Európska Bezpečnostná a Obranná Politika v kontexte Lisabonskej Zmluvy

Lisabonská zmluva, často označovaná ako "ústava Európskej únie", predstavuje prelomový dokument v európskej integrácii. Podľa Elmara Broka z Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) má táto zmluva obrovský politický potenciál, ktorý si vyžaduje plné využitie. Zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009 a pre Slovenskú republiku platí v ten istý deň.

Lisabonská zmluva ako základ európskej bezpečnosti

Lisabonská zmluva priniesla významné zmeny v oblasti európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Zmluva o Európskej únii bola novelizovaná, čím sa vytvoril pevný základ pre hlbšiu spoluprácu v tejto oblasti. Nové znenie článku 42 odsek 7 Zmluvy o Európskej únii znie: „V prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Toto ustanovenie zakladá medzi členskými štátmi EÚ obrannú alianciu a faktické vojenské spojenectvo. Zásadným spôsobom mení vzťah medzi členskými štátmi a až odteraz možno brať spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie skutočne vážne a nie ako niečo, čo je v tieni aktivít a záväzkov v rámci NATO.

Spoločná Bezpečnostná a Obranná Politika (SBOP)

Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ (SBOP) je neoddeliteľnou súčasťou Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP). Slúži ako nástroj na realizáciu zahraničnej politiky Únie a nastavuje rámec pre koordináciu a spoluprácu v oblasti obrany a krízového manažmentu. SBOP vznikla v roku 1993 Zmluvou o Európskej únii s cieľom prispieť k mieru, posilniť medzinárodnú bezpečnosť a spoluprácu a upevňovať demokraciu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd.

V roku 2016 bola predstavená nová Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, ktorá nahradila Európsku bezpečnostnú stratégiu z roku 2003. Táto stratégia zadefinovala nové ambície a ciele EÚ v oblasti bezpečnosti, pričom sa zameriava na 5 priorít:

1. Bezpečnosť Únie
2. Odolnosť štátov a spoločností na východ a juh od EÚ
3. Integrovaný prístup ku konfliktom a krízam
4. Kooperatívne regionálne usporiadania
5. Globálne riadenie pre 21. storočie

Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu z roku 2022 nadviazal na Globálnu stratégiu a vytýčil spoločné priority a ciele členských štátov EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany na nasledujúcich 10 rokov.

Prečítajte si tiež: Analýza EBOP

Civilný Kompakt SBOP

Významným míľnikom je aj prijatie Civilného kompaktu SBOP v roku 2018, v ktorom sa členské štáty EÚ zaviazali prostredníctvom 22 záväzkov posilniť civilnú oblasť SBOP.

Riadenie a Zodpovednosť

Zodpovednosť za oblasť SBOP má Rada Európskej únie spolu s Vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Európskej komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci (FAC). Členské štáty sú zastúpené prostredníctvom veľvyslancov v Politickom a bezpečnostnom výbore (PSC), ktorý zodpovedá za politický dohľad a strategické riadenie misií a operácií krízového manažmentu.

Misie a Operácie EÚ

EÚ spustila svoju prvú civilnú misiu (v Bosne a Hercegovine) a vojenskú operáciu (v Severnom Macedónsku) v roku 2003. Odvtedy viedla celkovo 37 misií a operácií v Európe, Afrike a Ázii. V súčasnosti je aktívnych 11 civilných misií a 7 vojenských misií a operácií.

Účasť Slovenska

Slovensko sa aktívne podieľa na rozvoji SBOP prostredníctvom svojich zástupcov v pracovných skupinách a prijímaním politických rozhodnutí. Usiluje sa o posilňovanie civilných aj vojenských spôsobilostí, ktoré EÚ zabezpečia schopnosť rýchlej a efektívnej reakcie a ktoré budú komplementárne k spôsobilostiam NATO.

Výzvy a Nedostatky

Napriek ambicióznym cieľom a nástrojom, úloha EÚ ako bezpečnostného aktéra je naďalej spochybňovaná. Zdĺhavý proces rozhodovania a hľadania konsenzu bráni rýchlemu zapojeniu do medzinárodného krízového manažmentu. EÚ taktiež čelí nedostatku adekvátnych vojenských spôsobilostí. Operácia v Líbyi poukázala na absenciu strategických spôsobilostí európskych štátov, ako je dopĺňanie paliva počas letu alebo získavanie spravodajských informácií zo strategického územia.

Prečítajte si tiež: Bytová politika Banská Bystrica

Finančné Prekážky

Financie predstavujú najväčšiu prekážku v rozvoji SBOP. Napäté obranné rozpočty klesli v európskom bloku medziročne o ďalšie 3 %. Mechanizmus Athena pokrýva len približne 10 % nákladov na operácie, zvyšok musí pokryť konkrétna krajina, ktorá sa zapojí do operácie alebo misie.

Rozdiely v Názoroch

Nesúlad názorov pretrváva aj v rámci iniciatív v oblasti obranného priemyslu. Kým väčšie krajiny s rozvinutejším obranným priemyslom podporujú voľný trh, menšie krajiny žiadajú zachovať určitú mieru ochrany štátnych zákaziek pre národné firmy.

Budúcnosť SBOP

Je zrejme nepravdepodobné, že Európska rada bude míľnikom pre bezpečnostnú politiku, alebo že výraznejšie prispeje k posilneniu úlohy EÚ ako bezpečnostného aktéra. Pozornosť lídrov sa zameriava na ekonomické témy, ako je banková únia, rozpočtová konsolidácia či tvorba pracovných miest. Ekonomická kríza podmienila, že diskusia o napredovaní Európskej únie sa v posledných rokoch sústredila výlučne na hľadanie mechanizmov, ktoré by zabránili opakovaniu sa nepriaznivej ekonomickej situácie. Absentovala však diskusia o úlohách a ambíciách Európskej únie na medzinárodnej scéne a o obrane a bezpečnosti.

Prečítajte si tiež: Viac o sociálnej politike

tags: #europsku #bezpecnostnu #a #obrannu #politiku #zmluva