Akcionárske podmienky odkúpenia akcií: Práva a povinnosti

V slovenskom právnom poriadku nie je špecificky legislatívne upravené predkupné právo akcionárov akciovej spoločnosti na prednostné nadobudnutie akcií od ostatných akcionárov. Vytvorenie a určenie spôsobu jeho uplatňovania závisí výlučne od vôle akcionárov spoločnosti. Slovenský zákonodarca sa obmedzením prevodu akcií zaoberá v ustanovení § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka. Ten stanovuje, že stanovy akciovej spoločnosti môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Obchodný zákonník taktiež ponúka spoločnosti možnosť podmieniť prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom samotnej spoločnosti. Ak spoločnosť poruší pravidlá stanovené zákonom a/alebo stanovami, zodpovedá za škodu a môže jej vzniknúť povinnosť odkúpiť akcie od dotknutého akcionára. Obchodný zákonník sa však bližšie nevenuje otázke možnosti zriadenia predkupného práva akcionárov na akcie spoločnosti.

Predkupné právo akcionárov v kontexte súdnych rozhodnutí

V súdnom konaní, ktoré prejednával aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, sa akcionári spoločnosti domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi jedným z akcionárov a treťou osobou je neplatná. Dôvodom neplatnosti malo byť nesplnenie podmienok stanov spoločnosti. Prevod akcií spoločnosti bol podľa stanov obmedzený predkupným právom ostatných akcionárov. Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalovaný akcionár (prevodca) požiadal predstavenstvo spoločnosti o udelenie súhlasu na prevod akcií a zároveň predstavenstvo požiadal, aby sa v sídle spoločnosti uverejnila výzva na uplatnenie predkupného práva. Predstavenstvo žalovanému akcionárovi oznámilo, že predkupné právo na akcie si uplatnili siedmi akcionári za stanovenú trhovú cenu. Takáto odpoveď predstavenstva nebola zo strany prvostupňového súdu považovaná za riadne uplatnenie predkupného práva, pretože z nej nevyplývalo, ktorí akcionári a v akom pomere si predkupné právo uplatnili.

Najvyšší súd prihliadal na skutočnosť, že na právne otázky týkajúce sa cenných papierov sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach. Právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi sa podľa názoru súdu majú spravovať obchodno-právnym alebo občiansko-právnym režimom pre záväzkovo-právne vzťahy. Na základe výkladu ustanovenia § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka Najvyšší súd dôvodil, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na predkupné právo s vecno-právnymi účinkami.

Záväzkovo-právny charakter predkupného práva akcionárov

Predkupné právo akcionárov, ktoré je zakotvené v stanovách spoločnosti, má záväzkovo-právny charakter. Z jeho porušenia vyplýva porušiteľovi (prevádzajúci akcionár) sekundárna povinnosť nahradiť oprávneným akcionárom škodu vzniknutú z titulu porušenia predkupného práva. V prípade predkupného práva na akcie je podľa Najvyššieho súdu potrebné aplikovať ustanovenia § 602 až 606 Občianskeho zákonníka upravujúce predkupné právo, ktoré má v tomto prípade výlučne záväzkovo-právne účinky. Možnosť obmedziť prevoditeľnosť akcií je zákonodarcom povolená výlučne v prípade akcií na meno. Z dôvodu absencie ďalšej zákonnej úpravy predkupného práva akcionárov zostáva otázka jeho vytvorenia a spôsob uplatňovania na samotných akcionároch.

Dôležitosť rovnakého zaobchádzania a určitého stanovenia práv

Predkupné právo akcionárov by v prípade jeho zakotvenia v stanovách malo rešpektovať požiadavku rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi. Pravidlá spojené s jeho uplatňovaním by sa preto mali aplikovať rovnako na všetkých akcionárov spoločnosti. Pri koncipovaní predkupného práva akcionárov je potrebné dbať na dostatočnú určitosť stanovených práv a povinností pri jeho uplatňovaní, za účelom zamedziť prípadnej nemožnosti jeho výkonu alebo rozporu nastavených pravidiel so zákonom.

