
Ústavný súd Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane ústavnosti a zákonnosti v krajine. Jednou z jeho najvýznamnejších právomocí je možnosť vyhlásiť zákon za neplatný, ak zistí rozpor s Ústavou Slovenskej republiky alebo ústavným zákonom. Takéto rozhodnutie má zásadné dôsledky pre právny systém a spoločnosť ako celok.
Európska komisia (EK) začala konanie o porušení povinnosti proti Slovensku v dôsledku prijatia zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov. Komisia sa domnieva, že tieto dodatky porušujú právo EÚ, najmä tým, že ovplyvňujú nezávislosť slovenského Úradu na ochranu oznamovateľov, podmienky na ochranu oznamovateľov, požiadavky na zachovanie dôvernosti a právo na účinný prostriedok nápravy. Slovensko malo čas do 2. marca odpovedať na oficiálne oznámenie o začatí konania. Európska komisia koncom januára oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti voči Slovensku. Dôvodom je prijatie zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Tento krok je podľa Komisie v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a s Chartou základných práv EÚ.
Ústavný súd je nezávislý súdny orgán, ktorého hlavnou úlohou je ochrana ústavnosti. Táto úloha je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky, ktorá mu zveruje právomoc preskúmavať ústavnosť zákonov a iných právnych predpisov. Ak Ústavný súd zistí, že zákon je v rozpore s ústavou, môže ho vyhlásiť za neplatný.
Kontrola ústavnosti je proces, ktorým sa zabezpečuje súlad právnych predpisov s ústavou. Tento proces môže byť iniciovaný rôznymi subjektmi, napríklad poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, generálnym prokurátorom alebo aj samotnými občanmi, ak sa domnievajú, že ich základné práva a slobody boli porušené.
Ak Ústavný súd vyhlási zákon za neplatný, tento zákon stráca platnosť dňom vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu v Zbierke zákonov. To znamená, že od tohto dňa sa zákon nemôže aplikovať a nemôže byť základom pre rozhodovanie orgánov verejnej moci.
Prečítajte si tiež: Sme rodina a Ústavný súd
Zákon na Slovensku nenadobudol účinnosť, keďže Ústavný súd SR ho ešte pred vstúpením do platnosti pozastavil. Ten sa mal okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti zaoberať aj agendou odškodňovania obetí trestných činov, ktorú mal prevziať od ministerstva spravodlivosti. Zákon rieši aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.
Ak EK nedostane od Slovenska uspokojivú odpoveď alebo nedôjde k náprave, môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať štátu odôvodnené stanovisko. Ak sa ani následne spor nevyrieši, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Následné neplnenie opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia súdu EÚ by mohlo viesť k sankciám.
Vyhlásenie zákona za neplatný má vplyv na celý právny systém. Všetky právne predpisy, ktoré boli prijaté na základe neplatného zákona, sa stávajú neaplikovateľnými. Orgány verejnej moci musia prehodnotiť svoje rozhodnutia, ktoré boli založené na neplatnom zákone, a prijať nové rozhodnutia v súlade s platnou právnou úpravou.
Rozhodnutie Ústavného súdu o neplatnosti zákona nemá spravidla retroaktívne účinky. To znamená, že právne vzťahy, ktoré vznikli na základe neplatného zákona pred jeho vyhlásením za neplatný, zostávajú v platnosti. Ústavný súd však môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že jeho rozhodnutie má retroaktívne účinky, ak je to nevyhnutné na ochranu základných práv a slobôd.
Po vyhlásení zákona za neplatný je potrebné prijať novú legislatívu, ktorá nahradí neplatný zákon. Táto legislatíva musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi. Návrh novej legislatívy môže predložiť vláda Slovenskej republiky alebo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a Ústavný súd: Čo sa zmenilo?
Vyhlásenie zákona za neplatný má priamy dopad na občanov. Občania sa nemôžu spoliehať na neplatný zákon pri svojom konaní a musia sa riadiť platnou právnou úpravou. Ak sa domnievajú, že ich práva boli porušené neplatným zákonom, môžu sa obrátiť na súd a žiadať nápravu.
Ústavný súd zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane práv občanov. Ak sa občan domnieva, že jeho základné práva a slobody boli porušené zákonom, ktorý je v rozpore s ústavou, môže podať ústavnú sťažnosť. Ústavný súd preskúma sťažnosť a ak zistí, že je dôvodná, môže vyhlásiť zákon za neplatný a prikázať nápravu.
McGrath na stredajšom zasadnutí EP taktiež vyjadril obavy týkajúce sa boja proti korupcii v SR. „Zrušenie špecializovaných protikorupčných orgánov na Slovensku - Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) - malo za následok oneskorenie vyšetrovaní, ktoré boli postúpené iným orgánom, a výrazný pokles počtu (vyšetrovaných) prípadov korupcie vrátane tých, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry (EPPO), keď je ohrozený rozpočet EÚ,“ uviedol.
V súvislosti so systémom bŕzd a protiváh EK poukazuje na tlak, ktorému podľa nej v SR čelí občianska spoločnosť. Okrem toho podľa McGratha nedošlo k žiadnemu pokroku ani v súvislosti s odporúčaním zabezpečiť lepšie zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu či zabrániť nadmernému využívaniu skráteného legislatívneho konania.
„Od roku 2024 Komisia vedie so Slovenskom dialóg o významných reformách, v súvislosti s ktorými boli vznesené obavy týkajúce sa súladu s právom EÚ. Niektoré z týchto diskusií viedli k pozitívnym výsledkom, napríklad reforma Trestného zákona z roku 2024 bola v nadväznosti na tento dialóg zosúladená s právnym rámcom EÚ v oblasti ochrany finančných záujmov Únie,“ uviedol eurokomisár.
Prečítajte si tiež: Podmienky odchodu do dôchodku
EK vedie dialóg so Slovenskom aj v prípade novelizácie Ústavy SR zakotvujúcej dve pohlavia. „V novembri minulého roka Komisia rozhodla o začatí infringementu voči Slovensku po tom, čo tieto ústavné zmeny nadobudli účinnosť. Komisia sa domnieva, že dodatky k článku 7 Ústavy SR zakladajú dôvod na obavy v súvislosti s dodržiavaním zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Únie zo strany Slovenska. Komisia v súčasnosti analyzuje odpoveď SR,“ konštatoval eurokomisár.
McGrath na záver svojho vystúpenia uviedol, že EK priebežne monitoruje situáciu vo všetkých členských štátoch vrátane Slovenska a každú situáciu posudzuje individuálne.