
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti je dôležitou povinnosťou zamestnávateľov po skončení roka. Umožňuje vyrovnať daňovú povinnosť zamestnancov, ktorí mali príjmy len zo závislej činnosti zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na proces ročného zúčtovania, jeho dopady na zamestnancov počas práceneschopnosti (PN) a riešenia situácií, ktoré môžu nastať.
Ročné zúčtovanie preddavkov sa vykonáva dobrovoľne na základe žiadosti zamestnanca. Zamestnanec musí o zúčtovanie požiadať svojho zamestnávateľa na predpísanom tlačive a zároveň nesmie byť povinný podať daňové priznanie. Ak mal zamestnanec za rok len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR vyššie ako 2 012,85 €, musí sa do 15. februára rozhodnúť, či požiada o ročné zúčtovanie preddavkov alebo podá daňové priznanie. Pri príjmoch nižších ako táto suma, nemá zamestnanec povinnosť požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov alebo podať daňové priznanie.
Ročné zúčtovanie preddavkov sa týka všetkých preddavkovo zdanených príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov, od ktorých zamestnanec dostával tieto príjmy v priebehu roka, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie mu plynuli.
Čo sa stane, ak je zamestnanec počas ročného zúčtovania na PN? Ak zamestnankyňa, ktorá je na PN, má nedoplatok na dani vyše 700 eur, pretože jej zamestnávateľ omylom znižoval základ dane o nezdaniteľnú časť, situácia sa rieši nasledovne. Zamestnávateľ môže nedoplatok odviesť pri najbližšom odvode a dohodnúť sa so zamestnankyňou, že bude záväzok voči zamestnávateľovi (nedoplatok) zrážať zo mzdy po nástupe z PN do konca roka. Ak bude zamestnankyňa dlhodobo na PN a nebude poberať zdaniteľný príjem, zamestnávateľ postupuje v súlade s § 40 ods. 5 zákona o dani z príjmov.
Ak zamestnávateľ nemôže zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov v Košiciach
Ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový preplatok alebo daňový bonus na vyplatenie, zamestnávateľ je povinný príslušnú sumu vyplatiť zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však v zúčtovaní mzdy za apríl. Ak zamestnávateľ postupoval podľa § 36 ods. 5 (zamestnanec si uplatnil daňový bonus), daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur.
Ak si zamestnanec uplatní postup podľa § 50 (podiel zaplatenej dane do výšky 2 % /3% sa má poukázať ním určenej právnickej osobe) zamestnávateľ zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla. Ak však v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový nedoplatok a zamestnanec chce venovať 2 %, resp. 3 % dane, musí mu zamestnávateľ zraziť nedoplatok v akejkoľvek výške (aj 0,01 €), a to už do 30. apríla.
Ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok 0,05 eura, zamestnávateľ ho nezrazí (nedoplatok je nižší ako 5 eur). Ak si však zamestnanec uplatňuje daňový bonus, situácia sa mení.
Zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie na základe písomnej žiadosti zamestnanca podanej do 15. februára. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov za rok len tomu zamestnancovi, ktorý ho o to do 15. februára písomne požiada. Ak zamestnanec nepredloží potrebné doklady, ročné zúčtovanie sa nevykoná.
Zamestnanecká prémia je ďalší aspekt, ktorý môže ovplyvniť ročné zúčtovanie. Zamestnanec má nárok na zamestnaneckú prémiu, ak spĺňa určité podmienky, ako napríklad dosiahnutie zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti len podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP v rozmedzí od 1 938,72 eura do 4 847 eur. Ak mal zamestnanec posudzované príjmy v nižšej sume, nárok na zamestnaneckú prémiu nemá.
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodky podľa SNS
Ak zamestnancovi vznikol preplatok na dani, zamestnávateľ je povinný vrátiť tento preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl. Zodpovednosť za vyplatenie preplatku na dani je na zamestnávateľovi. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma preplatku na dani všetkých zamestnancov, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania zo svojich prostriedkov a požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku.
Aj keď zamestnávateľ nevrátil preplatok v zákonom stanovenom termíne, zodpovednosť vykonať ročné zúčtovanie na žiadosť zamestnanca a vrátiť mu preplatok na dani zostáva na zamestnávateľovi. V takom prípade vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi vypočítaný preplatok na dani vo výplate za nasledujúci mesiac a o vrátenú sumu zníži odvod preddavkov na daň.
Ak v zdaňovacom období už zamestnávateľ nevypláca zdaniteľné príjmy (nemá možnosť znížiť odvod preddavkov o preplatky z ročného zúčtovania), má povinnosť vyplatiť zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania zo svojich prostriedkov. Po vyplatení preplatku požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním osobitnej žiadosti.
Prečítajte si tiež: Dávky pre ŤZP po dosiahnutí dospelosti