Zmluvná pokuta a zabezpečovaná povinnosť: Kľúčové aspekty a náležitosti

Zmluvná pokuta patrí v súčasnosti medzi najčastejšie využívané zabezpečovacie prostriedky, a to najmä v oblasti obchodného práva. Tento fakt kladie na zmluvné strany zvýšenú požiadavku dbať na to, aby dohoda o zmluvnej pokute spĺňala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje právny poriadok. Dôraz sa kladie predovšetkým na správne vymedzenie povinnosti, ktorá má byť touto zmluvnou pokutou zabezpečená, aby sa tak predišlo riziku, že súd v prípadnom konaní rozhodne o jej neplatnosti.

Určenie zabezpečovanej povinnosti ako podstatná náležitosť

Podstatnou náležitosťou každej dohody o zmluvnej pokute je určenie tzv. zabezpečovanej povinnosti. Zabezpečovanou povinnosťou sa rozumie povinnosť jednej zo zmluvných strán voči druhej, ktorej splnenie je zabezpečené prostredníctvom dohody o zmluvnej pokute.

Skutočnosť, že určenie zabezpečovanej povinnosti je podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute, vyplýva priamo z ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dôležitosť jednoznačného určenia zabezpečovanej povinnosti potvrdil aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 27. novembra 2003, sp. zn. 33 Odo 794/2002. Súd judikoval, že ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty platný, musí z dojednania jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené. To znamená, že musí byť jasné, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená.

Absencia určenia zabezpečovanej povinnosti má za následok neplatnosť dohody o zmluvnej pokute z dôvodu jej neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 OZ), pričom ide o neplatnosť absolútnu. Preto je pri formulácii textu dohody o zmluvnej pokute nevyhnutné, aby zmluvné strany dôsledne dbali na presné, určité a zrozumiteľné vymedzenie povinnosti, ktorej porušenie zakladá právo na zmluvnú pokutu.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na zmluvnú pokutu

Charakter zabezpečovanej povinnosti

Zabezpečovanou povinnosťou môže byť akákoľvek zmluvná povinnosť, ktorú je možné platne zabezpečiť v zmysle platných právnych predpisov. Z hľadiska charakteru tejto povinnosti môže ísť o ktorúkoľvek povinnosť v zmysle tradičného delenia záväzkov na dare (dať), facere (konať), omittere (zdržať sa) a pati (strpieť).

Najčastejšie pôjde o hlavnú povinnosť zmluvných strán, napríklad povinnosť zaplatiť kúpnu cenu alebo povinnosť zhotoviť dielo včas. Nie je však vylúčené, aby zabezpečenou povinnosťou bola aj iná vedľajšia povinnosť, napríklad povinnosť splniť si informačné povinnosti, povinnosť odstrániť vady, povinnosť dodať tovar v dohodnutom mieste, povinnosť exkluzivity alebo mlčanlivosti a podobne.

Dôležité je zdôrazniť, že zabezpečovanou povinnosťou môže byť tak peňažná povinnosť (napr. povinnosť zaplatenia kúpnej ceny), ako aj nepeňažná povinnosť (napr. povinnosť zhotoviť dielo včas).

Zabezpečovanou povinnosťou nemusí byť iba zmluvná povinnosť výslovne uvedená v zmluve, ktorá nie je predvídaná zákonom, ale môže ísť aj o povinnosť, ktorú má dlžník voči veriteľovi priamo zo zákona, pokiaľ je táto zákonná povinnosť v zmluve konkretizovaná (prevzatá do textu zmluvy), alebo zmluva aspoň obsahuje odkaz na príslušné zákonné ustanovenie, z ktorého táto povinnosť vyplýva. Obdobne judikoval aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. apríla 2002, sp. zn.

