
Článok sa zaoberá problematikou náhrady škody a nájmu v kontexte Slovenského pozemkového fondu (SPF) a s tým súvisiacimi podmienkami.
Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov upravuje nájomné vzťahy k poľnohospodárskej pôde. Tento zákon sa považuje za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 663 - 684 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).
Právna úprava prednostného práva nájmu je obsiahnutá v § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. Zákonodarca týmto ustanovením garantuje nájomcovi právo prednostne uzavrieť novú nájomnú zmluvu s prenajímateľom po skončení predchádzajúcej zmluvy, ak má prenajímateľ záujem o ďalší prenájom pozemkov, ktoré nájomca doteraz užíval.
Za záväzok zo zmluvy sa nepovažuje len včasné a riadne uhrádzanie nájomného, ale aj ďalšie povinnosti vyplývajúce z konkrétneho nájomného vzťahu, ako napríklad zabezpečenie kontroly kvality pôdy. Porušenie povinnosti včasne a riadne uhrádzať nájomné má za následok zánik prednostného práva na uzatvorenie nájomnej zmluvy. To platí aj v prípade, ak sa nájomca čo i len raz omeškal s platbou nájomného alebo zaplatil nižšiu sumu a nedoplatil ju včas, a to aj bez výzvy prenajímateľa.
Prednostné právo nájmu nevzniká, ak:
Prečítajte si tiež: Slovenský pozemkový fond a náhrada škody
Zákon č. 504/2003 Z. z. rozlišuje nájomnú zmluvu na dobu určitú a neurčitú.
Problematickým aspektom pri uplatňovaní prednostného práva nájmu je cena nájmu. Prenajímateľ nemôže očakávať navýšenie nájomného zo strany pôvodného nájomcu, pretože cena obvyklého nájomného sa odvíja od priemernej ceny nájmu v danom katastrálnom území. Niektorí právni experti považujú toto ustanovenie za nesprávne a v rozpore s demokratickými zásadami právneho štátu, pretože zasahuje do vlastníckeho práva.
SPF je štátna organizácia, ktorá spravuje poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu a pôdu nezistených vlastníkov. Nájomné vzťahy s SPF sa riadia zákonom č. 504/2003 Z. z. a ďalšími relevantnými právnymi predpismi.
SPF pri uzatváraní nájomných zmlúv zohľadňuje verejný záujem na riadnom a dlhodobom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy. Nájomcovia sú povinní dodržiavať podmienky nájomnej zmluvy a platné právne predpisy.
Prenájom poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike, najmä v prípade štátnej pôdy spravovanej SPF, je nedostatočne kontrolovaný. Mnohé poľnohospodárske podniky nemajú záujem uvoľniť pôdu, na ktorú nemajú právny nárok. Táto pôda je často prenajímaná nájomcom, ktorí sa o ňu nestarajú a zanedbávajú ju.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady škody v nájomných vzťahoch
Táto časť sa zaoberá problematikou vyvlastnenia pozemkov a poskytovania náhrady škody v zmysle platnej legislatívy.
Vyvlastňovací úrad je správny orgán, ktorý uskutočňuje vyvlastňovacie konanie a rozhoduje o vyvlastnení. Vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, ktorý sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastnenie je prípustné, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou.
Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu, ktorý musí byť primeraný účelu vyvlastnenia. Ak stačí obmedzenie práva, nemožno rozhodnúť o jeho prechode.
Náhrada za vyvlastnenie sa poskytuje v peniazoch a nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Vyvlastňovaný má právo namietať osobu znalca alebo skutočnosti obsiahnuté v znaleckom posudku. Súčasťou náhrady sú aj náklady na presťahovanie hnuteľného majetku a náklady spojené so zmenou sídla alebo miesta podnikania.
Ak je predmetom vyvlastnenia nájom pozemku, stavby alebo ich časti, nájom sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Nájom bytu sa neskončí skôr, ako bude vyvlastnenému poskytnutý náhradný byt.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Vyvlastňovací úrad písomne vyzve vyvlastniteľa, aby zložil na účet cudzích prostriedkov vyvlastňovacieho úradu predpokladanú náhradu za vyvlastnenie. Ak vyvlastniteľ a vyvlastňovaný dospejú k dohode, vyvlastňovací úrad ju schváli ako zmier.
Vyvlastňovaný má voči vyvlastniteľovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode o uspokojení týchto nárokov, rozhodne o nich súd.
Ak sa nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, možno podať žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Žiadosť možno podať do dvoch rokov po uplynutí lehoty na začatie užívania.