Prečítajte si tiež: Politická rola Martina Glváča v Smere

Predkupné právo akcionárov je v prípade zachytenia v stanovách a/alebo akcionárskej zmluve kreované ako predkupné právo so záväzkovo-právnymi účinkami. V takýchto prípadoch sa dotknutí akcionári dostávajú do situácie, kedy sa nemôžu úspešne domôcť neplatnosti prevodu akcií a zároveň nemôžu od nadobúdateľa akcií požadovať ich navrátenie alebo ponuku na ich odkúpenie. V takejto situácii predkupné právo akcionárov zaniká a po uskutočnení prevodu akcií nie je zachované. Dotknutí akcionári sa nemôžu brániť ani žalobou o navrátenie veci voči prevodcovi akcií, keďže z jeho strany došlo k platnému prevodu. Jediným zachovaným právnym nárokom akcionárov je preto nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia záväzkovo-právneho predkupného práva. Pravidlá pre uplatnenie a porušenie predkupného práva v rámci stanov alebo akcionárskych zmlúv je preto potrebné nastaviť tak, aby dostatočne chránili práva a právom chránené záujmy akcionárov.

Jednoduchá spoločnosť na akcie a jej špecifiká

Od 1. januára 2017 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, vďaka ktorej vzniká nový, tretí druh kapitálovej spoločnosti s dodatkovým názvom „Jednoduchá spoločnosť na akcie“, poprípade v skrátenej forme ako „j.s.a.“. Táto novinka predstavuje jedno z opatrení v rámci Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike. Nebude sa však jednať o nový typ akciovej spoločnosti, ale pôjde o úplne novú formu, pod ktorou budú zahrnuté niektoré prvky používané pri právnej úprave s.r.o. a a.s., teda akýsi hybrid, kde primárnym cieľom je ponúknuť začínajúcim zakladateľom startupov ľahšie podmienky na získanie potrebného kapitálu od investorov pre svoje podnikateľské plány.

Z pohľadu nastavenia vonkajších a vnútorných vzťahov v rámci spoločnosti, resp. spoločníkmi pôjde oproti doteraz využívaným právnym formám (doposiaľ najviac využívaná bola pre startupy eseročka) o flexibilnejšie riešenie s jednoduchou organizačnou štruktúrou. Príkladom výhody takejto právnej formy je napr. jednoduchý vstup a výstup akcionárov zo spoločnosti.

Právo požadovať nadobudnutie akcií

Právo požadovať nadobudnutie akcií oprávňuje akcionára (oprávneného) určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára (povinného), aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi.

Podľa zákonnej právnej úpravy ak je prevoditeľnosť akcií alebo niektorého druhu akcií vylúčená, uplynutím štyroch rokov od splatenia ich emisného kurzu vzniká akcionárovi právo požadovať odkúpenie týchto akcií spoločnosťou. Stanovy môžu určiť kratšiu dobu. Následne ak toto právo akcionárovi vzniklo, a akcionár o odkúpenie akcií spoločnosť požiada, je ich spoločnosť povinná, za splnenia zákonných ustanovení, za primeranú cenu odkúpiť. Zvyšná právna úprava v súvislosti s pravidlami vstupu, zotrvania a výstupu akcionárov zo spoločnosti však zostáva zachovaná rovnako ako u štandardných akciových spoločností.

Prečítajte si tiež: Akcionárska štruktúra Philips

V súvislosti so zriadením povinných orgánoch spoločnosti, ktorými sú valné zhromaždenie a predstavenstvo, sa zriadenie dozornej rady ponecháva ako dobrovoľná možnosť. V stanovách spoločnosti sa môže určiť, že akcionári môžu prijať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia (bez toho, aby bolo vôbec zvolané, teda tzv. hlasovanie „per rollam“), a to na základe návrhu rozhodnutia zaslaného predstavenstvom všetkým akcionárom.

Minimálne základné imanie a spôsob založenia

Medzi ďalšie výhody možno spomenúť minimálne základne imanie, ktoré bude len 1 euro (u s. r. o. je minimálny vklad spoločníka 750 € a minimálna výška základného imania spoločnosti je 5000 €, pri a.s. je minimálna výška základného imania až 25000 €). Bude sa rozdeľovať na akcie a nie na podiely ako je tomu pri eseročke. Napr. v prípade využitia 1 eurového základného imania môže byť toto imanie rozdelené kľudne na 1 centové akcie, takže spoločnosť môže vydať aj 100 takýchto akcií, keďže podľa zákona zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, či stanovy spoločnosti môžu stanoviť, že menovitá hodnota akcií sa vyjadruje v kombinácii eur a eurocentov alebo dokonca len v eurocentoch.