Súbeh zabezpečovacích prostriedkov a obmedzenia

Otázkou spojenou so zabezpečovanou povinnosťou je, či možno zmluvnou pokutou zabezpečiť aj povinnosť, ktorá je už zabezpečená iným spôsobom (najčastejšie úrokmi z omeškania). Právna úprava nevylučuje možnosť súbehu zákonného a zmluvného zabezpečenia, preto neexistuje dôvod, prečo by táto kumulácia zabezpečovacích prostriedkov nebola možná.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o zmluvnej pokute a náhrade škody

Zmluvnou pokutou však nemožno zabezpečiť tie povinnosti (resp. pohľadávky), ktorých zabezpečenie je vylúčené priamo zo zákona. Ide napríklad o ustanovenie § 845 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno platne zabezpečiť pohľadávky vzniknuté zo stávok a hier, či ustanovenie § 408a ods. 7 zákona č. 513/1991 Zb.

Sporným zostáva, či možno platne zabezpečiť povinnosť, na ktorú neexistuje právny nárok. O. Ovečková k tomu uvádza: „Musí ísť o povinnosť, z ktorej môže vzniknúť nárok, t.j. o takú povinnosť, ktorú možno vymáhať žalobou na súde alebo iným spôsobom. V týchto prípadoch platí, že nemožno zabezpečiť plnenie povinnosti, ktorá je nevynútiteľná, pri ktorej absentuje nárok.“ S uvedeným názorom sa možno stotožniť a poukazuje sa tiež na ustanovenie § 845 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nie je možné platne zabezpečiť pohľadávky zo stávok a hier. V zmysle § 845 Občianskeho zákonníka sú totiž pohľadávky zo stávok a hier, keďže ich nemožno súdne vymáhať, naturálnymi obligáciami.

Ustanovenie § 845 OZ je preto potrebné s využitím analógie legis a analógie juris aplikovať aj na ostatné prípady naturálnych obligácií a možno z neho vyvodiť všeobecné pravidlo, vylučujúce platné zabezpečenie naturálnych obligácií.

Spôsoby určenia zabezpečovanej povinnosti v praxi

V praxi je najpoužívanejším spôsobom, ako zmluvné strany určujú v dohode o zmluvnej pokute zmluvnú povinnosť, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, jej určenie prostredníctvom odkazu na príslušné ustanovenie primárnej zmluvy, kde je táto povinnosť vymedzená, alebo jej priame vymedzenie v dohode o zmluvnej pokute. Tieto spôsoby určenia zabezpečovanej povinnosti sa považujú za najvýhodnejšie z pohľadu právnej istoty zmluvných strán, nakoľko v týchto prípadoch bude s vysokou pravdepodobnosťou zabezpečovaná povinnosť vymedzená dostatočne určito.

Zmluvná pokuta pre viacero povinností

Platná právna úprava nevylučuje, aby zmluvné strany dojednali jednu zmluvnú pokutu aj pre prípad porušenia viacerých povinností. Ide o dohodu, v ktorej zmluvné strany vymedzia konkrétne povinnosti, v dôsledku porušenia ktorých vznikne nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.

Prečítajte si tiež: Neuplatnenie nároku na súde

Táto dohoda môže byť formulovaná tak, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne v prípade porušenia každej z vymedzených povinností (teda ak dôjde k porušeniu viacerých povinností, vznikne nárok na zmluvnú pokutu za každé takéto porušenie), ale aj tak, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne len v prípade kumulatívneho porušenia vymedzených povinností. Možné sú samozrejme aj určité kombinácie. Zmluvné strany by si tu mali dať predovšetkým pozor na to, aby dostatočne presne vymedzili povinnosti, ktoré je potrebné porušiť pre vznik nároku na zmluvnú pokutu.

