
Výživné je pravidelná platba, ktorou povinná osoba prispieva na výživu oprávnenej osoby, ak nie je schopná sa živiť sama. Táto téma sa dotýka mnohých rodín, najmä v kontexte rozvodov alebo odlúčenia rodičov. Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 94/1963 Zb. o rodine, ktorý prešiel mnohými novelizáciami, no stále vykazuje známky bývalého režimu a nemusí plne zodpovedať súčasným potrebám spoločnosti.
Výživné vyplýva z vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, detí k rodičom, medzi ostatnými príbuznými, medzi manželmi a voči rozvedenému manželovi alebo nevydatej matke.
Rodičom vyplýva zo zákona vyživovacia povinnosť voči svojim deťom až do chvíle, kedy sú deti schopné živiť sa samy. Podieľať sa musia obidvaja rodičia podľa svojich možností a majetkových pomerov, minimálne však vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Zjednodušene povedané, momentálne musí rodič, ktorý s dieťaťom nežije, prispievať rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti minimálne sumu. Túto sumu je povinný platiť každý a to bez ohľadu na to, či ide o rodiča bez príjmu, na jeho schopnosti, majetkové pomery.
Maximálne výživné zákon nepozná. Pri určovaní výšky výživného sa zákon riadi určitými zásadami. Jednou je fakt, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že ak je rodič veľmi dobre situovaný, tak aj dieťa má právo na výživné v takej výške, aby malo rovnakú životnú úroveň ako rodič.
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú, v rámci svojich možností a majetkových pomerov.
Prečítajte si tiež: Zrakové postihnutie na jedno oko
Manželia majú vyživovaciu povinnosť tak, aby životná úroveň obidvoch bola v zásade rovnaká.
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú, pričom vyživovaciu povinnosť majú v prvom rade potomkovia, potom predkovia a nakoniec vzdialenejší príbuzní.
Rozvedený manžel/ka má právo žiadať od bývalého partnera príspevok na výživu, ak nie je schopný sám sa živiť, pričom sa do úvahy berú majetkové pomery bývalého manžela. Ak sa nedohodnú sami, výšku príspevku určí súd, najdlhšie však na obdobie 5 rokov od rozvodu. Súd prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Otec dieťaťa je povinný matke dieťaťa, s ktorou nie je zosobášený, primerane prispievať na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka.
Výživné sú peniaze určené pre dieťa. Platí ich obvykle jeden rodič druhému, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Sú to vlastne mesačne sa opakujúce sumy, ktoré sa platia mesačne vopred a slúžia na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa, na rozvoj jeho schopností, a pod.
Prečítajte si tiež: Život s diabetom a zrakovým postihnutím
V prípade, ak rodičia spolu nežijú a nevedia sa na výživnom dohodnúť, jedinou možnou cestou je súd. Je potrebné na súd podať návrh na určenie výživného. Je s tým spojené určenie súdu, kto má dieťa v osobnej starostlivosti - návrh na určenie rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu.
Skôr ako sa obrátite na súd, môžete vyskúšať využiť služby tzv. mediátora, ktorý môže zrealizovať mediáciu ohľadom výšky výživného, s cieľom dospieť medzi rodičmi k nejakej dohode. Ďalšou možnosťou je využitie služieb advokáta, ktorý vie sprostredkovať a lepšie vysvetliť právne možnosti rodičov, akým zásadami sa určovanie výšky výživného spravuje. Súd by mal byť až tou poslednou možnosťou.
V prípade súdneho konania sa výška výživného stanovuje na základe určitých postupov. Súd zaujímajú majetkové pomery rodičov, či vlastnia nehnuteľnosť, autá, či chodia na dovolenky, platia hypotéky, aké majú náklady na svoj život. Zohľadňuje sa to, kto sa o dieťa stará a v akom rozsahu.
Súd bude zisťovať, kde je rodič zamestnaný, aký má príjem v čistom za posledných 12 mesiacov. Ak rodič podniká, predkladá posledné daňové priznanie. Súd zohľadňuje možnosti rodiča. Neakceptuje, aby mal rodič málo platenú prácu, pričom je v jeho možnostiach aj na základe dosiahnutého vzdelania, profesie, zabezpečiť si vyšší príjem.
Ďalšou zásadou je, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je potrebné nevyhnutne vynaložiť. Nie je možné, aby si rodič platil hypotéku na luxusnú nehnuteľnosť, či splácal auto, ktoré vyslovene nepotrebuje a nebude mať na výživné na dieťa. Súd tieto výdavky, ktoré rodič má, nemusí zohľadniť.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti pri platení výživného
Ak si rodičia dohodnú striedavú starostlivosť, môžu sa dohodnúť, že sa výživné nebude určovať alebo sa určí podľa dĺžky striedavej starostlivosti každého rodiča.
Ak má rodič príjmy iné ako zo závislej činnosti, je povinný súdu predložiť doklady na zistenie príjmu, ak tak neurobí, za jeho priemerný mesačný príjem sa považuje 20-násobok sumy životného minima.
