecifík košatá diskusia, judikatúra a prax týkajúca sa formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jedna z diskutovaných otázok bola, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Podľa niektorých názorov plnomocenstvo bez výslovného prijatia advokátom nie je dostatočné.

Podľa ústavného súdu skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom (I. ÚS 117/2021; rovnako NSS SR, sp. zn. 4 Sžrk/7/2020).

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolanie, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu (NS SR, 4 Obdo 80/2018). Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Opačný výklad by podľa ústavného súdu „hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán“ (II. ÚS 348/2020, publikované v Zb.ÚS 36/2020; podobne IV. ÚS 651/2021). Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania (NS SR, sp. zn. 4 Cdo 160/2017).

Prečítajte si tiež: Povinnosti advokáta-opatrovníka

Trampoty s autorizovanou konverziou plnomocenstva

K všeobecným trampotám s plnomocenstvami sa s príchodom elektronizácie pridali aj osobitné trampoty týkajúce sa konkrétnej elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume (II. ÚS 231/2018, IV. ÚS 342/2018).

Trampoty s podpisovaním podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie (I. ÚS 521/2019, publikované v Zb.ÚS pod 64/2019).

Trampoty s autorizáciou podaní koncipientmi

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. Ústavný súd v tejto veci označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné. Podľa ústavného súdu „by bolo príliš formalistické uzavrieť, že [ § 429 ods. 1 CSP] treba vykladať tak, že advokát je výlučná osoba oprávnená dovolanie spísať a nemôže to za neho urobiť jeho advokátsky koncipient. […] Koncipient môže zastúpiť advokáta aj pri podaní dovolania, čo v tomto konkrétnom prípade znamená oprávnenie koncipientky elektronicky podpísať a elektronicky podať dovolanie, ak je na to splnomocnená.“

Odmietnutie dedičstva

Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo. Občiansky zákonník umožňuje každému dedičovi odmietnuť dedičstvo za splnenia zákonných podmienok. Odmietnutie dedičstva sa môže urobiť dvoma spôsobmi a to ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva však môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva však nemôže urobiť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. K vyhláseniu o odmietnutí dedičstva nemôže dedič pripojiť žiadne výhrady alebo podmienky a odmietnutie dedičstva sa musí týkať celého dedičstva. To znamená, že dedič nemôže prijať iba časť dedičstva a ostatnej časti sa vzdať.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci formálnych náležitostí plnomocenstva

V konaní o určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov, bol sťažovateľ jedným zo žalovaných. Sťažovateľ preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči rozhodnutiu Krajského súdu podal dovolanie. V rámci ústavnej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol, že svojmu právnemu zástupcovi udelil plnomocenstvo na zastupovanie v dovolacom konaní.

Prečítajte si tiež: Príjem advokáta v Spišskej Novej Vsi a jeho vplyv na právnu pomoc

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze úvodom uviedol, že posúdenie splnenia podmienok na uskutočnenie konania patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd ďalej uvádza, že prvé plnomocenstvo bolo plnomocenstvom udeleným advokátovi a aj napriek tomu, že nie je špecifikované výslovne aj na dovolacie konanie, expressis verbis sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje splnomocnenca okrem iného i na „podávanie opravných prostriedkov”, a „to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie”. Ústavný súd zároveň uviedol, že za ústavne udržateľný považuje taký výklad, podľa ktorého pojem opravné prostriedky zahŕňa aj mimoriadne opravné prostriedky (t. j. dovolanie).

Ústavný súd teda konštatoval porušenie základných práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu nedostatku poskytnutia súdnej ochrany Najvyšším súdom, ktorá nezodpovedá právu sťažovateľa na ústavne konformný výklad a aplikáciu právnych noriem.

Praktické aspekty splnomocnenia v dedičskom konaní a pri prevode nehnuteľností

Pri dedičskom konaní je možné, aby dedič splnomocnil inú osobu (napríklad brata), aby ho zastupovala. Splnomocnenie nemusí byť vždy s úradne overeným podpisom, ak to nevyžaduje notár alebo súd, ale v praxi notári často trvajú na overení podpisu, aby sa predišlo pochybnostiam o pravosti splnomocnenia.

Ak chcete bývalého priateľa splnomocniť na predaj bytu na Slovensku, bude potrebovať od vás písomné splnomocnenie, pričom váš podpis na splnomocnení bude musieť byť úradne overený.

Splnomocnenie na preberanie poštových zásielok

Podpis na splnomocnení na preberanie poštových zásielok potrebuje byť úradne overený. Podľa Poštových podmienok Slovenskej pošty, adresát môže splnomocniť inú osobu na preberanie zásielok, pričom splnomocnenie musí byť vystavené v slovenskom jazyku a podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený oprávneným orgánom, ako napríklad notárom alebo obecným úradom.

tags: #advokát #odmietnutie #podpisu #splnomocnenia