V tejto súvislosti je diskutabilné, ako sa postaviť k dojednaniu, v zmysle ktorého vzniká nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Predovšetkým treba uviesť, že zmluvnou pokutou možno zabezpečiť len splnenie konkrétnej povinnosti, nie splnenie zmluvy ako celku. Avšak práve v úmysle zabezpečiť zmluvnou pokutou riadne splnenie zmluvy ako celku sa zmluvné strany uchyľujú k dojednaniam, podľa ktorých vzniká nárok na zmluvnú pokutu v konštantnej výške (rovnakej pre všetky prípady), v prípade porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti. S takýmto dojednaním je však spojené značné riziko.

Predovšetkým pôjde o otázku primeranosti výšky takto dojednanej zmluvnej pokuty. Treba si uvedomiť, že zmluvná pokuta je tu zjednaná v konštantnej výške pre prípady porušenia akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z danej zmluvy, preto sa môže stať (a zároveň je to aj vysoko pravdepodobné), že pre prípady porušenia určitých „menej významných zmluvných povinností“ (ako napríklad povinnosť oznámiť druhej zmluvnej strane zmenu adresy sídla zmluvnej strany a pod., ktorých nesplnenie samo osebe nemá priamy dosah na splnenie predmetu zmluvy) bude dojednaná zmluvná pokuta neprimeraná, čo môže mať za následok neplatnosť takéhoto dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, prípadne zásadami poctivého obchodného styku, či prinajmenšom moderáciu takto dohodnutej zmluvnej pokuty súdom v konkrétnom prípade porušenia „menej významnej zmluvnej povinnosti“. V takýchto prípadoch je totiž možné len ťažko predpokladať, že dojednaná výška zmluvnej pokuty bude primeraná pre všetky mysliteľné spôsoby porušenia zmluvných povinností.

V praxi sa možno stretnúť aj s dojednaniami, v zmysle ktorých vzniká nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia „podstatných“ zmluvných povinností. Zmluvné strany vedie k takémuto dojednaniu predovšetkým snaha odstrániť problém prezentovaný v predchádzajúcom výklade tým, že zmluvné strany zmluvnou pokutou sankcionujú len porušenie „podstatných“ zmluvných povinností, čím sa vyhnú neprimeranosti zmluvnej pokuty v určitých prípadoch, keďže zmluvná pokuta sa bude vzťahovať len na povinnosti podstatné, majúce porovnateľný význam, a teda konštantná zmluvná pokuta bude primeraná na všetky tieto prípady. Takáto dohoda o zmluvnej pokute, však so sebou prináša riziko, že bude súdom posúdená ako neplatná z dôvodu jej neurčitosti. Z pojmu podstatné zmluvné povinnosti totiž nie je bez ďalšieho zrejmé, čo je potrebné za takéto povinnosti považovať.

Kto môže niesť zabezpečovanú povinnosť?

Zabezpečovanú povinnosť môže niesť ktorákoľvek zo zmluvných strán. Zmluvné strany nie sú obmedzené v tom, aby si v zmluve dohodli, ktorá z nich bude mať povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou tak môže niesť aj len jedna z nich (dokonca môže niesť aj viac povinností), pričom druhá zmluvná strana nemusí niesť žiadnu povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné s ohľadom na platnosť dohody o zmluvnej pokute nútiť zmluvné strany, aby si v zmluve dojednali zmluvné povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou rovnomerne pre obe strany. V tejto otázke judikoval aj Najvyšší súd SR vo rozsudku sp. zn. 4 Obdo 4/1999, uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2000, s.

Záver

Pri uzatváraní dohody o zmluvnej pokute je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť presnému a jednoznačnému vymedzeniu zabezpečovanej povinnosti. Nedostatky v tomto smere môžu viesť k neplatnosti celej dohody. Zmluvné strany by mali zvážiť rôzne spôsoby určenia zabezpečovanej povinnosti a vybrať ten, ktorý najlepšie zodpovedá ich potrebám a zabezpečuje právnu istotu. Tiež je dôležité zvážiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty a jej vzťah k rôznym typom porušení zmluvných povinností.

Autor: JUDr.

tags: #za #ktorúkoľvek #zmluvnú #stranu #zaplatí #má