Spoločnosť môže byť založená jednou alebo viacerými osobami a zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Akcionári však za jej záväzky neručia. V spoločnosti musí byť aspoň jeden akcionár, ktorý je majiteľom akcie, s ktorou sú spojené hlasovacie práva, resp. musí byť možné vykonávať hlasovacie práva, inak takúto spoločnosť súd zruší aj bez návrhu a nariadi jej likvidáciu. Jednoduchá spoločnosť na akcie nebude verejne obchodovateľnou spoločnosťou, keďže sa nedá založiť na základe výzvy na upisovanie akcií. Celé imanie tak musí byť splatené zakladateľmi ešte pri založení a nie je ho možné zvyšovať na základe takejto výzvy ani v priebehu činnosti spoločnosti.

Register akcionárov a druhy akcií

Akcionári budú vedení v registri, ktorý je zverený Národnému centrálnemu depozitáru cenných papierov a údaje z neho budú verejne dostupné a zverejňované na jeho webovom sídle, čo dodáva transparentnejší charakter tejto právnej formy a teda štruktúry spoločnosti ako takej. Podľa zákona totiž akcie spoločnosti môžu znieť len na meno a mať len zaknihovanú podobu. Právo požadovať prevod akcií a právo pridať sa k prevodu akcií môžu byť dohodnuté ako práva registrované v nových registroch práv, ktoré budú tiež vedené v rámci centrálneho depozitára cenných papierov, prístupné na internete.

Nová možnosť zrušenia

Zaujímavosťou, ktorou bude disponovať napr. len jednoduchá spoločnosť na akcie, je v rámci klasických možností zrušenia spoločnosti, aj možnosť zrušenia z dôvodov uvedených v stanovách, zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine, ktoré si môže svojvoľne určiť samotná j. s. a. bez obmedzenia Obchodným zákonníkom. Zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva musia byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone.

Prečítajte si tiež: Povinnosti akcionára

Náklady na založenie

Z minimalistického pohľadu v súvislosti s očakávanými nákladmi pri zakladaní tohto typu spoločnosti však nemožno tvrdiť, že jediná nákladová položka bude 1 euro pri splatení minimálneho základného imania. Poplatkami za založenie sa nákladovo vyšplhá pochopiteľne vyššie a to s prihliadnutím na elektronické vedenie akcií, vedenie účtu v národnom centrálnom depozitári cenných papierov a vyššie spomenuté samotné vyhotovenie zakladateľskej listiny alebo zmluvy vo forme notárskej zápisnice.

Spoločnosť v kríze

Problematickou sa môže v prípade j. s. a. javiť situácia, keď by spoločnosti podľa zákona hrozila kríza. Pri posudzovaní toho, či sa takáto spoločnosť ocitla v kríze, treba náležite zohľadniť príslušné ustanovenia § 67a až 67k Obchodného zákonníka, ktoré boli doň zavedené v rámci novely č. 87/2015 Z. z. a sú účinné od 01. 01. 2016. V § 67a ods. 1 je ustanovené, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Situáciu, keď je spoločnosť v „úpadku“ rieši osobitná právna úprava prostredníctvom zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Spoločnosť je v úpadku vtedy, ak je predlžená alebo platobne neschopná. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Vzhľadom na možnosť tak nízkeho minimálneho základného imania u j. s. a. je však problém pri „hrozbe úpadku“. V ods. 2 zmieňovaného paragrafu je zakotvené, že spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. Vzniká tak problematická situácia za predpokladu, že zakladatelia si nastavia príliš nízke základné imanie (nakoľko môžu) a ich záväzky by prekročili tento pomer. Pre lepšiu ilustráciu, ak by spoločnosť mala teraz so základným imaním 1 euro záväzky v hodnote 1100 eur, 1 / 1100, t. j. 0,009, je už v nesúlade so stanoveným limitom a podľa zákona jej už hrozí úpadok. Pri pomere 8 ku 100 a 1 eurovom základnom imaní, s ktorým je totožné vlastné imanie už záväzok nad 12,5 eura je dôvodom pre spĺňanie kritérií pre spoločnosť v úpadku.

Vlastné imanie a starostlivosť štatutárneho orgánu

Pri termíne vlastné imanie sa však treba trochu pozastaviť a uvedomiť si, že vlastné imanie je širší pojem ako základne imanie, ktoré predstavuje relatívne stabilnú zložku vlastného imania. Podľa § 6 ods. 4 Obchodného zákonníka, vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa v tomto prípade prevažne myslí zákon o účtovníctve, ktorý vlastné imanie konkrétnejšie nedefinuje, ale je vyjadrené ako rozdiel majetku a záväzkov spoločnosti. Vlastné imanie ako celok sa tak skladá z viacerých častí, ktoré treba zohľadňovať a to: predovšetkým už spomínané základné imanie, potom to môžu byť kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia majetku, následne záväzky a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení, poprípade výsledok hospodárenia minulých rokov.

