Dedičské konanie a započítanie daru: Právny pohľad na dedičstvo na Slovensku

Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a zahŕňa prechod jej majetku a záväzkov na dedičov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty dedičského konania na Slovensku, vrátane vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), zákonného dedenia, odmietnutia dedičstva a možnosti vydedenia. Článok tiež pojednáva o špecifických situáciách, ako je dedenie poľnohospodárskej pôdy a situácie, keď jeden z dedičov žije v zahraničí.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

V prípade, že zomrel manžel a zanechal po sebe majetok, súd musí najprv zistiť, či mal manžel ako poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalou manželkou majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo nie. Vyporiadanie BSM v rámci dedičského konania je upravené v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Ak notár zistí, že v konaní o dedičstve existuje majetok v BSM, musí sa najprv vyporiadať predmetné BSM. Medzi pozostalou manželkou a deťmi je možné BSM vyporiadať aj dohodou, ktorá nesmie odporovať dobrým mravom. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom.

Zákonné dedenie

Ak poručiteľ nezanechal závet, v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedia v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a pozostalá manželka, každý rovnakým dielom. Ak by poručiteľ zanechal závet a manželku by neurčil ako dediča, môže tak urobiť, nakoľko pozostalý manžel sa nepovažuje za neopomenuteľného dediča. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti poručiteľa. V zmysle § 479 OZ platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

V prípade bezdetného manželstva a úmrtia jedného z manželov sa postupuje podľa zákonných dedičských skupín (§ 473 a nasl. Ak osoba zomrie a nemá deti, v dedičskom konaní nastupuje druhá dedičská skupina (§ 474 OZ). V druhej skupine dedí manžel/ka a rodičia poručiteľa, každý z nich rovnakým dielom. Ak nežijú rodičia poručiteľa, dedí manžel/ka sama - celý majetok. Súrodenci poručiteľa by dedili len v prípade, že by poručiteľ nemal manželku/manžela ani rodičov a samozrejme deti.

Odmietnutie dedičstva

Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Otázka možnosti odmietnutia dedičstva je upravená v ustanoveniach § 463 -468 zákona č. 40/1964 Zb. Odmietnutie dedičstva sa musí zrealizovať vo forme ústneho vyhlásenia u príslušného notára alebo takéto písomné vyhlásenie sa musí príslušnému notárovi zaslať. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi a jeho právne následky nastávajú spätne ku dňu jeho smrti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí dedič urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Lehota na odmietnutie dedičstva je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí dôjsť príslušnému notárovi najneskôr v posledný deň zákonnej lehoty. Každý dedič má samostatnú lehotu na odmietnutie dedičstva.

Prečítajte si tiež: Zdaňovanie dedičstva z prenájmu nehnuteľností

Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Za také počínanie dediča je možné považovať jeho konanie, z ktorého vyplýva, že dedič už konal ako vlastník zdedeného majetku a že nemá úmysel dedičstvo odmietnuť. Podľa § 466 Občianskeho zákonníka „k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.“ Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi resp. podielu na dedičstve, ktorý dedičovi patrí z dedičského titulu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa. Na základe odmietnutia dedičstva nastupuje dedičská postupnosť pre ďalšie oprávnené osoby. Odmietnutie dedičstva sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok.

Odmietnuť dedičstvo možno len ústnym vyhlásením u príslušného notára, písomným vyhlásením, ktoré bude tomuto notárovi zaslané alebo prostredníctvom zástupcu na základe špeciálneho plnomocenstva. Toto vyhlásenie musí byť zrozumiteľné, bezpodmienečné a bezvýhradné. Dedič môže dedičstvo odmietnuť len za seba, nemôže dedičstvo odmietnuť v prospech konkrétnej osoby, pretože by sa jednalo o odmietnutie s výhradou, čo je neprípustné. Dedič, ktorý odmietol dedičstvo, nemôže odmietnutie vziať späť.

Vydedenie

Potomka je možné vydediť na základe listiny o vydedení, ktorá musí byť vyhotovená v písomnej forme. Prejav o vydedení môže poručiteľ urobiť vlastnoručne alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice, ktorú spíše ktorýkoľvek notár. Nie je vylúčené, aby poručiteľ urobil v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnul aj ustanovenie o tom, že svojho syna vylučuje z dedenia.

Zákon stanovuje dôvody, pre ktoré je možné potomka vydediť. Rozširovanie týchto zákonných dôvodov nie je prípustné a vydedenie z iných dôvodov by bolo neplatné. Potomka je možné vydediť len v prípade, že na to existuje zákonom stanovený dôvod, pričom tento dôvod musí existovať už v čase prejavu vôle o vydedení.

Dedenie poľnohospodárskej pôdy

Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3 000 m², pri lesných pozemkoch min. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom.

Prečítajte si tiež: Započítanie daru v dedičstve

Notári v praxi často do rozhodnutí o dedičstve alebo do dedičských dohôd zaraďujú osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že dedičia, ktorí pozemky nenadobudnú do vlastníctva, budú pri akomkoľvek budúcom scudzení (predaji, darovaní a pod.) finančne vysporiadaní. Dedičská dohoda musí byť v súlade so zákonom, nesmie odporovať dobrým mravom a musia s ňou súhlasiť všetci dedičia. Zákaz drobenia sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce - tieto je možné deliť bez uvedených obmedzení.

Ak je predmetom dedičstva poľnohospodárska pôda, lesné pozemky alebo vinice nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce platí tzv. zákaz drobenia pozemkov, ktorý je upravený v zákone č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon). Tento zákon sleduje zamedzeniu drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a ochranu viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce (ďalej len „jestvujúce pozemky“) a preto pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim je možné postupovať len podľa ustanovení tohto zákona. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 platí, že ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade s podmienkami uvedenými v predchádzajúcej vete, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi. Z vyššie uvedeného obmedzujúceho pravidla existuje výnimka, ktorá je uvedená v ustanovení § 24 ods. 3 zákona a podľa ktorého obmedzenie uvedené v § 23 zákona neplatí okrem iného aj (i) ak sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. V tejto súvislosti je rovnako potrebné spomenúť, že ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami ustanovenými v zákone, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti.

Špecifické situácie

Dedič žijúci v zahraničí

V prípade, že jeden z dedičov žije v zahraničí a chce sa nechať vyplatiť, je možné dohodnúť sa na podmienkach vyplatenia. Dedič môže navrhnúť podmienky, ako napríklad predkupné právo v prípade budúceho predaja nehnuteľnosti, alebo obmedzenia týkajúce sa prenájmu nehnuteľnosti.

Predkupné právo

Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je predkupné právo definované ako právo predávajúceho, aby mu kupujúci ponúkol na predaj vec v prípade, že by ju do budúcna chcel predať. Predkupné právo je upravené v § 602 až 606 Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností

tags: #ak #dedič #nežiada #o #započítanie #daru