Ak to umožnia majetkové pomery rodiča, do výživného sa zahrnie aj suma určená na tvorbu úspor pre dieťa, táto suma sa bude poukazovať na osobitný účet.
Súd určuje výšku výživného v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú, ale jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
Rodič, ktorému výživné na dieťa nie je platené, by mal písomne vyzvať druhého rodiča, aby mu prispieval na výživu dieťaťa určitou konkrétnou sumou. Môže uviesť bankový účet a dokedy peniaze očakáva. Môže spomenúť, aké má náklady dieťaťa. V prípade, že sa napriek tomu nevedia dohodnúť a nájsť kompromis, je potrebné, aby rodič dal návrh na súd, na určenie výživného a rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu.
Ak sa neviete na výživnom dohodnúť, bude potrebné preukázať, aké má dieťa náklady - koľko platíte škôlku, krúžky,… Je dobré si postupne odkladať takého dôkazy v prípade budúceho súdneho konania, aby ste mohli dokázať, prečo žiadate takú sumu, akú žiadate.
Ak vám druhý rodič neplatí na dieťa výživné, nečakajte príliš dlho. Súd prizná výživné od začiatku konania, teda odkedy vy podáte návrh na súd. Keď sa s druhým rodičom dohadujete niekoľko mesiacov a čakáte s podaním návrhu na súd, je možné, že o to výživné prichádzate. Pretože iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nie sú v Zákone o rodine presne zadefinované, môže súd priznať výživné spätne a to až 3 roky pred podaním návrhu. Súdy k tomu však pristupujú veľmi zriedka, v osobitých prípadoch (napríklad bola mamička v nemocnici a nemohla návrh o výživné podať a pod.).
V prípade, ak sa potrebujete poradiť ohľadom výživného, máte niekoľko možností:
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku. Rodičia majú povinnosť viesť dieťa k získaniu vzdelania a vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Ak dieťa študuje, resp. sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod.
Vyživovacia povinnosť môže mať obnoviteľný charakter. Ak sa dieťa po skončení strednej školy zamestná, ale neskôr sa rozhodne pre štúdium na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov sa obnoví.
Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
V súčasnosti existuje mnoho osobitných foriem vzdelávania, ako sú rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium alebo zahraničné stáže. V týchto prípadoch je ťažké určiť, či je dieťa schopné sa samo živiť.
Vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti (18 rokov) alebo veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Ak dieťa študuje na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska, môže byť odôvodnené zvýšenie výživného.
Po nadobudnutí plnoletosti môže dieťa podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo obom rodičom na základe zmeny pomerov.
Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium sa považuje za jednorazový príjem s motivačným charakterom.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a zabezpečovať si základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od veku, zdravotného stavu, štúdia, schopnosti zamestnať sa a majetkových pomerov.
Ukončenie strednej odbornej školy alebo nadobudnutie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie sú automaticky dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Aj keď je plnoleté dieťa schopné čiastočne uspokojovať svoje životné potreby, rodičia sú povinní zabezpečiť mu bývanie, kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo.
Ak dieťa študuje a riadne pokračuje v štúdiu, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo z dôvodu nevydarenej skúšky. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, alebo priamo plnoletému dieťaťu. Ak matka oznámila otcovi číslo účtu, kam má posielať peniaze, a otec tam tie peniaze posiela, nemôže argumentovať, že neplatí výživné. Na účet syna budete môcť výživné posielať priamo až keď dosiahne plnoletosť, tj. až keď dosiahne vek 18 rokov.
Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Poberateľ je povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Musím platiť výživné, ak som podal návrh na popretie otcovstva?
Áno, vyživovacia povinnosť trvá, kým súd nerozhodne o tom, že nie ste otcom dieťaťa.
Čo robiť, ak nemôžem platiť výživné kvôli dlhodobej PN?
Máte možnosť požiadať súd o zníženie výživného v dôsledku zhoršených finančných pomerov. Je potrebné podať návrh na súd a preukázať svoje terajšie pomery.
Dokedy mám posielať výživné na 20-ročnú dcéru, ktorá nie je zamestnaná a je na Úrade práce?
Pokiaľ je výživné určené súdom, musíte splniť povinnosť určenú súdnym rozhodnutím. Je potrebné podať návrh na súd a žiadať zrušiť vyživovaciu povinnosť.
Môžem posielať výživné na vkladnú knižku dieťaťa?
Ak matka oznámila otcovi číslo účtu, kam má posielať peniaze, a otec tam tie peniaze posiela, nemôže argumentovať, že neplatí výživné. Ak matka chce využívať peniaze z výživného na sporenie pre dieťa, je to v poriadku, ale mala by ich na vkladnú knižku posielať sama zo svojho účtu.
Berie sa do úvahy príjem partnera exmanželky pri riešení výživného na neplnoleté dieťa?
Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Kedže s matkou dieťaťa nežijete v manželstve, neexistuje ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá vychádza z rovnakej životnej úrovne. Svojimi príjmami alebo nadobudnutým vlastníctvom sa teda na majetkových pomeroch matky nepodieľate.