V prípade Jednoduchej spoločnosti na akcie, oproti iným typom kapitálových spoločností, bude tak nutné zo strany štatutárneho orgánu vynaložiť ešte väčšiu dávku odbornej, resp. náležitej starostlivosti, aby vďaka takto nízko nastavenému zákonnému pomeru spoločnosti nehrozil úpadok.

Odkúpenie akcií drobnými akcionármi

Pre drobných akcionárov je dôležité, že novela prináša právo na odkúpenie ich akcií. Ak sa rozhodnú predať svoje podiely, vlastník viac ako 95 percent účastín danej spoločnosti bude musieť cenné papiere odkúpiť. Drobný akcionár to však musí urobiť do troch mesiacov od uplynutia platnosti ponuky na odkúpenie. Táto lehota má v podstate chrániť majoritných vlastníkov, ktorí sa nehrnú do výkupu akcií, a tak po tejto lehote už nemusia kalkulovať s nutnosťou akcie odkúpiť. Ak to malý vlastník nestihne, jeho akcie zostanú naďalej voľne obchodovateľné. Ak nájde záujemcu o ne, môže ich predať za trhovú cenu.

Inštitút "vytesňovania" (squeeze out)

Zavedenie inštitútu „vytesňovania“ (squeeze out) drobných akcionárov umožňuje väčšinovému vlastníkovi kúpiť všetky zostávajúce akcie firmy či podniku bez ohľadu na prípadný nesúhlas drobných majiteľov. Je potrebné povedať, že nie ktokoľvek môže násilne odkúpiť cenné papiere drobného akcionára a tiež nie akýmkoľvek spôsobom. Väčšinový vlastník musí mať v prvom rade najmenej 95 percent akcií a zároveň má mať taký istý podiel na hlasovacích právach. Súčasne musí svoj zámer oznámiť spoločnosti, ktorej akcie má záujem vykúpiť. Oznamovaciu povinnosť má aj voči centrálnej banke i všetkým zostávajúcim akcionárom.

Na to, aby mohol „hladný“ veľký akcionár uskutočniť svoj zámer, musí dostať súhlas na výkup od Národnej banky Slovenska. Ak splní všetky podmienky, súhlas dostane a môže poslať minoritným akcionárom návrhy zmluvy o kúpe alebo výmene akcií. Menšinoví držitelia akcií sú povinní prijať návrh zmluvy zväčša v lehote do desiatich dní. Ak však majú pochybnosti o primeranosti ponuky, môžu požiadať aj o poskytnutie znaleckého posudku od navrhovateľa.

Primeraná ponuka a ochrana minoritných akcionárov

Spravodlivá cena akcií, ktorá by vyhovovala obom stranám, sa určuje ťažko. Podľa zákona by cena za odkupované akcie nemala klesnúť pod výšku, za ktorú navrhovateľ za posledný rok nakúpil akcie spoločnosti. Zároveň však nesmie byť nižšia ako hodnota akcií podľa znaleckého posudku. Ak by mali drobní akcionári o výške ceny pochybnosti, prípadne by mali podozrenie, že väčšinový akcionár zneužíva svoju silu, mali by mať možnosť nechať cenu i celú transakciu preskúmať súdom.

Akcie a ich charakteristika

Akcia je cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti. Akcionár má právo podieľať sa na riadení spoločnosti a podieľať sa na zisku spoločnosti (dividendy). Akciová spoločnosť môže vydávať rôzne druhy akcií, napríklad kmeňové akcie a prioritné akcie. Prioritné akcie sú akcie, s ktorými sú spojené prednostné práva týkajúce sa dividendy.

Akcie môžu mať rôznu podobu a formu. Akcie na meno môžu byť vydané ako listinné alebo zaknihované. Akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná akcia. Prevod akcií ako cenných papierov sa bez ohľadu na ich druh, formu či podobu uskutočňuje na základe zmluvy.

Zoznam akcionárov

Ak akciová spoločnosť vydala akcie na meno, musí zabezpečiť vedenie zoznamu akcionárov. Tento zoznam spoločnosť vedie buď sama alebo na základe zmluvy zabezpečí vedenie zoznamu akcionárov prostredníctvom centrálneho depozitára cenných papierov. Zápis konkrétnej osoby ako akcionára do zoznamu akcionárov je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatňovanie práv akcionára vo vzťahu k spoločnosti.

tags: #akcionár #podmienky #odkúpenia #akcií