
Ukončenie pracovného pomeru je bežnou súčasťou pracovného života. Slovenský Zákonník práce upravuje rôzne spôsoby, akými môže zamestnanec ukončiť svoj pracovný pomer. Tento článok sa zameriava na podmienky a postupy, ktoré musí zamestnanec dodržať pri podávaní výpovede.
Pracovný pomer môže skončiť niekoľkými spôsobmi:
Výpoveď je jednostranný právny úkon, čo znamená, že na jej platnosť sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez udania dôvodu. Na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý musí mať na výpoveď zákonný dôvod, zamestnanec nie je povinný svoj dôvod uvádzať.
Pre platnosť výpovede je nevyhnutné, aby bola písomná a doručená zamestnávateľovi. Nedodržanie písomnej formy a riadneho doručenia môže viesť k neplatnosti výpovede. Je dôležité, aby zamestnanec vedel preukázať, že výpoveď zamestnávateľovi doručil.
Výpoveď je možné doručiť niekoľkými spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a zdravotné dôvody
Ak zamestnávateľ odmietne prevziať výpoveď, je dôležité, aby zamestnanec zabezpečil svedka a zaznamenal odmietnutie prevzatia. Aj takúto výpoveď, ktorú zamestnávateľ odmietol prevziať, možno považovať za doručenú.
Doručením výpovede začína zamestnancovi plynúť výpovedná doba. Táto doba slúži na to, aby sa zamestnávateľ mohol pripraviť na odchod zamestnanca a nájsť za neho náhradu. Zákonník práce stanovuje minimálnu dĺžku výpovednej doby, ktorá závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Napríklad, ak zamestnanec doručí výpoveď 13. júna, výpovedná doba začne plynúť od 1. júla a skončí sa 31. júla.
Ak by bola výpoveď doručená zamestnávateľovi v septembri, výpovedná doba by začala plynúť od 1. októbra. Pokiaľ by ju zamestnávateľ prevzal až 1. októbra, výpovedná doba by začala plynúť až od 1. novembra. V takom prípade by zamestnanec musel zotrvať v práci o jeden mesiac dlhšie.
Počas výpovednej doby majú zamestnanec aj zamestnávateľ určité práva a povinnosti. Zamestnanec je povinný riadne si plniť svoje pracovné povinnosti a zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu.
Prečítajte si tiež: Výhody zamestnávania zamestnancov s invalidným dôchodkom
Ak zamestnanec prestane chodiť do práce počas výpovednej doby, zamestnávateľ mu môže vykázať absenciu a žiadať náhradu škody. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce môže zamestnávateľ žiadať aj finančnú náhradu, ak sa na tom dohodli v pracovnej zmluve.
Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Najjednoduchším spôsobom ukončenia pracovného pomeru je dohoda so zamestnávateľom. V tomto prípade sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na presnom dátume ukončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom, takže ho takto môžete ukončiť aj zo dňa na deň. Dohoda sa uzatvára písomne a jedno jej vyhotovenie musí zamestnávateľ dať zamestnancovi.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvie. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí oznámiť písomne, musí v ňom vymedziť jeho dôvod a do 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvie, ho doručiť zamestnávateľovi, inak je neplatné.
V skúšobnej dobe môže zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu
tags: #ako #zamestnanec #dáva #výpoveď #podmienky